Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 24.12.2011

 

"Boh čaká od nás odpoveď primeranú oznamu anjelov tejto noci. Chce do našich sŕdc vložiť svoj poklad pokladov najcennejší: pokoj a lásku, aby sme už teraz pocítili predsieň neba tu na zemi." Ľubomír Stanček

separator.png

Meditácie Ľubomíra Stančeka

24. 12. ranná svätá omša | Lk 1, 67-79

separator.png

Jánovho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života. A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja."

separator.png

Čas navštívenia je tu
 

Už len niekoľko hodín nás delí od chvíle, keď si zasadneme k štedrovečernému stolu, aby sme aspoň raz celá rodina boli spolu celý večer. Priblížil sa čas, ktorý nestráca na význame a neuberajú mu na hodnosti a radosti ani storočia či tisícročia. Spomienka na príchod Pána Ježiša ako dieťaťa-človeka medzi nás je nielen citová, ale i rozumová záležitosť. Tento deň hovorí o láske Božej, ktorá vysoko prevyšuje každý nevďak, nelásku a hriech svojou láskou. On plní svoje sľuby a prijíma obetu svojho Syna, ktorý nám podobný, ale podobný i rovný Bohu, chce uzmieriť Boha s nami. Toto ráno, možno najdlhšieho dňa v roku, keď budeme sa ukladať na odpočinok až zajtra po polnočnej svätej omši, využime ešte raz na úprimné pozvanie Boha medzi nás, do našich rodín a sŕdc. Pripravme svoje srdcia Ježišovi, aby sa splnili slová, ktoré v dnešnom rannom evanjeliu povedal Zachariáš vo svojom chválospeve: „... že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy“ (Lk 1,78). Narodenie Ježiša Krista je nielen počiatkom novej epochy, letopočtu, ale aj nového vzťahu človeka k Bohu. Pre nás je to dnes príležitosť viac si uvedomiť svoj vzťah k Ježišovi, ako k svojmu Vykupiteľovi a Spasiteľovi.

Končí sa adventná doba, ktorá svojou liturgiou, presiaknutou túžbou po Mesiášovi, nás privádza k jasliam. Boh sa znižuje, aby povýšil človeka. Tento čas sme mali využiť na očistu svojich duší a čistú prípravu na stretnutie so svojím Bohom v maštali, uloženým v jasliach.

- Pokora víťazí nad pýchou - Láska nad hriechom - Obeta nad nevďakom -

Toto si máme znova uvedomiť, ak chceme zo sviatkov Narodenia Ježiša Krista mať skutočný úžitok. Nesmie klesnúť na úroveň, že sú to sviatky romantiky, vianočnej idylky, tradície, zvyku. Pre nás je to veľká nádej, že život spojený s Ježišom je hodnota, ktorá raz bude odmenená týmto Dieťaťom, ktoré sa stane raz Sudcom živých i mŕtvych. Boh prichádza so všetkou mocou a slávou. Odmenu víťaza nesie so sebou. V túto noc by malo dôjsť k zjednoteniu Boha s nami, nás s Bohom, ale i ľudí navzájom medzi sebou. Táto noc, ktorá je pred nami, chce svoje požehnanie priniesť aj na ostatné veci v našom živote. Pripravme sa a prijmime tento dar. Ježiš sa nenarodil pre seba samého, ale pre nás. Ježiš nepotreboval nás, ale my potrebujeme Ježiša. Nedajme sa preto prosiť, ale prijmime Boha v ľudskom tele ako svoj najväčší poklad, skutočné víťazstvo lásky nad hriechom.

Športovci pred vrcholným výkonom sa sústreďujú, aby vydali maximum zo seba. Stojíme na konci adventu, prípravy na veľký výkon. Prežime ho s radostným srdcom dieťaťa a rozumom muža. Lebo pred Bohom sme si všetci rovní. Sme deti Boha, bratia a sestry Ježiša Krista. Netajme sa radosťou z príchodu Ježiša Krista na svet. Radujme sa, že prišla spása na svet v podobe malého dieťaťa-Ježiša. Odložme smútok, strach beznádej. Veď na ich miesto na údere dvanástej je všetko pripravené na prijatie Ježiška. Amen.

 separator.png

Meditácie Ľubomíra Stančeka

24. 12. polnočná svätá omša | Iz 9,1-3.5-6

separator.png

Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo. Rozmnožuješ plesanie, zväčšuješ radosť. Jasajú pred tebou, ako sa jasá pri žatve, ako plesajú tí, čo sa delia o korisť. Pretože lámeš jeho ťažké jarmo, brvno na jeho pleciach a palicu jeho utláčateľa ako v deň porážky Madiánčanov. Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn; na jeho pleciach spočíva vláda a volajú ho: obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Jeho moc vzrastie a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve. On ho upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. To všetko vykoná horlivosť Pána zástupov.

separator.png

Uprostred noci zažiarilo svetlo
 

Iba raz v roku sa stretávame uprostred noci, aby sme slávili sv. omšu. Vonku je tma, tu v našom kostole je príjemné svetlo. Ťažko by sme si vedeli predstaviť náš život bez svetla. Starší si snáď zaspomínajú na slabé svetielka petrolejových lámp či sviečok, mladší a zvlášť deti, si nevedia predstaviť vianočné sviatky - sviatky Narodenie Ježiša Krista bez ozdobných žiaroviek na vianočných stromčekoch. A táto skutočnosť, táto tma a svetlo v dnešnú noc nás upozorňujú na inú tmu a iné svetlo.

Dnešnú noc si pripomíname udalosť, ktorá pred 2011 rokmi ukončila tmavú noc očakávania, a narodením Ježiša Krista zažiarilo na svete svetlo, po ktorom ľudstvo túžilo od chvíle vypovedania z raja po spáchaní dedičného hriechu. Pre mnohých táto noc sa začala tak ako každá iná. Aj pastieri na betlehemských nivách strážili v tú noc svoje stáda. A predsa bola to noc, na ktorú čakalo ľudstvo a ktorá sa skončila celkom ináč ako iné noci. Mária porodila svojho prvorodeného Syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, pretože pre nich nemali miesta v útulku. Pastierom sa zjavil anjel Pána a povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2,10-11). Tieto slová by sme vedeli už všetci spamäti zopakovať. A predsa chce sa nám zostať ticho, aby sme v tejto chvíli nechali pôsobiť na svoje srdcia tieto slová o udalostiach v Betleheme. Dnes znova prežívame historickú udalosť. Cesta Jozefa a jeho mladej manželky Márie do Betlehema trvala tri dni. Mladá žena očakávala narodenie dieťaťa. V Betleheme, kde šli splniť cisárov rozkaz – dať sa zapísať, pretože bolo sčítanie ľudí, nenašlo sa pre nich miesto. Nikde a u nikoho, pretože túto povinnosť si prišli splniť mnohí. Našli však jaskyňu, v ktorej sa nachádzal válovček-jasle. Tu sa narodilo Božie dieťa, ktoré Mária uložila do jasieľ pre zvieratká... A to je všetko.

Táto historická udalosť pre mnohých sa stala peknou legendou. Znázorňujeme si ju rôznymi spôsobmi, napríklad pomocou figúrok a voláme ich „betlehemom“, ktoré po tieto dni zdobia byty a výkladné skrine. Táto udalosť sa opisuje v poézii a je vyspievaná v piesňach a hudbe. Keď sa hovorí o jasliach, dnes si to predstavujeme vo fantázii ako čarovný obrázok kolísky z dreva, v ktorej leží malý Ježiško. Idylicky si predstavujeme pastierov, ktorí bdeli pri svojich stádach. Sú to jednoduchí ľudia, pre ktorých narodenie dieťaťa medzi nimi je čosi obyčajné. Aj napriek tomu, udalosť dnešnej noci, oznam o narodení „dieťaťa“ ich prekvapí. Po posolstve anjela neboli schopní povedať, čo sa vlastne stalo, ale zároveň cítia čosi silné. To „dieťa“ rozoznajú podľa slov anjela: „Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ (Lk 2,12).

Potom počujú spev zvláštneho ohlasu: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14). V týchto slovách je povedané všetko. Je to povedané tak milo a srdečne, a predsa to vedie i nás po stáročia od tejto udalosti znova a znova k zamysleniu a vôbec nepochybujeme, že sa to udialo. Skôr by sme sa boli divili, keby sa anjeli neboli zjavili a keby pastieri si nepovšimli toto posolstvo. Nová história svetla, ako voláme čas od narodenia Ježiša Krista, začala sa tak jednoducho. S istotou vieme, že „dieťa“ sa narodilo vzrušujúcim spôsobom, ale keď berieme do úvahy okolnosti, v akých sa narodilo, musíme poznamenať, že všetko je tu nezvyčajné. Preto sa anjeli zjavujú a oznamujú neobyčajné zvesti: Narodil sa vám dnes Spasiteľ, Kristus Pán.

