Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 30.01.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka 

Pondelok 4. týždňa v Cezročnom období | Mk 5,1-20

separator.png

Ježiš a jeho učeníci prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!" Lebo Ježiš mu povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohoto človeka!" A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?" Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho." A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja. Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich." On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda okolo dvetisíc kusov sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. On mu to nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval." On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.

separator.png

Množstvo hriechu
 

Sme svedkami, že aj v dnešnej dobe sa veľa ľudí snaží žiť dôstojným a hlbokým náboženským životom. Vidíme, že viac ako v minulosti, mnohí si nájdu čas k pravidelnejšej účasti na svätej omši v pracovné dni a pri nich pristupujú i k Eucharistii. Na druhej strane však rastie počet aj tých, ktorí sa verejne vysmievajú zo všetkého, čo súvisí s Bohom a hoci tomu ani nerozumejú, považujú sa za chytrých a múdrych.

Práve takí by sa aj dnes usmievali pri počúvaní evanjelia. Evanjelium rozpráva o človeku, ktorý je vyliečený od nečistého ducha. Prekvapujúce sú slová nečistého ducha, ktorý hovorí: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho“ (Mk 5,9).

Udalosti, ktoré nasledujú, tieto slová diabla len potvrdzujú. Ježiš im dovolil vojsť do ošípaných, ktoré sa pásli neďaleko a tie sa zrútili do mora. Bolo ich asi dvetisíc. Táto časť nám chce povedať toto: Moc zla je veľká, ale Ježiš má ešte väčšiu moc, ktorá ničí zlo, pretože je Syn Boží. Vidíme to i na iných miestach, keď povie žene: „Veľké sú tvoje hriechy, ale choď a už nehreš“ (Jn 8,11). Bolo jej mnoho odpustené, lebo veľmi milovala. Táto stať má nás upozorniť aj na množstvo hriechu.

Príslovie hovorí, že hriech kotí hriech. Neraz sa presviedčame, že keď si človek nedá pozor, tak nasleduje jeden hriech po druhom, ako keby sa s nimi roztrhalo vrece. Pre nás je potrebné, aby sme vtedy, keď dôjde k urážke Boha, aby sme vzápätí čo najskôr dali si do poriadku svoj vzťah k nemu a neodkladali na neskoršie, prípadne si veci nezľahčovali.

Svedomie človeka môže otupieť, alebo môže dôjsť k nežiaducemu návyku, čo k radosti človeka nepridá, ba práve naopak. Pre nás je potrebné, aby sme brali vážne nielen vážnosť hriechu, ale i jeho počet. K tomu nás predsa vedie i náuka o sviatosti zmierenia, aby sme pri sviatosti povedali nielen hriech, najmä všetky ťažké, ale aj ich počet. Musíme si uvedomiť, aký dopad má na našu spásu jeden ťažký hriech a tým viac si máme uvedomiť aj množstvo ťažkých hriechov.

A práve na toto má nás upozorniť evanjelium. Človek, ktorý znázorňuje stav každého človeka po hriechu, je posadnutý množstvom diablov, pokušiteľov. Marek o tomto človeku hovorí, že Ježišovi vybehol oproti z hrobu, pretože býval v týchto nedôstojných priestoroch, a ani reťaze mu nepomáhali, čo znamená, že stratil celkom sebakontrolu, že už si nevie rozkázať, je celý v rukách pokušiteľa. Prídu však chvíle, že si svoj žalostný stav uvedomí i takýto nešťastný človek. Vidíme to z jeho rozhovoru s Ježišom, ktorému povie: „Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“ (Mk 5,7).

Človek sa môže stretnúť s Ježišom akýmkoľvek spôsobom: či je to stretnutie s človekom, čo žije v milosti posväcujúcej, prípadne príde do styku s náboženským predmetom a pri myšlienke na Boha prežíva bolesti, priam muky. Vidí, čo stratil a do akého nešťastného stavu sa dostal. Nemá však síl na cestu späť.

Tomuto stavu máme však predchádzať:
- častou svätou spoveďou
- spytovaním svedomia
- zanechaním blízkej príležitosti k hriechu
- ale je to aj povinnosť nás, aby sme sa modlili za zatvrdlivých a nekajúcich sa hriešnikov. Sami si už nemôžu pomôcť.

Uvedomme si, že naša modlitba nikdy nie je zbytočná. Aj keď náprava nie je hneď viditeľná, nedajme sa znechutiť. V takomto prípade zvlášť platia slová Pána Ježiša: „Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú“ (Mt 11,12).

Dobýjajme preto nielen za seba, ale i za našich bratov a sestry, ktorí potrebujú milosť odpustenia, slzy pokánia, silu polepšenia. Budeme sa potom tešiť ako uzdravený človek z dnešného evanjelia. Chcel ísť za Ježišom, ale Ježiš mu dal inú radu: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval“ (Mk 5,19).

Každý návrat k Ježišovi by nás mal len a len tešiť. Nemali by sme sa správať tak, ako sa správali majitelia ošípaných. Tí videli len svoj materiálny úbytok, a preto prosia Ježiša, aby od nich odišiel. Boja sa o svoj ďalší majetok..., snáď. Táto stať nech nás privedie k myšlienke, že aj množstvo hriechov je veľké zlo. Amen.

info TK KBS Gloria.tv | YouTube