Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 02.01.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Slávnosť Panny Márie Bohorodičky | Lk 2,16-21 

separator.png

Pastieri sa poponáhľali do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.

separator.png

Viac o Panne Márii sa dozviete v Herbári myšlienok Ľubomíra Stančeka.

separator.png

Pod vedením Márie
 

V živote sme si zvykli, že významné udalosti, ako sú hudobné slávnosti, športové podujatia, výstavy a akadémie si berú pod svoj patronát významnejšie osobnosti, ktorým sa potom počas podujatia venuje pozornosť, sedia na čestných miestach, sú ozdobou podujatí. Začíname nový občiansky rok. Na jeho začiatku sme si všetci vedomí, že pre nás veriacich je to milosť, ktorú nám dáva Boh. Vieme, že i za tento rok sa raz budeme zodpovedať pred Bohom, a preto sa dobrý kresťan teší, keď nám naša Cirkev v prvý deň roka dáva do vienka najväčší vzor, príklad, osobnosť – našu spoločnú Matku - Pannu Máriu.

Je to tá žena, ktorú spomína svätý Pavol v Liste Galaťanom z dnešného evanjelia: „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo“ (Gal 4,5) Úlohu Panny Márie v dejinách našej spásy si nevieme ani v najmenšom odmyslieť pre jej ojedinelú účasť na diele Pána Ježiša a jej osobnosť je pre našu Cirkev nenahraditeľná.

V konštitúcii  S a c r o s a n c t u m   C o n c i l i u m  - o posvätnej liturgii - sa nám to pripomína slovami: Pri slávení ročného cyklu tajomstiev Kristových, svätá Cirkev si uctieva osobitnou láskou Preblahoslavenú Bohorodičku Máriu, ktorá je nerozlučne spojená so spasiteľným dielom svojho Syna. V nej Cirkev obdivuje a velebí vznešené ovocie vykúpenia. Podstatný význam osobnosti Panny Márie je v jej božskom materstve. Toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo si uctievame Pannu Máriu. Poslanie Panny Márie v dejinách našej spásy dosvedčujú texty Nového i Starého zákona. U prorokov sú to najmä slová: „Hľa, panna počne a porodí Syna a dajú mu meno Emanuel“ (Mt 1,23). Okrem Matúša spomína to aj Izaiáš a Micheáš. Mária nám je vzorom čnosti, pokory, dôvery, lásky. Sme vďační Panne Márii za súhlas, ktorý dala anjelovi pri zvestovaní, pretože jej súhlasom sa začala celá spása. Pretože vieme, že Boh vždy rešpektuje dar, ktorý dal svojmu stvoreniu, a to dar slobodnej vôle. Boh nechce mať z človeka otroka, ale chce, aby sa ku spáse, ku ktorej človeka stvoril, rozhodol slobodne a dobrovoľne. A preto sa na materstvo Panny Márie pozerajme tak, že je to jej dobrovoľný súhlas i keď vieme, že Boh vo svojej všemohúcnosti jej súhlas predvídal. Jej slobodný súhlas však chápeme aj ako našu spásu. Podobne i Eva svojím slobodným súhlasom nám sprostredkovala hriech, a to znamená i smrť. Mária zasa spásu a život. Celé detstvo Pána Ježiša je spojené s materskou starostlivosťou Panny Márie. Narodený Spasiteľ a Vykupiteľ je celkom odkázaný – ako ktorékoľvek iné dieťa, na starostlivosť a lásku svojej matky. Toto spojenie so Synom nekončí odchodom z Nazareta, ale pokračuje až k bolestnej ceste a obete na kríži. V Ježišovom verejnom živote Mária je prvá, ktorá sprostredkuje prvý zázrak, verejné prejavenie moci jej Syna na svadbe v Káne Galilejskej. A na konci, keď umierajúci Syn dal ju Jánovi za matku slovami: „Žena, hľa tvoj syn“ (Jn 19,26), máme znova vidieť i začiatok mariánskej úcty v našom živote, teda i v našej Cirkvi, pretože pod tým krížom nás všetkých zastupoval učeník Ján. Ale jej úlohu vidíme aj po nanebovstúpení Pána, keď čítame v Skutkoch apoštolských: „Všetci zotrvávali jednomyseľne na modlitbách spolu so ženami i s Máriou, matkou Ježišovou a s jeho bratmi“ (Sk 1,14).

