Meditácia na 01.11.2018
Všetkých svätých | Mt 5, 1-12a
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“
Svätý a svätosť
Vo všeobecnosti sa myslí, že tieto Kristove blahoslavenstvá - to je také utešovanie; utešovanie chudobných, smutných, tých, ktorým sa krivdí, trpiacich; utešovanie, že kedysi „tam" a kdesi „tam" bude im vynahradené. Ale to nie je utešovanie. Ten, kto utešuje, nič vlastne nemení; keby zmenil niečo k lepšiemu, nemusel by potešovať. Čímsi iným než útecha - je to skutok, konanie: to je už zmena k lepšiemu. Prísľub nebeského kráľovstva, večného života, nesmrteľnej odmeny -mobilizoval ľudí, robil ich schopnými veľkých činov. Tí, ktorí dôverovali tomuto prisľúbeniu, ktorí uverili blahoslavenstvám, stávali sa tichými, spravodlivými a milosrdnými; a oni fakticky menili svet, tak ako sv. František, sv. Vincent, sv. brat Albert. To boli „ľudia blahoslavenstiev", ktorí uverili v existenciu nebeského kráľovstva. Pre nich táto viera nebola utešovaním, ale dynamizovala ich k činnosti. Oni ale „neutešovali" trpiacich a plačúcich - ale niečo pre nich robili - a takto menili svet. Takúto moc dáva ľuďom viera v nebeské kráľovstvo. Za túto pravdu o kráľovstve Kristus obetoval svoj život.
Duchovná obnova v čase zomrelých: D O B R Ý Ž I V O T - D O B R Á S M R Ť.