Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 06.02.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Pondelok 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 6,53-56 

separator.png

Keď sa Ježiš a jeho učeníci preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.
Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.

separator.png

Ľud túži po ozdravení

Prečo si prišiel dnes, v robotný deň, na sv. omšu? A odpovede? Zaiste rôzne. No predovšetkým prichádzame sem prosiť Pána Ježiša o zdravie tela alebo duše pre seba, alebo pre niekoho blížneho a nám drahého. Marek evanjelista nám v krátkej správe zachytil podobnú situáciu, kde Ježiša predstavuje ako „božského človeka“, z ktorého vychádzajú zvláštne sily, ktoré uzdravujú ľudí. Marek končí túto správu slovami: „... a všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli“ (Mk 6,56). Pán Ježiš svoje slová dopĺňa skutkami, ktoré sa nedali napodobniť nikým z ľudí a ktoré ich privádzali k úžasu. Nevedeli si vysvetliť, že chorý po dotknutí sa aspoň obruby jeho šiat bol hneď uzdravený. Pripomeňme si ženu, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. Premrhala celý svoj majetok, a ľudia ju nevyliečili, ba naopak, jej zdravotný stav bol ešte horší. Táto žena vo svojej viere tiež prišla k myšlienke, že stačí sa jej dotknúť aspoň obruby šiat Ježiša a bude uzdravená. Skutočne po dotknutí sa Ježiša hneď pocítila zmenu na svojom chorom tele.

Čo by sme nemali prehliadnuť pri zázračných uzdraveniach, ktoré konal Pán Ježiš? Pána Ježiša je potrebné „dotknúť sa s vierou“, to znamená, že Pán Ježiš je skutočný Mesiáš, Syn Boží a ak toto nebude pohnútkou dotknutia sa Ježiša, nedôjde k uzdraveniu. Niekedy pri počúvaní textov Svätého písma o týchto zázračných uzdraveniach napĺňa niektorých veriacich smútok. Smútia, že dnes Ježiš nežije medzi nami, že Cirkev už nie je miestom, kde sa môžu diať takého uzdravenia, ako tomu bolo za čias Pána Ježiša. Smútia však zbytočne. Nepochopili, že Ježiša sa treba „dotknúť“, to znamená, že musíme veriť, že on nám môže aj dnes skutočne pomôcť.

My predsa i pri tejto sv. omši máme možnosť dotknúť sa Pána Ježiša, a to nielen obruby rúcha, ale môžeme si ho vo sv. prijímaní odniesť domov, prípadne k tým, za ktorých sme prišli prosiť. A prečo sú tieto dotyky bez zázrakov? Nehľadajme nedostatky na Ježišovi a na Cirkvi, radšej sa pozrime na seba! Veríme, že Kristus je ten istý včera, dnes i zajtra a naveky. Kristus je rovnako silný a ku všetkým dobrý. Chyba je však v nás. Dôverujeme mu? Dotýkame sa Krista, keď počas prijímania stojíme na svojom mieste. Stojíme a pozeráme sa na tých, ktorí k sv. prijímaniu pristupujú. Alebo aj keď pristupujeme k sv. prijímaniu, dotýkame sa ho bez viery, to znamená, že nie je v nás stopercentné presvedčenie, že Ježiš nám to môže a chce dať. Čo? Naše uzdravenie.

Vieme, že okrem toho Tela, ktoré prijímame vo sviatosti má ešte ďalšie - mystické, ktoré tvoríme navzájom medzi sebou ako bratia a sestry. To znamená, že si máme uvedomiť i túto skutočnosť, že keď sa nepríjemne dotkneme i tohto tela Kristovho, napríklad zlým pohľadom, hnevlivým, zlomyseľným alebo ohováračským slovom a potom ideme k sv. prijímaniu a tým istým jazykom, ktorý sa ešte neočistil úprimným pokáním a predsavzatím napraviť škodu, sa chcem dotknúť Tela Pána Ježiša Krista v Eucharistii. Môžeme potom čakať úžitok? Rozhodne nie!

Nuž, bratia a sestry, v takomto prípade zaiste nemožno od Pána Ježiša čakať milosť pomoci uzdravenia a nemožno sa diviť, že sme i napriek častému opakovaniu týchto dotykov i naďalej chorí na tele i na duši. Boha sa možno účinne dotknúť len vierou, ale len tou živou, ktorá sa vyjadruje skutkami lásky odpúšťajúcej a slúžiacej. On len tých uzdraví, ktorí sa ho dotýkajú. Ak sme to pochopili, už tým sme duchovne veľmi zbohatli. Obdivujeme príklady svätcov, vážime si osobnosti duchovného života, ktorí žijú medzi nami. Prečo? Z ich života priam cítime, ako sa dotýkajú Boha. Ich viera to nie sú len slová, to je úprimný vzťah k Bohu! Bohu sa páči, že prichádzame prosiť. Veď sám to hovoril: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7,7). Musíme si však uvedomiť, že keď chceme od Ježiša dostať to, o čo prosíme, musíme dať aj my Kristovi to, čo od nás chce on, a to svoje srdce bez pretvárky. Amen.

Gloria.tv | YouTube