Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 10.02.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Piatok 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 7, 31 - 37

separator.png

Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta," čo znamená: „Otvor sa!" V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč."

separator.png

Ježišova aktuálna výzva ku každému z nás 
 

Aj keď priamo nepovieme niekomu, alebo sami u seba nezrealizujeme slová, radu „otvor sa!", môžeme sa často stretnúť s touto a podobnou myšlienkou.

Dieťa sa vám uzatvára? Nepočúva? Robí si po svojom. Mnohokrát až neskoro si vieme uvedomiť, koľko síl, energie ľudí okolo nás stálo, aby nám pomohli a my sme ich ignorovali, nepočúvali a nerešpektovali ich rady, dobrú vôľu nám pomôcť. Lekár potrebuje, aby sme pri liečbe s ním spolupracovali. Učiteľ viac naučí tých, čo sa chcú učiť. Športovec vie, že sa oplatí počúvať a plniť slová trénera.

A práve preto aj v duchovnom živote je potrebné, zamyslieť sa nad naším otvorením sa Bohu. Spýtajme sa seba: Ako počúvame hlas Boha v našom svedomí? Čo pre nás znamenajú slová spovedníka..? Zamýšľame sa nad Božím slovom, evanjeliom alebo homíliou kňaza? Otvoriť sa Bohu, prijať Boha do svojho života, je pre každého človeka nielen krok vpred, ale často kilometer, míľa...

Hluchonemý z evanjelia, keď splnil Ježišovu výzvu: „Effeta," čo znamená: „Otvor sa!" V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával" (Mk 7,34-35).

Ježiš mal súcit s trpiacimi. Splnili sa slová proroka Izaiáša: „Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa! Hľa, váš Boh!... On sám príde a spasí vás." Vtedy roztvoria oči slepí a uši hluchých sa otvoria. Ako jeleň skákať bude chromý, jazyk nemého radosťou vykríkne" (Iz 35,4-5).

Uzdravenie hluchonemého hovorí o nádeji, aby človek skutočne chcel komunikovať s Bohom. Koľko výziev k nášmu zamysleniu a nasledovaniu. Hluchonemého priviedli a prosili Ježiša, aby naňho vložil ruky. Chorý neprišiel sám. Chorí potrebujú pomoc. Bohu sa páči, keď ho prosíme nielen za seba, ale aj za tých, čo trpia v našom okolí.

Evanjelium hovorí, že keď veríme, že Ježiš má moc, prečo ho nevyhľadať? Keď sme chorí a iným na nás záleží, dajme sa priviesť k Ježišovi. Keď viera je hoc len malá ako horčičné zrniečko, prečo sa celý a celkom nezveriť Ježišovi?
Pri krste sa Ježiš dotkol našich duší. Krst nie je len spomienka, ale každodenná spolupráca s Kristom. Kto vedome a dobrovoľne po krste spácha hriech, potrebuje vo sviatosti zmierenia znova nadobudnúť prerušené priateľstvo s Bohom. Hriech nás robí hluchonemými, ale i slepými, chromými, mŕtvymi. Ježiš chce, aby sme boli znova jeho bratmi a sestrami, živými svedkami, učiteľmi jeho radostnej zvesti a šíriteľmi jeho slova. Preto nám pripomína: „Effeta," čo znamená: „Otvor sa!" (Mk 7,34) Ježiš právom žiada od kresťana chcieť sa mu otvoriť, vedieť sa mu otvoriť, počuť jeho slová a hovoriť o ňom.

Dnes je chvíľa pýtať sa seba samého, akým som kresťanom? Viem počúvať Krista, prijímať jeho požiadavky, alebo len od Boha žiadam, prosím, rozkazujem Bohu alebo nanucujem svoju vôľu? Nie som múdrejší ako Boh? Pripomeňme si, ako počúvame Božie slovo; rozmýšľam a uvažujem nad Božím slovom? Otváram sa Božiemu slovu? Ježiš židom povedal: „Kto je z Boha, počúva Božie slová" (Jn 8,47). Nepatria tieto slová aj nám?
Predstavme si, že po svätej omši sa vás niekto spýta, „kto kázal?" Pripusťme, že niekto by povedal, že XY kňaz. Takáto odpoveď nie je celkom pravdivá. Pravdivá odpoveď by mala znieť: „Kázeň povedal XY kňaz a ja." Prečo takáto odpoveď je správna..? My veriaci, keď počúvame Božie slovo, sme povinní Božiemu slovu sa otvoriť. Božie slovo prijať za svoje. „Effeta," čo znamená: „Otvor sa!" (Mk 7,34). Uvážme - keď sa pri počúvaní Božieho slova neotvoríme, slová kazateľa môžu byť múdre, pravdivé, vzácne, ale v našom vnútri sa nič nezmení. Prečo sme vlastne prišli na svätú omšu, ak sa nechceme otvoriť Bohu..? Stav našej duše záleží aj od nás, ako spolupracujeme s Bohom. Prečo snáď už dlhší čas nepočujeme Boha a prečo nevieme hovoriť k Bohu? Chybu nehľadajme u Boha. Nehovorme, že Ježiš nás nemá rád. Prichádzame na sv. omšu a niekto aj ku sviatostiam, ale nechceme sa otvoriť Bohu. Sme plní "seba", a nechceme počuť Boha. Vyznávame sa snáď z hriechov, ale nerobíme nápravu. Žijeme v tých istých hriechoch bez snahy zmeniť okolnosti, zanechať známosť, opustiť miesto, kde prichádza k strate priateľstva s Bohom, nie sme ochotní aktívnejšie odpovedať na hlas Boha v nás, na učenie Cirkvi. Ak sa neotvoríme Bohu, ako to on právom žiada od nás, odídeme aj dnes takpovediac "naprázdno".

