Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 26.01.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok 3. týždňa v Cezročnom období | Mk 4, 21 - 25

separator.png

Pred Bohom nič neskryješ
 

Raz som zažil jednu nepríjemnú vec. Nechtiac som si museli vypočuť rozhovor dvoch mladých ľudí, ktorí sa so svojím zlým skutkom skrývali. On mal síce silácke reči plné odvahy, nápadov, ona zasa strach. A nakoniec sa to skončilo jej víťazstvom, keď povedala rozhodným hlasom: "Všetko raz vyjde najavo a potom ťa to bude mrzieť!"

V evanjeliu sme počuli podobné slová: „Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť“ (Mk 4,22). Ježiš týmto prirovnaním chce svojim poslucháčom, ale i nám, povedať, aby sme sa zamysleli nad neuváženosťou a nerozumnosťou pri počínaní niektorých vecí. Mnoho ľudí dokáže premýšľať nad materiálnymi vecami, ale už menej nad duchovnými.

Bolo by to zaiste nerozumné, keby niekto zažal sviecu a nepostavil by ju na svietnik, ale skryl by ju pod posteľ. Načo potom vôbec sviecu zažíhať, keď neslúži svojmu účelu? Sviecu treba zažať, keď je tma a postaviť ju na svietnik, veď to vie i každé malé dieťa. Často sa stáva, že ľudia povedia i takto: "Veď som si to len myslel a veď to nie je hriech. Veď nikto o tom nevie, že som o tom premýšľal..." Človek je stvorený na obraz Boží a už pri svojom počatí dostal niečo, čo musí svietiť, čo dáva hodnotu jeho telu - dušu.

Duša človeka má vydávať svedectvo, ktoré napĺňa život človeka. Z ľudského srdca pochádza všetko zlo i dobro. Z ľudského života pochádza bohatstvo, ale aj plevy. V skrytosti srdca sa rodí buď svetlo, alebo tma. Ale nech je to ktorékoľvek z týchto dvoch, príde deň, okamžik, že prinesie úrodu - bude to svetlo, alebo tma.

Prirovnať to môžeme k žiakom. Jeden si neplní svoje povinnosti, neučí sa, nepíše si úlohy, má neustále na všetko čas, všetko iné ho zaujíma len nie škola – a výsledok? Príde čas, vysvedčenie, a to isté sa ukáže v podobe zlých známok. A ten druhý žiak, hoci nemá talent, ale sa učí, snaží sa, znova a znova premáha sám seba, vidí to nakoniec i učiteľ, a jeho námahu, skryté úsilie odmení dobrou známkou.

Alebo si myslíme, že človek sa v jednom okamihu stáva zlým? Napríklad zlodejom? Vrahom? Násilníkom? Nie. Tak ako dobrý od narodenia nie je svätým, ale postupne na sebe pracuje, chráni sa hriechu, nečíta knihu, ktorá môže uškodiť jeho duši, ale radšej ju odloží. Nejde na zlý film, lebo chce raz dať všetku svoju lásku a zdravé telo budúcemu partnerovi pri oltári. Denne si musí často dávať pozor sám na seba, na nebezpečenstvo hriechu, a tak sa snaží budovať v sebe poklad, snaží sa nadobudnúť čo najpevnejšie a najkrajšie dobré vlastnosti: čestnosť, pravdivosť, spravodlivosť, úctu k cudzím veciam i osobám, úctu k vlastnému telu. Je to neustály boj vo svojom vnútri v skrytosti, ale súčasne ho napĺňa pocitom dobre vykonanej práce.

Na druhej strane človeka neuspokojí žiaden hriech. Najprv je to malé zanedbanie dobra, neposlušnosť, no neskoršie si i na takéto malé priestupky človek zvykne, potom raz v skrytosti urazí Boha. Bude ho to veľmi mrzieť, trápiť, ale zvykne si. Tak ako fajčiar nevyfajčí naraz tridsať cigariet denne, ale začína s jednou, o týždeň už vyfajčí tri... Najprv začne so štrngnutím na zdravie na meniny, či pri iných oslavách a potom nevie povedať sám sebe: Dosť!

V skrytosti sa mnohí veci neudržia. Najprv si ich povšimnú skúsenejší, prípadne tí, ktorí s dotyčnými žijú. A potom všetci.

Pán Ježiš všetkým hovorí: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ (Mk 4,23). Všetci sme dostali čistý štít. Všetci máme dve uši. Ako počúvame? Ježiš ešte dodal: „Dávajte pozor na to, čo počúvate!“ (Mk 4,24). Lebo často sa splnia slová slovenského príslovia: „Povedz mi, s kým sa priatelíš a ja ti poviem, aký si“.

Ozaj, rodičia, viete, akých priateľov majú vaše deti a o čom sa medzi sebou rozprávajú? Sám osobne mám zlý pocit pri deťoch, ktoré chodia s kľúčom na krku. Pán Ježiš hovorí: „Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá“ (Mk 4,24) - vážne slová. Musia si ich uvedomiť nielen rodičia, ale všetci, ktorým sú zverené čisté a nepokazené srdcia. Od nich záleží, či bude svietiť, alebo sa stanú tmou, ktorá ich pohltí. Boh vložil vám rodičia, do sŕdc povinnosť, ktorú nemá právo nikto vám zobrať, a to: vychovať z vašich detí dobrých veriacich ľudí. Každé zanedbanie dobra, prehliadnutie zlej vlastnosti a nepovšimnutie skrytej náklonnosti, môže znamenať začiatok zlého konca. Veď koľkému nešťastiu by sa zabránilo, keby si boli rodičia všimli, že chlapec začína klamať, prípadne, že z peňaženky chýba čo i len koruna bez pýtania, že dievča nepríde domov načas a ešte sa i odvoláva na to, že už má občiansky preukaz.

Zamyslíme sa sami nad sebou. Som ešte sviecou? Nepohltila ma tma? Aký dravý strach nás schváti, keď sa pred očami všetkých zjaví – všetkých skutkov Sudca pravý. Aj svätí bázňou splanú, keď si pre ním stanú... hovorila Sibyla a Dávid v Hymne na posledný deň.

Keď nie teraz, tak zaiste potom všetci uvidia všetko, čo sme vykonali v skrytosti a na túto veľkú chvíľu pamätajme vo chvíľach rozhodovaní. Amen.

info TK KBS Gloria.tv | YouTube