Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 01.01.2012

Milí priatelia "mojich meditácii"!
Ďakujeme Bohu za vás, hoci len za krátky čas priateľstva cez internet s vami; zároveň prijmite želania nás, čo s meditáciami vás chceme obohatiť a potešiť v Novom roku, prianím, veľa dobrého zdravia na duši i tele, lásky, pokoja a nádeje do ďaľších dní nového roka. Tešíme sa, že ste sa stali ich odberateľmi. S úctou - Ľubomír Stanček & Júlia Kubicová.

separator.png

Meditácie Ľubomíra Stančeka

1. január - Nový rok | Jn 1,19-28 

separator.png

Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?", on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš." „Čo teda," pýtali sa ho, „si Eliáš?" Povedal: „Nie som." „Si prorok?" Odpovedal: „Nie." Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?" Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,` ako povedal prorok Izaiáš." Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok?" Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi." To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

separator.png

Od začiatku žiť naplno
 

Človek si zvykol dávať veľa predsavzatí. Samotné predsavzatie však ešte neznamená skoro nič. Niekto namieta, že dobrá vôľa už niečo znamená... No, prosím. V tomto roku však skúsme pokročiť v duchovnom živote aspoň o krôčik vpred. To znamená začať žiť naplno - plniť si svoje povinnosti. Z toho vyjde aj naša hodnota: akí sme, kto sme...

Aj v evanjeliu bola položená otázka: „Kto si ty?" (Jn 1,19). Vieme, že Ján apoštol sa vo svojom evanjeliu nerozpisuje o detstve vteleného Slova, to znamená Pána Ježiša, ale prechádza hneď na verejnú činnosť Ježiša. Udalosť z evanjelia sa mohla odohrať asi v marci okolo roku 27 pri Betánii, na východnom brehu Jordána, kde Ján Krstiteľ hlásal pokánie a krstil. Jeho činnosť vzrušila židovský ľud, takže mnohí si mysleli, že to prišiel veľký prorok - Mesiáš, o ktorom hovoril už Mojžiš: „Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, tvoj Boh, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho počúvaj celkom tak, ako si si žiadal od Pána, svojho Boha na Horebe... Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov, ako si ty, slová svoje vložím do jeho úst a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem" (Dt 18,15-18). Preto veľrada vyslala poslov, aby sa priamo dozvedeli, či Ján je, alebo nie je Mesiáš. Ján to otvorene poprel, ale upozornil, že pravý Mesiáš už prišiel. Dialóg medzi Jánom a poslami od kňazov levitov sa skoro podobá súdnemu vypočúvaniu. Na jednej strane stoja právnici a vodcovia Izraela, ktorí chcú zistiť, či Ján je Mesiáš, preto mu kladú otázky. Na druhej strane stojí Ján, predchodca Pána Ježiša. Najprv odpovedá záporne: "Nie som Mesiáš, ani Eliáš." Náboženské vodcovia totiž vedeli, že pred príchodom má vystúpiť ešte bezprostredný ohlasovateľ Mesiáša. Ján sa k tomuto verejne prizná: „Ja som hlas volajúceho na púšti. Pripravte cestu Pánovi, ako povedal prorok Izaiáš!" (Lk 3,4).

Toto hovorí o tom, že Ježiš je tu, ale vodcovia národa ho ešte nepoznajú. Ján hovorí, že ten, čo prichádza po ňom, nebude krstiť vodou ako on, ale Duchom Svätým. Ján si je vedomý, že jeho postava, osobnosť ustúpi celkom do úzadia, čo hovorí slovami: „No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi" (Lk 3,16). Dnes, na začiatku nového roka a pod vplyvom týchto otázok, ktoré kladú Jánovi, mali by sme sa zamyslieť i sami nad sebou. Kto sme vlastne my? Ako o sebe zmýšľame? Ak vieme byť úprimní, tak si musíme priznať, že si často o sebe veľa myslíme. Možno sa preceňujeme. Čo my všetko dokážeme, urobíme! Akí sme hrdinovia a odborníci! Všimnime si, že v evanjeliu sa poslovia pýtajú Jána, za koho sa on považuje. A Ján hovorí o Ježišovi. Hovorí však dôstojne a pravdivo. Keď však hovorí o sebe, hovorí len o veciach bezvýznamných, pokladá sa za cestára, ktorý pripravuje cestu pre svojho Pána; považuje sa za sluhu, ktorý nie je ani hoden rozviazať mu remienok na obuvi.

Tento text na začiatku nového roka mal by nás naučiť viacej skromnosti, úprimnosti, ohľaduplnosti, čiže čností, ktoré skutočne majú hodnotu a ktoré sú povzbudením pre druhých a pre nás sú hodné odmeny. Text akoby nám našepkával: Nauč sa hovoriť o sebe – ja nie som ten, za koho ma pokladáš – a to vtedy, keď ťa druhý chváli. Na druhej strane by sme ale nemali šetriť slovami uznania, pochvaly, keď vidíme, že ten druhý sa snaží svojím životom obohatiť i náš život. Keby sme sa tomu v tomto roku naučili, koľko lásky, tepla a svetla by to prinieslo do nášho života! Egoizmus, samoláska, chválenkárstvo, pýcha ešte nikoho neurobili skutočne šťastným, ale naopak, keď človek vytriezvie z klamstva, zistí len strašnú krivdu, premárnené roky. Z Písma vieme, že Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť. Pyšný nikdy neurobí taký duchovný pokrok ako pokorný srdcom. Príkladom je nám Panna Mária. Pokora a poníženosť jej prinieslo nanebovzatie. Tiež aj ostatní svätí, ktorí vytrvali na ceste za Ježišom, dosiahli večnú blaženosť. Bola doba, keď sa dávali záväzky. Tie však často ostali len na papieri. Slabá kontrola priviedla k formalizmu, zastaveniu pokroku. Duchovný život sa takto nesmie uberať. Duchovný život je ťažký. Pán Ježiš povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma" (Mt 16,24).

Stojíme na začiatku nového roka. Dajme teda cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie. Prežime svoj život od začiatku naplno, aby na konci roka sme boli bohatší o nové milosti. Amen.

GTV | YT