Meditácia na 27.12.2011

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Svätého Jána, apoštola a evanjelistu | Jn 20,2-8

separator.png

Prvého dňa v týždni bežala Mária Magdaléna a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili." Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.
Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril.

separator.png

Osobnosť Jána apoštola
 

Pravidlá spoločenského správania hovoria, že keď sa s niekým prvýkrát stretneme a je to potrebné, máme sa predstaviť, prípadne  nás predstaviť človek, ktorý nás oboch pozná. Urobme dnes malú výnimku. Osobu Jána apoštola všetci poznáme. Pripomeňme si, čo nám hovorí on sám o sebe, prípadne iní, aby nám to poslúžilo na obohatenie nášho duchovného života.

Meno Ján je veľmi starého pôvodu a je jedným z najrozšírenejších mien na svete. V hebrejčine znie Jochanán a znamená: Boh je milostivý. Latinčina nazýva Jána Joannes. Anglicky – John, Johny, Jack, francúzsky – Jean, španielsky – Juan, taliansky - Giovanni, maďarsky – János, poľsky – Janusz, srbochorvátsky – Jovan, rusky – Ivan a podobne. Rodičia Jána boli Zebedej a Salome. Matka bola v sprievode, keď Ježiš učil a jej dvaja synovia boli Ježišovi učeníci (por. Mt 27,56). Salome posluhovala, keď Ježiš učil (por. Mt 15,40). Ján bol rybárom. Ján i jeho brat Jakub s otcom Zebedejom i s najatými robotníkmi práve opravovali siete, keď okolo šiel Ježiš a povolal ich. Oni zanechali otca a odišli za ním (por. Mk 1,19-20). Ján Krstiteľ vtedy povedal svojim dvom učeníkom Ondrejovi i Jánovi: „Hľa, Baránok Boží“ (Jn 1,35). Vtedy odišli od Jána Krstiteľa a stali sa učeníkmi Ježiša. Aj v zbore apoštolov sa od Ježiša dostalo Jánovi vyznačenia. Bol pri prvom zázraku v Káne Galilejskej. Keď Ježiš išiel vzkriesiť Jairusovu dcéru: „Nikomu nedovolil nasledovať ho, iba Petrovi, Jakubovi a Jánovi, bratovi Jakubovmu“ (Mk 5,37). Pri premenení čítame: „Po šiestich dňoch si Ježiš vzal Petra, Jakuba i Jána a vyviedol ich na vysokú horu a premenil sa pred nimi“ (Mk 9,1-3). Pri príprave na Poslednú večeru osobne poveril Ježiš i Jána prípravou: „Poslal teda Petra a Jána a povedal: "Choďte a pripravte nám baránka, kde by sme ho jedli“ (Lk 22,8). Dej pokračuje Poslednou večerou, kde čítame o Jánovi slová: „Učeník, ktorého Ježiš miloval, spočíval pri Ježišovej hrudi“ (Jn 13,23). Ježiš pri utrpení v Getsemanskej záhrade: „... vzal Petra, Jakuba a Jána a zmocňovala sa ho hrôza a úzkosť“ (Mk 14,33).

Veľkosť Jána v očiach Pána Ježiša vidíme i pod Ježišovým krížom. Keď teda Ježiš uzrel matku a vedľa nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ A od tej chvíle si ju ten učeník vzal k sebe (Jn 19,27). Jánovu osobnosť vidíme i pri Ježišovom zjavení sa pri Tiberiadskom jazere, keď apoštoli nemohli vytiahnuť množstvo rýb, ktoré chytili. Tu povedal Petrovi ten učeník, ktorého Ježiš miloval: „Pán je to“ (Jn 21,7). Toto hovorí sám Ján z vlastného života. V piatej knihe Nového zákona, v Skutkoch apoštolských, cítime autoritu, ktorej sa mladý Ján tešil u svojich spoluapoštolov. Na ceste do chrámu v Jeruzaleme spolu s Petrom uzdravili chromého človeka (por. Sk 3,1n). Spolu s Petrom ho vidíme aj vykonávať sviatosť birmovania v Samárii (por. Sk 8,14-25). Ale i na sneme v Jeruzaleme je spolu s Petrom a Jakubom pokladaný za stĺp Cirkvi (por. Gal 2,9). Ďalšie účinkovanie Jána nás vedie do Efezu. Či žil svätý Ján v Efeze, alebo či zomrel kdesi v Palestíne mučeníckou smrťou, ktorú mu vraj spôsobili Židia, súvisí aj pravosť jeho evanjelia.

Kresťania, ale i ortodoxní protestanti tvrdia, že Efez bol Jánovým pôsobiskom, kde aj zomrel. Racionalisti tvrdia opak. Keby sme preskúmali všetky za i proti, vychádza všeobecný názor i od protestantov, že Ján býval v Efeze. Za naším názorom viďme sv. Ireneja, sv. Justína, Klementa Alexandrijského, ktorí sú za Efez. Ján bol sangvinicko-cholerickej povahy. Tak ho ohodnotil Ježiš i jeho bratia, keď ich nazval „Boanerges“ – „Synovia hromu“. Keď Ježiša nechceli prijať Samaritáni, títo dvaja bratia ich chceli potrestať: „Nech zostúpi oheň z neba a zničí ich!“ (Lk 9,54). V spore o prvenstve medzi učeníkmi prejavil nemiestnu horlivosť (por. Mk 9,37). Bol však ochotný ihneď trpieť s Kristom, čo vieme z prosby jeho matky k Ježišovi, aby jej synom udelil sedieť v jeho kráľovstve jednému sprava a druhému zľava (por. Mt 20,23). Svoju nadanosť prejavuje ešte aj v starobe. Mal dobrú pamäť. Napríklad presne si pamätal, kedy a kde sa stretol po prvý raz s Ježišom: „Bolo asi desať hodín“ (Jn 1,39).

Z jeho práce sa nám zachovalo evanjelium, ktoré napísal ako posledný z evanjelistov okolo roku 100, pravdepodobne v Efeze. Napísal ho, aby vyvrátil bludy židovské, gnostické a baptistické. Napísal ešte tri listy a Apokalypsu – ako poslednú knihu Svätého písma. Toto je krátke, aj keď sa to nezdá, predstavenie Jána apoštola. Amen.

GTV | YT

Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu