Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 09.02.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 7,24-30

separator.png

Ježiš vstal a odišiel do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch." On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry." A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.

separator.png

Pomoc a prijatie
 

Tak ako každý človek, tak aj my máme vo svojom živote určité práva či nároky na niektoré veci. Sú to buď práva, ktoré nadobúdame počas života, alebo práva, ktoré nadobúdame už v okamihu počatia a teda, ako súčasť nášho života nám ich nikto nemôže odňať. No zamyslime sa. Čo s nárokom či právom na Božie kráľovstvo? Má ho každý človek, alebo ho nemá?

V dnešnom evanjeliu sme počuli slová: „Nie je dobre vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch" (Mk 7,27-28).
Týmito slovami sa niesol dnešný evanjeliový dialóg medzi Kristom a pohanskou ženou Sýrofeníčankou. Čo však tieto slová znamenajú? Ponajprv treba povedať, že židia a pohania sa nemali v láske a, že Kristus prišiel na tento svet hlavne kvôli vyvolenému židovskému národu, pretože oni boli deťmi Božími. Ak sa prizrieme bližšie k slovám Krista, ktoré použil ako odpoveď na prosbu pohanky, aby uzdravil jej dcéru, sú to dosť tvrdé slová, pretože okrem toho, že pohanov prirovnal k šteňatám, týmito slovami ako keby povedal: „ Čo odo mňa chceš, veď ty nie si z vyvoleného národa, ty nepatríš k dietkam JHWH a iba im patrí Božie kráľovstvo!" Kristus však tieto slová použil zámerne. Nechcel tým skutočne povedať, že mu záleží iba na židoch, pretože on prišiel kvôli všetkým ľuďom, všetkým priniesol spásu a dal nárok na Božie kráľovstvo. Ježiš však čakal, čo mu pohanka odpovie. A jej reakcia? Ona v pokore prijíma to, čo Kristus povedal, ale zároveň podotýka, že ak šteňatá v rodinách majú nárok na to, čo padne zo stola alebo z rúk detí, hoci sú to len malé odrobinky, tak aj pohania majú nárok aspoň na odrobinky Božieho kráľovstva.

Z tohto dnešného evanjeliového dialógu môžeme teda vidieť, že naozaj každý človek má nárok na Božie kráľovstvo, nech je akýkoľvek. No nielen na Božie kráľovstvo, ale aj na pomoc, našu pomoc. Sám Kristus nám v tom dáva príklad, že treba vždy pomôcť každému človeku, ak nás o to úprimne prosí, či už je to pohan, bezdomovec, cigáň, nepriateľ, či sused, ktorého nemáme radi. No zamyslime sa. Ideme v Kristových šľapajach? Pomáhame tým, ktorí nás o to prosia? A ako vlastne prijímame či sa správame k tým, ktorí nechodia do kostola, ktorí sú iného náboženstva, alebo k tým, ktorí neveria v Boha? Neodcudzujeme ich niekedy? Nesprávame sa k nim niekedy tak, ako židia kedysi k pohanom? Ak áno, prečo? Nie sú aj oni deťmi Božími? Veď Boh každého stvoril.
Ísť v Kristových šľapajach si okrem pevnej viery, dôvery a lásky vyžaduje aj veľkú obetu. No nedokáže to hocikto. Nie každý vie, tak ako Kristus, iného prijať, kohokoľvek a pomôcť mu, ak ho o túto pomoc žiada, ale dokáže to jedine ten, ktorý v tom druhom nevidí nikoho iného ako samého Krista.

A taká bola aj matka Tereza. Ona dokonale pochopila to, čo od každého z nás žiada Kristus. Jeho príklad sa stal dennodennou súčasťou jej života, čo bolo aj vidno. Veď sa obetovala tak, ako Kristus pre iných. Prišla k tým, ktorí boli inými odcudzení, k tým ktorí boli odsunutí na okraj spoločnosti, o ktorých už nikto nemal záujem. Prišla im na pomoc. Starala sa o nich, učila ich, ošetrovala im rany, stavala pre nich nemocnice a to všetko bez ohľadu na to, aký to bol človek, pretože ona na každého z nich hľadela ako na Krista a človeka, ktorý prosí o pomoc. A keď prosí, treba mu tú pomoc aj dať.

Staňme sa aj my takými, ako bola matka Tereza a tým dokážme Kristovi, že je našim vzorom a že príklad, ktorý nám dal, realizujeme vo svojom živote.

Prosme si teda pri tejto svätej omši, aby sme počas svojho života nikoho neodcudzovali a vždy dokázali s láskou prijať akéhokoľvek človeka, ako aj pomôcť každému, kto bude o túto pomoc úprimne žiadať.  Amen.

Gloria.tv | YouTube