Prečo si pripomíname osobnosť a hodnosť Panny Márie Bohorodičky práve dnes, na začiatku nového roka? Pretože chceme si pripomenúť, že účasť Panny Márie na našej spáse sa jej nanebovzatím neskončila, ale sa deje stále. Hovoríme o nej ako o sprostredkovateľke milostí, a to chápeme tak, že nám dala Vykupiteľa, ktorý je prameňom všetkých milostí, a teda je naším zbožným presvedčením, že na jej príhovor nám Ježiš, jej Syn, udeľuje žiadané milosti. Toto už učili starí cirkevní otcovia. Mária nezatemňuje Ježiša Krista, nie je Boh a Cirkev jej ani nepripisuje božskú hodnosť. Neklaniame sa jej, ale veríme, že pre jej zásluhy jej Syn nič neodoprie, o čo ju prosíme. Cirkev však neučí, že si musíme všetky potrebné milosti vyprosovať cez Máriu, ani jej príhovor nie je vnútorne potrebný k obsiahnutiu milostí, ale má pred Bohom veľkú hodnotu. Ježiš Kristus nič neodoprie, o čo ona bude za nás prosiť. Svätý Bernard to vyjadril slovami: "Boh chce, aby sme my nemali nič, čo by nám nebolo dané cez ruky Panny Márie." (Virg. Nativit. Domini 3,10). Toto všetko si máme uvedomiť na začiatku roka a má byť základom našej úcty k Panne Márii a neuberá nič z úcty, ktorú máme k Pánu Bohu. Preto svätú omšu prinášame v Cirkvi ako obetu jedine Bohu, nikdy nie priamo svätým, ani Panne Márii. Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi. Panna Mária je od prvých dôb kresťanov uctievaná ako Bohorodička a pod jej ochranu sa utiekali veriaci v modlitbách a vo všetkých ťažkostiach a nebezpečenstvách. Cirkev schvaľuje úctu, pobožnosti k Panne Márii, ale sa jej neklaniame, to znamená, že pobožnosti k nej sú prejavom zdravej a pravej náuky so zreteľom na podmienky, ktoré existujú v jednotlivých obdobiach a miestach, s ohľadom na povahu a ducha veriacich. Úctou k Panne Márii vzrastá ešte viac v nás láska k Bohu. Takmer všetky kostoly majú niečo spoločné s úctou, alebo s menom Panny Márie. Pod ochranou Panny Márie sa máme učiť odpúšťať, zabúdať na urážky a veriť, že raz sa splnia slová jej Syna Ježiša Krista, že bude jeden pastier a jeden ovčinec. Veď o toto sa modlil i sám Ježiš pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok: „...aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17,21).

Začiatok nového roka pre nás ako pre občanov znamená, aby sme si príkladne počínali i v plnení svojich občianskych povinností. Pred nami je nový úsek života. Vykročme do nového roka s optimizmom! Buďme si vedomí toho, že sme všetci v rukách božích. Nespoliehajme sa na zázraky! Dostali sme od Boha dary, rozum a slobodnú vôľu, žime preto čestne, vedomí si odmeny i trestu nielen za minulý rok, ale i za tento, ktorý je pred nami. Zaiste nám niečo napovie i malá úsmevná perlička: Manželovi sa nechcelo chodiť do kostola, a preto každú nedeľu, keď ho manželka prosila, aby išiel s ňou, hovoril: "Vieš čo? Choď do kostola a pomodli sa za nás oboch." Jedného dňa múdra manželka rozpráva mužovi o tom, čo sa jej snívalo: "Len si predstav, snívalo sa mi, že som stála pred nebeskou bránou spolu s tebou. V tom otvoril svätý Peter a spýtal sa, čo potrebujeme. Ja som odpovedala, že chceme ísť do neba. Potom si nás svätý Peter dobre poobzeral a povedal: "Ty môžeš ísť dnu za oboch. Toho nechaj vonku." A manžel pochopil... Vymyslená príhoda, zrnko múdrosti však v sebe skrýva. Možno pre niekoho je to na zamyslenie niečo napraviť, niečoho sa zriecť, niečo alebo niekoho ako príležitosť k hriechu zanechať, opustiť. Začíname písať nový list. Nevieme, či tento nie je posledný v našom živote, nevieme, či svieca nášho života už nedohára. 

Aj tie najlepšie športové podujatia sa raz skončia. Slávnosti vystriedajú ďalšie, nad ktorými budú mať patronát už iní. Aj my zomrieme. Ani po nás sa život nezastaví, pôjde ďalej až do konca sveta. Preto nech i v tomto roku v našom živote má čestné miesto Matka Božia, ktorej zverujem celú našu farnosť, vás i seba. Keď vytrváme vo viere, ona nás nesklame. O tom nás uisťuje slovami: "Nebolo ešte počuť, kto sa pod moju ochranu utiekal, mňa o pomoc prosil, o ochranu žiadal, že by bol nevyslyšaný." Amen.

GTV | YT