Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 19.01.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 3, 7 - 12

separator.png

Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!" Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.

separator.png

Ježišov život je činný
 

Kto pozorne číta životopis Ježiša Krista, evanjeliá, nájde v ňom i inšpiráciu k otvorenej činnosti, do ktorej nás Ježiš priam povoláva. Ježiš nemiluje zaháľanie, práve naopak, práca nielen šľachtí človeka, ale je i obohatením pre duchovný život.

Marek hovorí o chvíli, keď si chce Ježiš po namáhavom dni zaiste odpočinúť pri brehu mora. Zástup však zmení Ježišov úmysel a Ježiš je i tu samý čin: uzdravuje, učí... Ježiš musel riešiť spornú otázku okolo pôstu, svätenia soboty a Marek ho predstavuje ako divotvorcu, ku ktorému prichádzajú Židia, ale i pohania, aby sa aspoň dotykom jeho šiat uzdravili. Marek sa nerozpisuje o týchto udalostiach zámerne. Ježišovi dávali titul „Syn Boží“, ktorý označoval jeho dôstojnosť. Ježiš nechce, aby ho uznávali za Mesiáša, nakoľko neprišla ešte chvíľa jeho vrcholného poslania – zmŕtvychvstanie. Tento fakt znamená prejav: víťazstvo Ježiša nad zlom.

Ježiš nám dáva príklad, že náš život má byť činný. Seriózna práca na svojom zdokonaľovaní sa musí niesť v myšlienke: „Neužitoční sluhovia sme, urobili sme, čo sme boli povinní urobiť“ (Lk 17,10).

Musíme si pripomenúť, že niektorí ľudia nemajú dôveru v činnosť, iní sa zas do činnosti vrhajú bez rozmýšľania a bez lásky. Áno, Ježiš robil všetko s láskou, ktorá dáva hodnotu a zmysel i nášmu životu a musí byť v každom konaní na prvom mieste. Ľahko je zrúcať dom, ťažšie je ho postaviť. Ľahšie je kritizovať, ťažšie je konať. Ak všetok čas premárnime na kritizovanie, nezostane nám čas na činnosť. Činný život to nie je snívanie, stavanie len na plánovaní, ale toto všetko sa musí aj uskutočniť.

Príklad pre žiakov. Nielenže snívaš, že budeš dobrý žiak, ale urob všetko, aby si ním bol. Máš svoje povinnosti žiaka na prvom mieste pred zábavou, koníčkom, televíziou? Nielen žiaci, ale aj my všetci si musíme uvedomiť, že naše dobré úmysly sú nanič, ak sa neuskutočnia, nepremenia na čin. Boh nielenže prisľúbil Utešiteľa-Ducha Svätého, ale ho i poslal. Boh nielenže prisľúbil Vykupiteľa, ale ten aj prišiel medzi nás, aby nás vykúpil. Preto, aj keď nemôžeme vykonať veľa, urobme aspoň niečo. Vieme, že úd, ktorý sa nepoužíva, odumrie, zakrpatie. Človek, ktorý nie je činný, nielenže nenapreduje, ale upadá. Vec, stroj, ktorý len stojí a nepoužíva sa, tiež sa opotrebúva. Uvedomme si: dokonalosť dosiahneme iba vtedy, keď budeme konať.

Pozoruj ľudí vo svojom okolí. Koľko ľudí je lenivých, mrhajú vzácnymi silami a výsledok ich života je poľutovaniahodný. Účinnosť konaniu nedodáva intenzita pohybu, ale váha ducha, ktorú obsahuje vďaka svojmu úsiliu. Vidíme to aj v živote, že niektorí ľudia v krátkom čase a niekoľkými úkonmi, s malou činnosťou vykonajú veľa. Iní zasa za dlhý čas s viacerými úkonmi, s väčšou činnosťou vykonajú veľmi málo. To znamená pre nás, že celý rozdiel spočíva v kvalite duše tých, čo konajú. Činnosť zvieraťa je pudová. Činnosť človeka je uvážená a má byť prežívaná s vierou. Preniknúť všetko svoje konanie s vierou. Viera nech je v našom konaní, či sú to myšlienky, slová, skutky a nech je vždy na prvom mieste. Žiť v neustálom spojení s Ježišom vo všetkých podujatiach. Kto chce takto konať, nech otvorí Evanjelium. Ježiš sa mu stane inšpiráciou, ktorej sa nevyrovná nič na svete. Človek v jeho škole získa veľké kvality a významné úspechy. Amen.

separator.png

Dôveruj Ježišovi!
 

Zaiste i vy, keď vás niekto prvý raz pozve na návštevu, rýchlo zbadáte, čo je to za rodina. Ak je to rodina, v ktorej vládne Kristov život, vidíme na stene kríž alebo obraz, tiež v mnohých rodinách majú aj rodinný oltárik Panny Márie. V takých rodinách nielenže majú zavesený kríž, ale venujú pravidelne i čas oslave Boha. Ráno i večer si pred tento kríž zaiste pokľaknú, túžia po Ježišovi. Na druhej strane sa môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí považujú kríž, obrazy, sochy za niečo nevkusné do ich moderného bytu a pritom na čelné miesta si zavesia obraz, na ktorý môžeme pozerať ako chceme, a často nevieme povedať, čo autor obrazu chcel povedať týmto svojím dielom. Prípadne si zavesí nad manželskú posteľ namiesto obrazu Svätej rodiny – akt ženy. Dnešný človek si zakladá viac na sebe, na svojej sile, moci, postavení, známych a tam sa už nevtesná Ježiš.

