Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 05.01.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

5. január | Jn 1,43-51

separator.png

Ježiš sa rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!" Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta." Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!" Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!" Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti." Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?" Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom." Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!" Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto." Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka."

separator.png

Odkiaľ ma poznáš?
 

V našej dobe má moc okrem peňazí aj známosť. Nie nadarmo sa hovorí, že známosť - to sú hotové peniaze. Mnohí by boli radi, aby niečo podobné platilo aj v Cirkvi, aby sme prišli k hodnotám a najmä k večnému životu po známosti.

Predsa známosť v jednom platí aj u Boha. Vidíme to aj v evanjeliu. Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho spýtal: „Odkiaľ ma poznáš?! (Jn 1,47-48). Vzájomné stretávanie sa zbližuje ľudí, ich záujmy, ich životy. Ján v evanjeliu rozpráva ako sa Filip, ktorého už predtým získal pre Krista Ondrej, stretne s Natanaelom a v nadšení, ktoré cíti v sebe po stretnutí s Ježišom, chce sa rozdeliť i s Natanaelom. Rozpráva mu o Ježišovi, ktorý pochádza z Nazareta, je synom Jozefa a Márie, a je to ten, o ktorom píše Mojžiš v zákone. Správanie či reakcia na tieto Filipove slová u Natanaela vzbudia ironickú poznámku: “Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ (Jn 1,46). Filip bol zaiste šikovný, lebo uvedomil si, že Natanaela nepresvedčí len nadšením. Preto použije spôsob, ktorým Ježiš presvedčil svojich prvých dvoch učeníkov. Hovorí: „Poď a uvidíš!“ (Jn 1,46) – a to zabralo. Natanael neodmietne pozvanie stretnúť sa s Kristom, ktoré sa končí ešte väčším nadšením u Natanaela, ako bolo u Filipa, keď zvolá: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ (Jn 1,49).

Môže nás napadnúť otázka či myšlienka: Čo spôsobilo tento radikálny obrat v postoji Natanaela? Natanael ešte nemal ten pojem o božstve Ježiša Krista, ako ho máme my dnes, ale presvedčili ho prvé slová Pána Ježiša a Natanael uveril, že Ježiš musí byť veľký prorok. Vidíme, že v krátkej dobe sa z Natanaela-opovrhovateľa stáva žiak, stúpenec, apoštol Ježiša Nazaretského. Táto udalosť hovorí, že naše osobné cesty k viere sú rôzne. Väčšina z nás vyrástla v katolíckej rodine, v prostredí, kde sa nám viera podávala ako čosi samozrejmé. Často v takých prípadoch nemusí človek bojovať o svoju vieru, o svoje presvedčenie, a sú prípady, že z takého prostredia sa stráca skutočná viera a vzniká len tradícia, ktorá sa častom stráca, ba pri zmene bydliska, prípadne postavenia v zamestnaní, alebo tiež vekom, sa viera celkom stráca. Poznáme však ešte jednu cestu k viere. Tá sa dostáva v posledných rokoch do popredia v týchto rodinách, kde sa viera nežila, kde sa o Bohu hovorilo len negatívne. Ľudia začínajú svoju vieru hľadať. Často je to ako v prípade Natanaela, že vo viere vidia len čosi nezdravé, nemoderné, možno sami používajú voči viere ironické poznámky. To je cesta Natanaela.

Čo mi môže v dnešnom modernom svete dať viera? Mám všetko, načo ešte viera? Také a podobné otázky sú v nejednom prípade na začiatku. My si často musíme uvedomiť, že za takýchto bratov a sestry nepresvedčíme hneď, nepresvedčíme ich slovami. Oni sledujú náš život, zrovnávajú, skúmajú a až potom sa osmelia, oslovia, prídu na skusy medzi nás, do kostola.... Môžeme povedať, že je to dielo Ducha Svätého, ak cestu k Ježišovi často nájdu tí, čo žili mimo Boha a tiež v negatívnom, proti Kristovi ladenom prostredí. V nejednom prípade prvé stretnutie s Kristom tak mocne zapôsobilo, že človek cíti túžbu po novom stretnutí. V inom prípade má človek pocit ako Natanael, že Ježiš ho už dávno pozná, a on ho nepoznal. Sú prípady, že človek cíti lásku Ježiša tak rukolapne, že si kladie otázku – čo robil, keď ju predtým neprijímal, nechcel poznať..? V inom prípade hľadal pravdu a našiel ju, pretože hľadal úprimne. Nebolo v ňom lesti. Dnešná doba vedie človeka ku skepse, ale keď sa jej nepoddá a hľadá, ak túži poznať pravdu, zaiste ju aj nájde.

V kancelárii pracujú dvaja priatelia. Jeden je veriaci a druhý len pokrstený. Tento však obdivuje praktizujúceho veriaceho kolegu. Často sa pýta sám seba, kde berie silu, v čom spočíva jeho sebakontrola, sebaovládanie, veď on je pravý opak. Veriaci kresťan však na pracovisku nič nerozpráva o Ježišovi. Po jednej ťažkej skúške v práci počká si tohoto praktizujúceho veriaceho kolegu a pýta sa na zdroj jeho sily, ktorá priam z jeho správania vychádza. Veriaci kresťan vie, že jeho kolega je iba matrikový kresťan, a predsa mu povie: "Denne chodím na svätú omšu." Aké bolo jeho prekvapenie ráno v kostole, keď v ňom videl svojho kolegu! Začal sa za neho ešte vrúcnejšie modliť. Videl ho v kostole i na druhý deň, ale aj o týždeň. A takto prešiel mesiac. Raz sa znova ich oddelenie ocitlo v ťažkostiach a tento hľadajúci kresťan sa opäť neovládol. Po smene hovorí svojmu veriacemu kolegovi: "Zajtra ráno už neprídem do kostola." V ten večer sa veriaci modlil za svojho priateľa. Ráno bolo jeho prekvapenie ešte väčšie. Jeho kolega bol v kostole, ba dokonca pristúpil i ku sviatostiam. Až po týždni sa na túto tému rozhovorili. Hľadajúci kolega rozprával: "Nemohol som v tú noc spať. Večer som bol presvedčený, že ráno do kostola nepôjdem. Nespal som však celú noc. Premýšľal som. A ráno, ani neviem ako, vstal som a šiel som do kostola. Pri vstupe do kostola sa mi oči zastavili na spovednici. Ani neviem, ako som sa v nej ocitol. Kaplán mal so mnou viac starosti. Odišiel som z nej však s tým, čo mi najviac hýbalo. Po rokoch som pocítil vnútorný pokoj a zvláštnu silu."

Ježiš nás pozná všetkých. Vie o každom z nás. V nejednom prípade nepochopiteľnými cestičkami vedie si nás ku sebe. Dopúšťa na nás nejednu skúšku, ťažkosť, utrpenie. Nikoho však neskúša nad naše sily. Keď vytrváme, zvíťazíme. Žiť s Ježišom je ťažké, ale ak poznáme ovocie, dodáva to aj silu vytrvať. Nechajme sa preto celí a celkom ako Natanael Ježišovi a slová, ktoré Ježiš adresoval Natanaelovi, patria i nám: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto“ (Jn 1,50). Toto je najkrajšia a najistejšia perspektíva. Zmysel života a jeho hodnota: Kristus víťaz, Kristus Kráľ a Kristus vodca. Toto je najhodnotnejšia známosť - mať známeho samého Ježiša. Veď Ježiš povedal: „V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú“ (Mt 6,20). Amen.

GTV | YT | info TK KBS