Meditácia na dnes

Pondelok 8. týždňa v Cezročnom období | Mk 10, 17-27

Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“ Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“

Čo treba robiť?

Keď ten človek vyznal, že od mladosti bol verný prikázaniam – v Kristových očiach sa odrazil výraz pochvaly a sympatie. A predsa ho Pán Ježiš neponechal v stave dobrého sebavedomia. Ostatne, tento človek, napriek tomu, že bol materiálne dobre situovaný, určite nepociťoval nejaký nedostatok, chcel niečo viac. Možno si uvedomoval, že sa nemožno tak veľmi radovať z pokladov tohto sveta, keď si chce zaistiť poklad večného života. A Pán Ježiš nadväzuje na túto túžbu: samozrejme, budeš mať poklad v nebi – ale kvôli tomu predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným. A v tejto chvíli sa skončilo dobré sebavedomie tohto človeka.

Ježiš presnejšie vysvetľuje učeníkom, o čo ide. Bohatstvo samo o sebe nie je ničím zlým. Ale ako počujeme ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva tým, ktorí sa spoliehajú na bohatstvo. Nie bohatstvo, ale prílišné spoliehanie sa na bohatstvo, ako je to u niektorých, môže byť zhubné. Materiálne dobrá – to sú pozitívne hodnoty, slúžia nám, ale nemá to byť naopak: človek sa nesmie stať ich ctiteľom, ich otrokom; blahobyt je užitočná vec, dokonca potrebná – pokiaľ niekto nie je ním zaslepený, pokiaľ sa nebude celkom naň spoliehať a nebude vkladať do neho všetku nádej. Nejde o to, aby niekto nutne rozdal to, čo má, ale aby bol ochotný to urobiť, keby to bolo potrebné pre spásu. Kto sa necíti toho schopný – podáva dôkaz, že sa stal otrokom; bohatstvo je teda natoľko nebezpečné, že môže niekoho zbaviť slobody. Môže tiež naplniť človeka pýchou a sebadôverou; niekto môže uznať, že sa obíde bez Božej milosti a milosrdenstva: taká ťava zdvíha vtedy vysoko svoj hrdý hrb a nepretisne sa cez to ucho ihly do pokladov kráľovstva.

Pred nami na oltári je Kristov vzor, ktorý sa zriekol všetkého, čo mal, aby sme boli schopní vojsť do kráľovstva.

YT | GTV