Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 21.01.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Sobota 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 3, 13-19

separator.png

Ježiš vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí synovia hromu, ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.

separator.png

Bláznovstvo kríža
 

Pripomeňme si známe slová: Kto nepozná, nemiluje.

Ako často sa stretávame s odsudzujúcim názorom na Boha, Cirkev a na vieru v dnešnom svete. Nečudujme sa počínaniu našich neveriacich bratov a sestier. Nepoznajú silu učenia Ježiša, preto ho aj odsudzujú.

Vidíme to aj z evanjelia: Ani najbližší, myslí sa tu vzdialená rodina, nepochopili správanie Pána Ježiša. Panna Mária chápala, Jozef bol už zaiste mŕtvy. Iných súrodencov nemal. Boli to preto vzdialení príbuzní. Ježiš to nemal ľahké. Nepredstavujeme si jeho účinkovanie trošku idylicky? Nie, Ježiš si len tak nesadol a množstvo ľudí sa okolo neho len tak netlačilo. Oni sa presviedčali pod vplyvom jeho slov a skutkov, ktoré však vyvolávali veľké diskusie. Na jednej strane mal mnoho prívržencov a na druhej strane nesmieme prehliadnuť, že aj množstvo odporcov. Jedni schvaľovali jeho učenie, iní ho zavrhovali. Jedni k Ježišovi cítili lásku, iní priam sršali nenávisťou. Boli aj takí, ktorí priam lipli na Ježišových perách, čakali na jeho slová, chceli sa dať poučiť, takže mu nedali pokoja. Ježiš často nemal času ani odpočinúť si.

Boli aj takí, ktorí si všetko zasa vysvetľovali po svojom. Považovali ho za blázna, pomäteného, za človeka posadnutého nečistým duchom a hovorili: „Je posadnutý Belzebubom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov“ (Mk 3,22).

Ako sa k tomu stavia Pán Ježiš? On sám o sebe povedal: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 10,34-39). Tieto slová Pán Ježiš povedal jedným dychom a museli vyvolať u prítomných tie najprotikladnejšie reakcie a tiež podľa toho, kto mal koľko úprimnosti a dobrej vôle prijať jeho náuku a jeho autoritu. Preto sa poslucháči rozdelili.

Čo sa odvtedy zmenilo? Aj dnes je Kristus znamením protirečenia, ako to predpovedal staručký Simeon, keď vzal dieťa Ježiša na ruky: „Tento je ustanovený na pád a povstanie mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému sa bude odporovať. A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2,34-35).

Keď sa pozorne pozrieme okolo seba, zistíme veľmi rýchlo, že podľa toho, kto aký postoj zaujme k Ježišovmu učeniu, také má aj reakcie. Ježiš priniesol tak vznešené a hodnotné učenie, ktorému sa ešte nenašlo páru. Učenie Ježiša Krista je hlboko humánne, pokrokové a užitočné nielen pre jednu oblasť sveta, jednu skupinu ľudí alebo národ, ale jeho učenie vie obohatiť život všetkých ľudí všetkých čias, národov a postavení. Smelo môžeme povedať, že žiadna filozofia a vedecké svetonázory nedajú človeku to, čo dal Kristus svojim učeníkom. Jeho učenie je učením lásky, a nie nenávisti.

A toto je zvlášť aktuálne aj v dnešnej dobe. Nevadí, že dnešných vyznávačov svet nechápe. Našou povinnosťou je žiť čestne podľa Kristovho učenia. Nedať príčinu k jeho potupeniu, špineniu. Náš život nech je príkladom, svetlom i pre neveriacich alebo tupiacich učenie Ježiša Krista. Pravda zvíťazí!

Modlime sa, aby sme sa nedali zviesť, znechutiť, ale aby sme vytrvali v konaní dobra v príkladnom kresťanskom živote. Amen.

separator.png

Ježiš miluje a odpúšťa
 

Zaiste ste vo svojom živote počuli rôzne nezmysly, prekrútené pravdy o Ježišovi Kristovi. Toto nie je záležitosťou len dnešných nepriateľov Ježiša Krista, že vymýšľajú nepravdy, spochybňujú Ježišovo učenie, uvádzajú do zmätku veriacich ľudí, ktorí zanedbali povinnosť vzdelávať sa v oblasti viery a často sa uspokojili len s tým, čo sa naučili ako deti na hodine náboženstva, prípadne dávno počuli v kostole. Pravda, tí čo chcú niekoho popliesť, uviesť do zmätku, spochybniť jeho vieru, tí sa neuspokoja len s niečím povrchným. Často premýšľajú, neľutujú čas ani námahu, len aby sa im akcia podarila. Bolo tomu tak v minulosti a je tomu tak i dnes.

Zamyslime sa nad jedným z najkratších evanjelií, ktoré Cirkev číta cez rok, nad dvoma vypočutými veršami sv. Marka. Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do istého domu, znova sa tam zhromaždil zástup, takže si nemohli ani zajesť. Keď to počuli príbuzní, vyšli, aby ho odviedli, hovorili totiž: „Pomiatol sa“ (Mk 3,20).