A toto predpovedá prorok Izaiáš a čítali sme to v túto noc ako prvé čítanie: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo... Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja“ (Iz 9,1.2-5.6). Toto „dieťa“, ktoré dostane meno Ježiš, je nemluvňaťom ako každé iné, a predsa je to Predpovedaný, ktorý je od večnosti. Voláme ho obdivuhodným Radcom, mocným Bohom, večným Otcom, Kniežaťom pokoja. A tieto tituly patria malému dieťaťu v jasliach. Toto „dieťa“ sa narodilo zo ženy a zároveň je to večný Boh. Je to Boh, ktorý sa stal človekom. Je človekom, ktorý je Bohom. Je to Boh i človek v jednej osobe. Uvedomujeme si, že toto je hlavná udalosť v histórii ľudí na zemi, že je to jediná a neopakovateľná udalosť. Od tejto chvíle sa Boh zjavil ako človek na zemi. Spojil svoj údel s naším osudom. Taktiež, keď po troch dňoch vstáva z mŕtvych, dáva nám nádej, že aj my vstaneme z mŕtvych. Ježiš, ktorému sa raz budeme zodpovedať za svoje životy, on je toto „dieťa“ z Betlehema, ktoré na konci vekov bude Sudcom živých i mŕtvych. Pri tejto myšlienke si máme uvedomiť, že Ježiš Kristus je ten, ktorý oddeľuje svetlo od tmy, dobro od zla, spravodlivých od nespravodlivých. Táto noc nedelí len čas pred Kristom a po Kristovi, ale táto noc nás upozorňuje, že je to v našich silách, veď Boh nám dal veľké dary rozumu a slobodnej vôle, aby sme sa rozhodli slobodne a dobrovoľne, na ktorú stranu sa pridáme.

Bolo by smiešne a urážkou Boha, ako aj pre nás veľmi, veľmi nebezpečné, keby sme túto noc chápali len ako zvyk, vianočnú idylu, čosi detského a nepotrebného pre náš život. Táto noc rok čo rok, nám má pripomenúť, že sme odlišní od živej a neživej prírody. Sme vrcholom Stvoriteľovho diela. Pripomína nám, že tento stav života nie je originál, že náš život tu na zemi je trestom za neveru našich prarodičov, ale i za naše hriechy. Táto noc vyžaduje silné charaktery, odvážnych ľudí, nie slabochov, ustráchaných, bez chrbtovej kosti a vlastného názoru, lebo sa jedná o viac ako štyridsať, šesťdesiat či sto rokov tu na zemi. Dnešná noc nás upozorňuje, že Boh prišiel medzi nás na to, aby nám svojím životom a učením ukázal, ako máme žiť, aby sme sa vrátili tam, kde nás chce mať a čo sme stratili nerozumným počínaním. Je to potešujúce, keď vieme že Boh nás miloval, miluje, že sa stal nám podobným, že prišiel na svet ako my, žil ako dieťa, mladý muž i muž, a tak nám dal príklad a vzor, ako ho máme nasledovať.

Ako nás bolí, keď na našu lásku sa odpovedá neláskou. A čo naša neláska na Božiu lásku? Náš nevďak, nevšímavosť, povrchnosť? Čím všetkým si chceme tu na zemi utíšiť svedomie, ktoré sa nám znova a znova ozýva! Táto noc nech je semiačkom zmeny, nápravy a začiatkom nového života. Nečakajme na zázrak, že nám to povedia anjeli, že prídu v túto noc nejakí duchovia. Veď prišiel medzi nás niekto väčší ako oni, prišiel medzi nás sám Boh, ktorého si pripomíname dnes v podobe malého dieťaťa. Radujme sa, že jeho narodenie nám ukázalo svetlo uprostred hriechu, že vidíme, že náš život spojený s Ježišom je najväčšou zárukou večného života. Ježiš ako učiteľ často končil svoje výklady slovami: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ (Mt 11,15).

Tak ako si už ani nevieme predstaviť náš život bez elektrického svetla, vianočnú výzdobu bez farebných elektrických svetiel, tak nech si nevieme predstaviť i náš život bez Ježiša Krista, ktorého narodenie si v túto noc pripomíname. Amen. 

Denná sv. omša: GTV | YT | Polnočná sv. omša: GTV | YT