Kňazovi po svätej spovedi farník so slzami v očiach hovorí: „Prosím, modlite sa za mňa, aby som sa zmenil." Kňaz pomoc prisľúbil. Po roku znova tak isto dojatý farník po spovedí prosí farára: „Prosím, modlite sa za mňa." Kňaz poprosí farníka, aby mu pomohol preniesť stôl z jednej do druhej miestnosti. Keď už držali stôl a farník ťahal stôl do druhej miestnosti, kňaz ho razom pustil na zem. Keď kňaz niekoľkokrát takto pustil stôl na zem, farník hovorí: „Pán farár, takto ten stôl neprenesieme." Kňaz len na tieto slová čakal a povedal: „Vy mňa prosíte, aby som sa za vás modlil, aby ste sa zmenili. Ja sa modlím, ale Vy po roku ste sa ešte nepričinili o to, aby ste sa zmenili."

Vedieť počúvať Božie slovo, otvoriť sa Božiemu slovu, je dôležitá vec pre náš život. Boh nám posiela ľudí i udalosti, a my keď ich počúvame, otvárame sa Bohu a Boh koná v náš prospech. Počúvam manželku, manžela, počúvame deti, súrodencov, priateľov, ktorí ku nám v mene Boha, s láskou hovoria, aby sme sa otvorili Bohu, jeho príkazom, slovám? Boh aj cez stratu nášho zdravia hovorí. Počujeme Boha, ako hovorí cez iné udalosti, bolestné i príjemné... Povinní sme počúvať. Otvoriť sa slovám, ktorými nás chce Boh obdarovať.

Do farnosti prišiel kňaz a jeho prvá kázeň sa páčila farníkom, že celý týždeň o nej hovorili. Nasledujúcu nedeľu však kňaz povedal tú istú kázeň. Veriaci sa usmievali, že kňaz sa asi pozabudol. Kázeň sa im už nepáčila. Keď na ďalšiu nedeľu povedal tú istú kázeň, už po omši ho čakali a dohovárali mu farníci, že prečo káže stále tú istú kázeň..? A viete, čo im na to povedal kňaz? „Prečo mám povedať druhú kázeň, keď nemeníte svoj život..?"

Áno, neotvorili sa Božiemu slovu. Zostali hluchí a nemí k Božiemu slovu. Božie slovo sa nehovorí pre krásu slova, ale pre kvalitu našej spásy..! To sa týka aj kazateľa. Vy nechcete kazateľov učiteľov, ale kazateľov svedkov. Aj naše okolie od nás čaká, že naša viera – to nebudú len slová, ale vieru budeme dokazovať, žiť skutkami. „Viera bez skutkov je mŕtva" (Jak 2,26). Naša viera je vtedy pravá, keď nepodceníme žiadnu príležitosť otvoriť sa Bohu.

O Gréckom rečníkovi Demostenesovi sa rozpráva udalosť: Raz Aténčanom dôrazne rozprával o potrebe a význame lásky k mestu. Rozprával vzletne a používal veľa krásnych slov. Aténčania ho však nepočúvali. Jedni zívali, druhí driemali, iní podceňovali význam jeho slov a ďalší sa rozprávali. Vtedy Demostenes prestal hovoriť a poznamenal: „Teraz vám poviem bájku o oslovi." Odrazu nastalo ticho a všetci spozorneli, chceli počuť hlúpu bájku o oslovi, akoby od nej záviselo šťastie Atén.

Je správne, keď sa nepodobáme Aténčanom. Pre nás je Božie slovo potrebné. A preto prijímame výzvu, napomenutie Ježiša, keď sme už prišli a snáď nás i doviezli; a Ježiš si nás berie stranou každého a dotýka sa našich uší a úst a hovorí ku nám: „Effeta," čo znamená: „Otvor sa!" (Mk 7,34). Panna Mária hovorí, že „nebolo počuť, kto sa pod jej ochranu utiekal a ju o pomoc prosil ... že by nebol vypočutý." Poznáme o Panne Márii slová, že: „zachovávala všetky (Ježišove) slová vo svojom srdci" (Lk 2,51).

Naša odpoveď viery nech je prejavená skutkami. „To, čím sme, hovorí hlasnejšie, ako to, čo hovoríme." (Emerson) Náš život kresťanov je vizitkou našej viery. Slová málo presvedčia, ale jediným argumentom je: náš život. Verba moment, exempla trahunt. O Ježišovi zástup - keď učil, robil divy a znamenia, hovoril: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč" (Mk 7,37).

Otec môže robiť všetko, keď dieťa nechce s ním spolupracovať. Jedine človek má rozum a slobodnú vôľu. Lekár môže byť svetový odborník, keď pacient neplní jeho príkazy. Boh každého miluje, ale podmieňuje naše šťastie prirodzené i večné podmienkou, že ak chceme a budeme otvorení jeho slovu. Čo odpovieme? Nech je naša odpoveď v tom zmysle, že už nechceme prešľapovať na jednom mieste, ale chceme prijať Božie slovo, otvoriť sa Božiemu slovu a chceme rásť vo viere, nádeji a láske k Bohu.

Ďakujem ti Bože, za pripomenutie otvoriť sa tvojmu Slovu. O to ťa chcem i dnes prosiť. Amen.

Gloria.tv | YouTube