Verejné účinkovanie Pána Ježiša nebolo ľahké pre rôzne situácie, ktoré sa vyvíjali z rozličných príčin a s rozličnými následkami. Ježiš mal vždy pred očami vôľu Božiu, ktorú chcel verne plniť za každých okolností. Už nemohol mať stály denný program ako v Nazarete, musel ho stále meniť, nepravidelne sa stravoval a odpočíval podľa toho, koľko ľudí ho vyhľadalo, koľko chorých hľadalo u neho pomoc.

V evanjeliu čítame, že nejakí pohostinní ľudia pozvali Ježiša aj s učeníkmi a dali im najesť. Nestačili sa do jedla ani poriadne pustiť, keď zástupy domáhajú sa stretnutia s Ježišom. Potom niektorí začali rozchyrovať, že Ježiš je pomätený. Panikári a spochybňovači sa vždy nájdu, keď sa jedná o veľké a vážne veci. Pre týchto ľudí je zaiste bláznovstvom hovoriť o kríži, zapieraní, zriekaní sa v prospech biednych, o odpúšťaní a milovaní nepriateľov a podobne. Zaiste i Ježiš, hoci bol Boh, predsa podobal sa nám ľuďom; mal telo a zaiste od týchto akcií, keď nemal čas ani na jedlo a odpočinok, schudol. Prebdené noci v modlitbách, vyčerpávajúce kázanie a vyučovanie zástupov, zanechali i na jeho tvári znaky vyčerpanosti. Museli sa ho zastať príbuzní, aby ho dotieraví ľudia nenapadli. Fanatizmus robí ľudí zaslepených a agresívnych.

Tak je tomu aj dnes. Mnohých ľudí pri mene Ježiš a vôbec pri vypovedaní slova, ktoré má niečo spojené s Ježišom a jeho náukou, chytá priam triaška, nenávisť, hnev. Prečo? Odpovedí je viacero. Jednému sa ozýva svedomie a nevie si ho dať do poriadku, pretože prešli roky od dôverného stretnutia s Ježišom a za tie roky sa odohralo mnoho, čo nedá pokojne spať. Pre iného to bolo sklamanie, keď sa domnieval, že s detskou vierou vystačí a stroskotal sám na sebe. Iný si jednoducho povedal, že bez Ježiša bude môcť spokojne žiť. Veď aj iní žijú bez neho a majú všetko, majú sa lepšie, dokázali viac užiť sveta, vyššie to dotiahli. Neraz sa stáva i to, že keď človek ochutná takýto chlieb života, cíti horkosť, nechuť a blen v ústach, a nevie nájsť z toho východisko.

Ježiš sa i vtedy zachová ako „otec“. Odpustí, privinie syna a zabudne na všetko, čo bolo zlé. Ježiš sa nikomu nepomstil. Nikoho neurazil, nezradil, nezaprel. Ježiš odpúšťa i vtedy, keď ho opustili i najbližší, keď sa lúči so životom a pritom hovorí kajúcemu lotrovi: „Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,43).

Či by pomätený povedal v tak vážnej chvíli života také hlboké a krásne slová? Či niekto ešte viac miloval ako Ježiš, keď zomiera najpotupnejšou smrťou za nás, za zradcov, vysmievačov, podvodníkov?

Toto krátke čítanie z evanjelia nám vlieva do žíl silu, napĺňa srdcia pokojom, vracia nám život, v ktorý sme už možno neverili. Dve tisícročia sú dostatočnou zárukou, že Kristus nebol pomätenec, rojko, fanatik, ale človek, v ktorom prebýval Boh, druhá božská osoba. Táto realita, skutočnosť nás oprávňuje nebáť sa o existenciu, o život viery v nás, v našom okolí, v našom svete.

Prednedávnom som čítal jednu veľkú myšlienku, ktorú povedal učiteľ a kňaz českému kráľovi Karolovi IV.: "Ak chceš ovládnuť svet, ovládni najprv svoju ríšu. Ak chceš ovládnuť svoju ríšu, ovládni najprv sám seba." Zvíťaz najprv nad sebou! Dokáž, že si silný sám voči sebe, že v tvojom vnútri nebude nejednotnosť, nebude hriech...

Pomäteného človeka rýchlo rozoznáme. Taký človek nemá chrbtovej kosti. Dnes hovorí a tvrdí toto, zajtra hovorí a tvrdí opak. O Ježišovi toto nemôžeme povedať. Ježiš o sebe vyhlásil: „Ja som cesta, pravda a život...“ (Jn 14,6). Pohan Cicero o osobe Ježiša povedal: „Veritas una est et imutabilis“. – „Pravda je len jedna a nemeniteľná.“ A tou pravdou je Kristus.

Modlime sa za jednotu sveta, za zjednotenie kresťanov na svete. Prosme Ježiša, ktorý vyhlásil, že on je pastier a že pozná svoje ovce, ktoré počúvajú jeho hlas, aby sa splnili jeho slová čo najskôr, aby bol jeden ovčinec a jeden pastier. Amen.

info TK KBS | 1/2: Gloria.tv | YouTube | 2/2Gloria.tv | YouTube