Meditácia na 12.01.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok 1. týždňa v Cezročnom období Mk 1, 40 - 45

separator_(1).png

K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť."
Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!" Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý.
Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš im na svedectvo."
Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.

separator_(1).png

Vďačnosť
 

Sme ľudia rôzni. Mávame rôzne povahy, prístup k životu. Jedni toho veľa nespravia a chcú byť za to oslavovaní, chcú, aby si to každý všimol, vedel o tom, prípadne bol mu za jeho službu zaviazaný na celý život. Na druhej strane, mnohí pomáhajú a chcú zostať neznámi, nechcú za svoju pomoc žiadnu pochvalu, ba nečakajú ani na "ďakujem". Prečo?

K druhej skupine, ktorá nečaká poďakovanie, patrí i Ježiš z dnešného evanjelia. Malomocnému, ktorý ho prosí, aby ho očistil, povie: „Chcem, buď čistý!“ (Mk 1,41). Potom mu však prísne pohrozí a pošle preč so slovami: „Daj si pozor a nikomu nehovor...“ (Mk 1,44). Ako si správne vysvetliť toto Ježišovo počínanie? Na jednej strane sa zľutuje nad chorým, trpiacim na malomocenstvo a na druhej strane mu prikazuje, aby o svojom uzdravení zachoval mlčanie. Vidíme však, že uzdravený ho neposlúchne, rozpráva o tom a vieme, že nie je za to potrestaný. Ako si to vysvetliť? Marek nám toto zaznamenal zámerne.

Pán Ježiš totiž chcel postupne privádzať svojich poslucháčov k presvedčeniu, aby sa naučili správne chápať duchovný ráz mesiášskeho kráľovstva. Ich nesprávne predstavy o svetskom kráľovstve boli by ich strhli k prenáhleným a nerozumným činom. Boli by znemožnili potrebnú výchovu a neboli by si opravili mylné náhľady o podmienkach spásy, keby boli začali šíriť, že Mesiáš, očakávaný politický osloboditeľ Židov, je už medzi svojím ľudom. Preto im zakazuje hovoriť o zázrakoch. Mohlo by sa totiž stať, že by bolo došlo k povstaniu proti Rimanom, tým by však boli znemožnili vlastné dielo Božie, ktoré potrebovalo cestu pokojného vývoja a nesledovalo násilný politický prevrat, aký čakali Židia od Mesiáša.

Musíme si uvedomiť, že Ježiš pred svojím zmŕtvychvstaním úmyselne skrýval pred ľuďmi svoju slávu ako Syn Boží a vybral si cestu poníženia a utrpenia. Predsa, sila, ktorá v ňom bola, sa prejavovala. Toto všetko počínanie pochopíme až vtedy, keď sa na všetko pozrieme cez jeho zmŕtvychvstanie, ktoré nám osvieti myseľ a pochopíme, prečo si Ježiš nepraje hneď oslavu, poďakovanie, pocty, uznania, verejnú oslavu, prečo zakazuje hovoriť o dobrách, ktoré ľuďom vykonal. Ježiš takto musel postupovať, aby tak mohol vojsť do svojej slávy.

Všimnime si počínanie malomocného. Tento v radosti, že je uzdravený, stal sa hlásateľom evanjelia, veľkých činov Božích. Bol vďačný, aj keď musel mlčať. Tento človek vytušil, že Ježiš z pokory nechce prijímať oslavu. Vidí však v Ježišovi silu, ktorú nemôže mať človek sám od seba, preto uzdravený nielen telesne, ale i duševne chváli Boha.