Ježiš chce byť v celom srdci veď sám tomu učil slovami: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle...“ (Mk 12,30). A tomuto dnes nechcú venovať pozornosť mnohí, ako sme o tom čítali aj v evanjeliu: “Šiel za ním veľký zástup...“ (Mk 3,7) a evanjelista vymenúva kraje a mestá, odkiaľ boli ľudia, ktorí chceli počuť Ježiša. A nielenže ho chceli počuť, ale sa i dotknúť, aby odišli uzdravení.

Mnohí vravia, že keby Ježiš bol taký silný, že stačilo by i dnes dotknúť sa, a telo by bolo uzdravené, tak by šli aj oni za Ježišom. Musíme si však uvedomiť, že Ježiš musel vidieť ochotu ľudí, že chcú byť zdraví. Spomeňte si na stotníka-pohana, ktorý ide prosiť za svojho sluhu. On nečaká, že Ježiš náhodou príde k nemu. Stotník miloval sluhu, zaiste mu preukázal veľa pozorností. Má ho rád. Keď počuje o Ježišovi také zvesti, ide a vyzná pred Ježišom vieru... Alebo spomeňme si na Jairusa, ktorý má doma chorú dcéru. On ide, vyhľadá Ježiša, poprosí ho o návštevu. I tu vidíme znova ochotu. Ani malomocní sa nedajú utíšiť. Volajú, nedbajú na zákaz, že nesmú prísť medzi zdravých ľudí. Títo všetci pochopili, že Ježiš je silný. Podobne aj žena, ktorá trpela na krvotok dvanásť rokov a na liečbu minula celý svoj majetok, dokazuje svoju vieru slovami – aspoň sa dotknúť obruby rúcha.

Pochopili ste, bratia a sestry, slová evanjelia, prečo sa Ježiš musel uchýliť až na lodičku a odtiaľ učiť zástupy? Ježiš môže uzdraviť i na diaľku. I vtedy bolo veľa ľudí, ktorí ostali chorí, nemocní, a to len preto, že nemali vieru, nedôverovali v Ježiša, brali ako jedného z nich, ako Jozefovho a Máriinho syna, obyvateľa Nazareta. Ježiš pre Neveru v Nazarete neurobil nijaký zázrak až na niekoľko uzdravení a vyhnal nečistých duchov.

Viera. Veľa sa dnes o nej hovorí, a tak málo žije! Dokážeme rozprávať hodiny o futbalovom zápase, o móde, účesoch, dokážeme sa nadchýnať krásou obrazov, cudzích krajín, prírody. Vieme sa započúvať do spevu vtákov, vychutnať vôňu jedla, ale nájsť si čas porozprávať v kruhu rodiny o viere, rozobrať niektoré veci, ktorým napríklad nerozumejú deti, nechápu, lebo nemajú si to kde prečítať, ani to nemajú kde počuť. Ba, dnes nevidia ani dobrý kresťanský príklad.

Rozprával mi jeden kňaz. Bolo to v sobotu večer. Bol som veľmi unavený, ale i šťastný. V ten deň som spovedal a na moje potešenie ku sviatosti zmierenia pristúpili takí, ktorí roky neboli na spovedi. Nevedel som však, čo zažijem o niekoľko minút. Spomenul som si na Jožka, malého tretiaka, s ktorým som si na začiatku roka povedal, že sa budeme modliť za jeho otca. Roky nebol na spovedi. V nedeľu bol vždy ironický, vysmieval sa žene i deťom, že idú do kostola. Svoju chybu však nevidel; domov sa vracal často opitý a svoju silu uplatňoval na žene i deťoch, za ktoré sa hanbiť nemusel. Učili sa výborne i správanie mali slušné. A to, že veľakrát museli ísť do školy od susedov či zo stodoly, a to len preto, že v noci ušli pred bitkou otca. To by však nebolo všetko. Doma nesmeli mať žiadny kríž, obraz, sochu, ktorá by mu pripomínala Boha. Všetko rozbil. A tento tretiak Jožko vedel i to, že otec chodí k cudzím ženám, s ktorými pije a u nich aj prespáva. A Jožko pri spovedi povedal, že otec už nie je tri dni doma. Kňaz premýšľa, že zavolá Jožka s mamou po prijímaní na faru na obed, aby mal Jožko pekný zážitok. Vtom niekto zazvoní. Ide otvoriť a studený pot mu vystúpi na čelo. Za dverami stojí Jožkov otec! Ostatné malo rýchly spád. Hovoril len otec a na konci dostal rozhrešenie. V nedeľu nešiel Jožko na faru, ale kňaz šiel na obed k nim. Susedia tomu nerozumeli, nechápali. Nikto sa viac nedozvedel, čo prinútilo zmeniť život opilca, nemravníka, človeka, ktorý nenávidel Boha. Jedno však pochopili všetci: Modlitba bola vyslyšaná.

Posilnime sa Kristovým slovom i príkladom tých, ktorí sa denne modlili k Ježišovi, aby i v našich rodinách sa obnovila viera, aby kríže a obrazy pre návštevu u nás doma boli výrazným svedectvom, že svoju vieru nielenže vyznávame, ale podľa nej aj žijeme. Amen.

info TK KBS | 1/2: Gloria.tv | YouTube | 2/2: Gloria.tv | YouTube