Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 08.12.2011

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok po 2. adventnej nedeli | Mt 11,11-15

separator.png

Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on. Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána: A on sám - ak to chcete prijať - je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši, nech počúva!

separator.png

Kto je pred Bohom väčší? 
 

Zaiste poznáte, čo to je „naj“. Najväčšia hora Everest – 8 847 m nad morom, najväčší ostrov Grónsko, najväčší poloostrov je Arabský, najľudnatejší štát je Čína, najväčšia teplota je v Líbii - plus 58 stupňov celzia a podobne.

A kto je asi pred Bohom najväčší?
Na túto vážnu myšlienku nás inšpiruje aj toto evanjelium. Pán Ježiš povedal zástupom: „Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodil zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on“ (Mt 11,11). Ježiš týmito slovami chce nám povedať, že Ján svojou osobnosťou je zaiste veľký svätec. Chce nám však povedať, že svojím pôsobením patrí ešte do radu starozákonných poslov Božích, a teda k predošlému poriadky spásy, ktorý je menej dokonalý a nemôže sa vyrovnať Novému zákonu. Preto aj príslušníci Starého zákona, nech boli už akokoľvek veľkí svätci, v tomto zmysle sú menší ako príslušníci Nového zákona, ktorí požívajú dobrá vyššieho poriadku. Ježiš však poukazuje na farizejov, ktorých volá „násilníkmi“, pretože chcú sa zmocniť Kristovho diela, aby ho zničili a pritom zabraňujú iným vstupovať do Božieho kráľovstva. Im v tomto prípade by viac patrili slová, aby sa naučili počúvať obsah jeho slov. Text evanjelia nás však chce upozorniť, aby sme sa v našom živote nedali na takú cestu ako farizeji.

Viera - to nie sú len vonkajšie znaky a prejavy k Bohu, ale to je aj vnútorné presvedčenie, záležitosť myšlienok. Ďalej si uvedomme, že ako novozákonní príslušníci sa musíme snažiť zvíťaziť nad všetkým zlom, hriechom, ak chceme zaujať miesto v Božom kráľovstve. Vieme, že život na ceste za Bohom je veľmi ťažký a neraz sa presviedčame, že len skutočné násilie, ktoré vykonáme pre svoje presvedčenie na sebe samých, je zárukou nášho víťazstva. Poznáme výrok pohana, pripisovaný Cicerovi: "Najväčším víťazstvom je to víťazstvo, keď zvíťazíme nad sebou samým." Poznáme však aj výrok sv. Augustína, ktorý je začiatkom jeho zmeny života, ktorý zaznačil vo svojej knihe Vyznanie: "Keď ten, keď onen, prečo nie ty, Augustín?" Vieme, že po kázňach sv. Ambróza v Miláne a po mnohých modlitbách sv. Moniky, jeho matky, z Augustína-bludára sa stáva cirkevný učiteľ.

Násilie musí byť však pochopené správne. Nie každý nápad, ktorý sa zrodí v našej hlave, môže byť osožný našej viere. Máme na to kňazov, literatúru, učenie Cirkvi, ktoré nám môžu pomôcť v napredovaní a raste duchovného života. Nestačí len zachovávať prikázania, ako to bolo v prípade bohatého mládenca, ktorý prišiel za Ježišom. On zachovával všetky príkazy od svojej mladosti. Ježiš videl do jeho vnútra, vedel, že jeho duši najviac prekáža bohatstvo, preto mu povedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi“ (Mt 19,21). Mládenec však odišiel od Ježiša smutný. Základom duchovného rastu je: zachovávanie príkazov – Desatoro, Pätoro, pristupovanie ku sviatostiam, účasť na sv. omši v nedeľu a prikázaný sviatok, prípadne i cez robotný deň, ale aj zachovávanie učenia Ježiša Krista. Na prvý pohľad sa to zdá veľmi odstrašujúce. Vieme, že pri dobrej vôli sa toto plniť dá a tým sa nám otvárajú nové možnosti duchovného rastu. A všetkým nám ide o to, aby sme duchovne rástli, pretože tak si zaisťujeme to, čo prisľúbil Ježiš v evanjeliu: „Kto má uši, nech počúva!“ (Mt 11, 15).

Rodičia – hlas svedomia pri výchove svojich detí k Bohu, deti majú plniť príkazy svojich rodičov. Všetci si máme byť navzájom bratmi a sestrami Pána Ježiša. Lebo každý, kto plní vôľu Pána Ježiša, je mu brat, sestra i matka. Všetci túžime stáť po Božej pravici a počuť slová Sudcu-Ježiša Krista: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od počiatku sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť....“ (Mt 25, 34 -37). Lebo čo ste urobili jednému z jeho najmenších, to ako by ste spravili samému Ježišovi. Toto je v očiach Božích veľké. Ježiš to povedal tiež slovami: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobníkom všetkých...“ (Mk 9, 35). Toto je učenie, ktoré je hodné v živote uskutočňovať, podľa neho žiť.

Sú aj iné „naj“, a to nielen pohoria, moria..., ale aj v duchovnej oblasti, láske, milosrdenstve, pokore, čistote, obetavosti a podobne... A my si tam chceme nájsť aj to svoje. Amen. 

GTV | YT