Meditácia na dnes

Sobota po 1. adventnej nedeli | Mt 9, 35 - 10, 1. 5a. 6-8

Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „Choďte k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“

 

meditacie_ls.jpg

Milosť vidieť 

Jednou z najväčších milostí, ktorú nám Pán môže dať v našom živote je milosť: jasne vidieť cestu, ktorá nás vedie k nemu a mať osobu, ktorá nám môže pomôcť zbaviť sa svojich chýb a vrátiť sa na správnu cestu. Ježiš pozná osobitne každého z nás. Volá nás, hľadá nás a stará sa o nás! Necítime sa stratení uprostred veľkej bezmennej ľudskej masy. Preňho je každý z nás niekým jedinečným. S plným presvedčením môžeme povedať so svätým Pavlom: „Miluje ma a vydal seba samého za mňa.“ Rozozná hlas každého človeka - môj hlas, medzi ostatnými hlasmi. Ani jeden kresťan nemá právo povedať, že je sám. Ježiš je s ním! A keď sa stratí na cestách zla, Dobrý pastier sa vydá hľadať ho. Len zlá vôľa ovce, alebo jej nechuť vrátiť sa do ovčinca, môže zmariť starostlivosť pastiera. Jedine to.

Toto je ovocím lásky: nesmieme byť schopní vidieť, že niekto trpí bez toho, že by sme pritom netrpeli taktiež; nesmieme byť schopní vidieť, že niekto plače, bez toho, že by sme neplakali spolu sním. Tento úkon lásky nám dovoľuje preniknúť až do srdca druhých ľudí a cítiť to, čo cítia oni. Nesmieme byť ako tí, ktorí nevnímajú bolesť utláčaných ani utrpenie úbohých. Ó, jak citlivý bol Boží Syn. Práve táto Božia citlivosť spôsobila, aby zostúpil z neba. Videl, že ľudia strádajú pre nedostatok Božej slávy a ich vyprahnutosť ho naplnila súcitom. Taktiež my v sebe musíme vedieť prebudiť súcit s utrpením blížnych a ich trápenie vziať na seba. A ako inak môžem trpieť bolesťou môjho brata, než skrze naše spoločné spojenie s Kristom, ktorý je našou hlavou? Máme Dobrého pastiera, o ktorého sa môžeme oprieť. Nasledujme ho kamkoľvek pôjde, pretože jeho cesta je istá. Táto cesta vždy má cieľ a tým cieľom je naša spása. Preto sa nechajme ním viesť a iste dosiahneme spásu svojej duše. Amen.