Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 11.02.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Sobota 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 8, 1 - 10

separator.png

V tých dňoch zasa bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“ Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“ Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem.“ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja. 

separator.png

Duchovný pokrm - neustále sa starať o dušu
 

Ako iste viete, jednou zo základných potrieb každého človeka je, okrem spania a pitia, aj prijímanie potravy. To znamená, že nik, kto ako by aj chcel, nemôže žiť bez jedla, pretože každé telo, aby vládalo dobre fungovať, aby bolo zdravé a zdatné, musí byť niečím živené. Čo však duša človeka? Musí byť aj ona niečím živená, aby vládala fungovať a aby ostala zdravá a zdatná?

V dnešnom evanjeliu sme počuli slová: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?" (Mk 8,4).
Sú to slová, ktoré vyriekli Kristovi učeníci ako nejaké začudovanie sa nad samotným Kristovým uvažovaním, že nemôže prepustiť len tak toľkých ľudí, ktorí ho takú diaľku nasledovali bez toho, aby ich niečím nenasýtil. „Ale ako?", kladú si otázku učeníci. Ako možno nasýtiť toľkých ľudí zo siedmych chlebíkov a páru rybiek? Odpovede sa dočkali. Keď Kristus vzal chleby a ryby, vzdával vďaky, dobrorečil, lámal a dával a všetci jedli a nasýtili sa.
Tak ako v každom evanjeliu, tak aj v tejto udalosti však netreba vidieť iba nejaký opis nasýtenia zástupu, ale treba v nej vidieť hlavne teológiu, to duchovno. A v čom spočíva?

Evanjelista Marek nám chce týmto opisom povedať jednu dôležitú vec, že každý, kto bude kráčať za Kristom, kto ho bude nasledovať a počúvať jeho slovo, bude žiť a nikdy nebude hladovať, duchovne hladovať, pretože Kristus nasycuje pokrmom, ktorý nie tak telo, ale práve dušu oživuje, uzdravuje a posilňuje.
Áno, nie telo, ale dušu, pretože telo dokážeme živiť aj my a to aj bez Krista, ale dušu....dušu nie. Človek nedokáže uživiť svoju dušu sám, ale jedine s Kristom, pretože duša k tomu, aby bola zdravá a zdatná, nepotrebuje tak ako telo telesný pokrm, ale potrebuje duchovný. Avšak ten, si človek nedokáže tak ako potravu, telesný pokrm, zohnať sám hocikedy a hocikde, ba nedá sa ani kúpiť, ale dá sa jedine získať. Získať ako dar a milosť od Boha a to vtedy a len vtedy, ak bude nasledovať a kráčať za Kristom.

Nuž zamyslime sa, ako je na tom tá naša duša? Staráme sa o ňu? Živíme ju tým duchovným pokrmom, ktorý dáva Kristus? Dbáme o to, aby bola zdravá a zdatná alebo sa staráme iba o telo a na dušu zabúdame? To, aký je náš prístup k tomu a či dbáme a ako dbáme o dušu, vidno na našom samotnom prístupe. Prístupe k svätej spovedi a najmä k svätému prijímaniu. Pamätajme však, že nie zdravie tela, ale zdravie duše je v živote každého z nás to najdôležitejšie.

Aj duša, podobne ako aj telo, je našou neoddeliteľnou súčasťou, súčasťou nášho života. Veď bez nej tak, ako ani bez tela nemožno existovať. Ona hoci je neviditeľná, je v nás a preto je aj našou úlohou starať sa o ňu tak, ako sa dennodenne staráme o svoje telo. Nezanedbávajme ju, ale nasledujme Krista a kráčajme za ním; lebo tam, kde je Kristus, je aj duchovný pokrm, pokrm duše. On sám je pokrmom, ktorý sa láme a dennodenne sa dáva, aj pri tejto svätej omši, lebo chce, aby nie len naše telo mohlo byť nasýtené a zdravé, ale aj naša duša.

Pristupujme preto často k svätému prijímaniu, no nie z donútenia, ale z lásky ku Kristovi a z túžby po živote a zdravej duši. Prosme si teda aj pri tejto svätej omši aby sme dennodenne nasledovali Krista a čo najčastejšie prijímali jeho telo ako duchovný pokrm pre dušu. Amen.

Gloria.tv | YouTube