Toto počínanie uzdraveného má nás osloviť. Nás, ktorí často prijímame dobrodenia od Boha, ktoré nám už zovšedneli a nepozeráme sa na život očami viery, ale iba očami hmoty. Zabúdame na to, že každé dobro by v nás malo vyvolať vďačnosť a radosť s myšlienkou osláviť za to Boha. Náš život by sa mal pod vplyvom tohto evanjelia aspoň v jednom poopraviť. Keď si vieme nájsť čas, hoci prinútení ťažkosťami života, že prosíme Boha o jeho dobrá, požehnanie, vyslyšanie našich potrieb, že by sme sa mali viac zamyslieť aj nad počínaním malomocného po uzdravení. Nám to už Ježiš nezakazuje – a kde sú často naše poďakovania! Rýchlo zabudneme na preukázané dobrá. Považujeme to snáď za samozrejmé, že nám to musel Boh dať, vypočuť nás, vyslyšať? Pozor! Zostaňme Bohu Vďační. Človek, ktorý v spoločnosti nevie poďakovať, je neslušný, nevychovaný a prípadne, druhý raz si jeho prosby nevšimneme. To je snáď i memento pre nás, prečo nás často Boh nechá dlho čakať a nevypočuje naše prosby. Zabudli sme sa poďakovať ešte za tie minulé dobrá a už túžime po ďalších. Pripomeňme si to preto, aby sme viac dostali od Boha. Naša vďaka Bohu nič nepridá. On má všetko v miere, ktorej už nič my ľudia nemôžeme dať. Naša vďaka sa však stáva našou odmenou a Boh ju ešte viac požehnáva a znásobuje naše milosti. Amen.

separator.png

Potreba byť čistý


Žijeme v dobe, ktorá sa snaží dosiahnuť čistotu vo všetkých smeroch a oblastiach života. Doma sa snažíme mať čisto, pravidelne vysávame a utierame prach. Cítime sa nespokojní, keby sme mali spať v posteli, kde spal niekto pred nami a periny neboli prezlečené. Túžime po čistom dopravnom prostriedku, čistých čakárňach, pracoviskách a triedach. A predsa máme čo v tejto oblasti stále naprávať a zdokonaľovať. My veriaci sa máme okrem toho snažiť ešte o jednu čistotu.

V evanjeliu Marek zaznamenáva udalosť, keď za Ježišom prichádza malomocný a na kolenách ho prosí: „Ak chceš, môžeš ma očistiť“ (Mk 1,40). A odpoveď Ježiša: „Chcem, buď čistý!“ (Mk 1,41).

Zamyslime sa nad touto udalosťou. Za Ježišom neprichádza zdravý, ale chorý. Dáte mi za pravdu, keď poviem, že človek pokiaľ je zdravý, nevie pochopiť, čo je to bolesť, čo je to utrpenie. Zdravý nechce premýšľať o tom, ako by sa on správal, keby sa úlohy vymenili. Preto zdravý často z nerozumnosti hazarduje so svojím zdravím. Keď však príde choroba, utrpenie, bolesť, správame sa ako ten malomocný. Dokonca prosíme na kolenách. Vtedy pre nás bohatstvo, kariéra, peniaze nemajú ceny. Vtedy sľubujeme, prosíme, len aby sa vrátil náš pôvodný stav, zdravie, len aby sme nemuseli trpieť.

Malomocný vedel, že jedine Ježiš je ten pravý, ktorý mu môže pomôcť. Zaiste už robil všetko, aby sa mu vrátilo zdravie, ale bez úspechu. O Ježišovi počul, alebo dokonca i videl, ako po stretnutí s ním chromý chodí, slepý vidí a on je malomocný, on chce mať znova čisté a zdravé telo. On vie, že Ježiš to môže urobiť. Uznáva veľkosť Ježiša. Prosí ho. Pokorne, ponížene, ale s dôverou, lebo vie, že toto sa Ježišovi páči. A odpoveď na túto prosbu tiež poznáme. Ježiš vystrie ruku a jednoducho povie: „Chcem, buď čistý!“ (Mk 1,41).

Čo všetko sa za týmito slovami skrýva! Vidíme veľkosť. Takto nemôže hovoriť žiadny iný človek. Vidíme silu. To, čo slová hovoria, stáva sa skutočnosťou. Vidíme však i krásu Ježišovho učenia. Ježiš miluje, preto cíti s chorým. Ježišovi záleží na chorom. Ježiš ako človek si nevie zapchať uši, aby nepočul prosbu blížneho o pomoc, ako to často robíme my. Ježiš si nezakrýva oči, aby nevidel biedu pýtajúceho. Ježiš vidí však nielen stav tela, ale svojím pohľadom vidí aj do hĺbky duše. Vidí vieru a vie, že prosiaci sa celkom odovzdal do jeho rúk. Preto tá jednoduchosť vety: „Chcem, buď čistý!“ (Mk 1,41).

