Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 07.12.2011

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Streda po 2. adventnej nedeli | Mt 11,28-30

separator.png

Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké."

 separator.png

Ježiš volá všetkých
 

Zaiste ste už aj vy zakúsili sklamanie. Keď ste boli v práve a zvíťazila nepravda. Často bolí konštatovanie: "Nemám známosť, protekciu, nemám peniaze na všimné, a preto tí, čo toto majú, tým nič nechýba".

Jeden nás však nesklame. Je to Ježiš, ktorý nesľubuje výhody tu na zemi, nesľubuje raj na zemi, ale keď sme unavení, zopakujme si slová z evanjelia: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11,28-30). Zvláštne znejú Ježišove slová. Bremeno – a vraj ľahké? Zaiste. Veď Ježiš o sebe povedal: "Ja som pravda." Ježiš klamať nemôže. Keď uveríme Ježišovým slovám, rýchle sa presvedčíme o ich pravdivosti. Ak sme sa celí oddali Kristovi, vedeli sme namiesto urážok v utrpení, nešťastí a smútku šepkať i meno Božie ako modlitbu. A aj telo priam akoby dostávalo silu, ktorá bola odmenou za našu vernosť Ježišovým slovám.

Každá choroba a utrpenie akéhokoľvek druhu sú následkami dedičného hriechu, ale i za naše osobné hriechy. Preto zvlášť by sme si mali povšimnúť radu, ktorú nám dáva veľký ctiteľ ukrižovaného Ježiša Krista - sv. Ján z Kríža, v knihe Milovníkom kríža, kde píše, aby sme si priali tu na zemi očistec za svoje hriechy, pretože nevieme si predstaviť tú bolesť po smrti, keď nám za naše hriechy bude zabránené vidieť Boha z tváre do tváre. Tieto jeho slová už nejeden z vás pozná čiastočne i z praxe života. Vedieť prijať kríž bez reptania, šomrania, otázok: "Prečo ja?! Za čo mám trpieť?" Naučiť sa žiť bez výčitiek, že ten, čo nechodí do kostola, čo sa nemodlí, sa má lepšie.... Naučme sa šepkať slová, ktoré sa modlil Pán Ježiš v Getsemanskej záhrade: „No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ (Lk 22,42). A tieto slová sa nám stanú vzpruhou v utrpení. Pavol apoštol zažil mnohé súženia, ťažkosti pre Ježišovo meno, a preto nám na povzbudenie v takýchto chvíľach napísal: „Viem, komu som uveril a som si istý“ (2 Tim 1,12). Čím si je Pavol istý? Istý v tom, že čo robí v spojení s Kristom, nie je vykonané nadarmo. Bude mu to raz odmenou. Takto chápeme aj jeho neskoršie slová: "Dobrý boj som bojoval, vieru som si zachoval, už mi je pripravený veniec"... Poznám mladú ženu, ktorá je slobodná. Nemohla sa vydať pre svoju chorobu. Kto ju vidí po prvý raz a vie o jej chorobe, chcel by ju poľutovať, ale to je len chvíľa, pretože táto mladá žena vie priam majstrovsky okolo seba šíriť zvláštnu silu radosti, spokojnosti. Vie zaťať zuby, keď trpí, nesťažuje sa, vie rozdávať zo svojho utrpenia nie utrpenie, ale ovocie radosti. Nejeden jej preto zverí svoje ťažkosti, prosí o modlitbu. Sú to žité slová v praxi, ktoré povedal Kristus v evanjeliu: „Moje jarmo je totiž príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11,28-30).

Pri svojich krížoch si uvedomme, že zároveň s nimi sa nám ponúkajú aj veľké milosti. Snažme sa pochopiť i naše príslovie, ktoré si máme správne vysvetliť: „Koho Pán Boh miluje, krížom ho navštevuje“. Nechápme utrpenie a kríže vždy ako trest za naše hriechy. Raz zaiste spoznáme, že to, čo nám bolo často nepríjemné, ťažké, vlastne nás uchránilo od mnohých hriechov, pádov, možno aj od večného zatratenia. Koľko konverzii, návratov k Bohu priviedlo utrpenie a jeho pochopenie? Človek sa často pozabudne, keď je mladý, zdravý, darí sa mu, ale čo keď príde choroba? Jedine viera vie dať správnu odpoveď na otázku - "Prečo majú chorí celý život trpieť? Čo je to za život, byť pripútaný roky na posteľ?" Ani takýto život nie je zbytočný. Aj takýto život má hodnotu. Viera hovorí o živote po pravde. Verím v život večný, takto sa modlíme v modlitbe Verím v Boha. A toto sa musíme učiť prijať, žiť, plniť Božiu vôľu. Kto takto pochopí utrpenie, nebude nikdy sklamaný. Sklamanie však spozná ten, kto nepochopí zmysel života v spojení s Bohom. „Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“ (Mt 10,33). Amen.

Gloria.tv | YouTube