My najprv veľa hovoríme, nasľubujeme a potom – nič. Prenesme sa teraz o dvetisíc rokov dopredu. Predstavme si, že by ten Ježiš zavítal sem k nám. Našiel by sa niekto, to by volal, prosil o uzdravenie? Poviete, že nikto z nás nie je malomocný. Vďaka Bohu, že nikto, veď je to nepekná choroba, ale poznáme inú chorobu, oveľa škaredšiu, nákazlivejšiu, chytľavejšiu, a to je – hriech! Strpčuje nám život vo všetkých oblastiach. Okráda o radosti, šťastie, úsmev, spokojnosť.

Brat môj, sestra, každý z nás je chorý. Jeden trpí na nelásku k blížnemu. Ťažko dokáže odpustiť hoci i len maličkú vec. Trpíme na rôzne skryté choroby. Hanbili by sme sa, keby sa o nich dozvedelo i naše okolie. Či nie je takou chorobou aj pýcha, lakomstvo, alkohol? A čo neustále vyvolávanie nepokoja na pracovisku, doma? Či nie je chorobou žiarlivosť, závisť, ohováranie a osočovanie? Sme si vedomí tohoto stavu a čo robíme? Tak sme zoslabli, že sa nedokážeme vzoprieť a postaviť sa sami proti sebe. Dokážeme prosiť o zlepšenie nášho duchovného stavu? Veď často vonkajšia choroba je len následkom duchovnej nevyrovnanosti. Pozrite, koľko detí sa rodí s chybami, a to len preto, že rodičia, ale i druhá či tretia generácia pred nimi si nevedela rozkázať v oblasti alkoholu, nemravného života! Zdravotnícke organizácie na celom svete bijú na poplach. Obracajú sa hlavne na mladých ľudí, aby si uvedomili veľkosť svojho poslania a zachovali si svoj život v čistote. Nestačí si potrpieť len na čistom bývaní, stolovaní, čistom umení, ale aj na čistom živote. Prečo je dnes viac ústavov, kde sa zhromažďujú títo ľudia? Lebo naša, ale i predchádzajúce generácia držala sa rímskeho hesla: „Carpe diem!“ – „Uži dňa!“ Každý chce len užiť. Využiť život do poslednej kvapky rozkoše, hriechu.

Poznám rodinu, mladý manželský pár, ktorý má všetko. Rodičia im dali dom, starí rodičia auto, oni dobre zarábajú, majú všetko, a predsa im niečo chýba! Dieťa. Nehovoria o tom. Obaja veľmi dobre vedia, prečo... Vyhľadávajú odborníkov, lekárov. Čo sa stalo? Keď spolu chodili, dopustili sa hriechu. Mali strach. Chceli doštudovať a dieťa by im bolo prekážkou. Chceli ešte potom cestovať a užiť si mladosti. A tak dieťa muselo jednoducho preč. A následok? Ďalšie už asi mať nebudú. Dnes vedia, že je to krutá daň za hriech ich nečistej lásky. Dnes by dali všetko zaň. Dnes sa aj modlia. Koľko ľudí by najradšej podobné veci vymazalo zo svojho života!

Preto sa obraciam na vás slovami evanjelistu Marka, ktorý napísal o tom, čo sa odohralo po očistení malomocného: „Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ“ (Mk 1,45).

Odíďme aj my odtiaľ a hovorme o Ježišovi všade. Svojím životom, slovami, skutkami, názormi, že čistý život je zárukou šťastného života, šťastnej spoločnosti. A praktický záver? Pomodlime sa za svoju stavovskú čistotu. Vy, ktorí sa chystáte do manželstva za svojich budúcich, ešte neznámych priateľov-partnerov, manželia za seba navzájom a slobodní za všetkých vo svojom okolí, aby sme boli všetci čistí. Amen.

info TK KBS 1/2: Gloria.tv | YouTube | 2/2: Gloria.tv | YouTube