Meditácia na 13.02.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 6. týždňa v Cezročnom období | Mk 8, 11 - 13
K Ježišovi prišli farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. On si v duchu vzdychol a povedal: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane." Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.
Aké sú naše úmysly?
Ako často sa nám stáva, že si od niekoho niečo pýtame a naše prosby a žiadosti zostávajú nevypočuté, podobne ako žiadosť farizejov a zákonníkov v dnešnom evanjeliu. Prečo je tomu tak? Vari Ježiš nechcel urobiť zázrak, alebo nemohol? Určite toto nie je dôvod, prečo Ježiš odmietol ich žiadosť.
Ježiš poznal ich úmysel. Vedel, že prišli preto, aby ho pokúšali: „Pokúšali ho tým, že od neho žiadali znamenie z neba!" (Mk 8,11)
S akými úmyslami my chodíme za druhými ľuďmi? Sú vôbec naše úmysly a pohnútky dôležité? Určite áno. Od našich úmyslov závisia naše skutky a aj ich hodnota pred Bohom. V Katechizme Katolíckej cirkvi sa píše: „Prostredníctvom čistého úmyslu, ktorý spočíva v zameraní sa na pravý cieľ človeka, sa snažíme vo všetkom nájsť a plniť Božiu vôľu" (KKC 2520). Od tejto definície sa odrazíme a pozrieme sa na ňu bližšie. Čistý úmysel by sme mohli zadefinovať ako pohnútku, ktorá nás vedie niečo dobré spraviť. Pohnútku, ktorá nie je pre môj prospech, ale ktorá hľadá dobro toho, komu idem pomôcť.
Inak povedané: pozerať sa na problém druhých, ich očami. Nevidieť seba, ale blížneho. Nemyslieť na dobro seba, ale brata, či sestry, ktorá potrebuje pomocnú ruku. Zamerať sa na správny cieľ znamená, postaviť Boha na prvé miesto vo svojom živote. Boh má byť číslo jedna. Hľadať Božiu vôľu a plniť ju, je povinnosťou každého jedného z nás.
Otvorme sa pre Boha. Pustime Boha do svojho života a nebojme sa ho. S ním dokážeme všetko. Len mu treba veriť a nechať sa ním viesť. On nám ukáže cestu a nasmeruje nás. S ním si očistíme svoje úmysly a začneme spoznávať jeho vôľu.
Skvelým príkladom správneho hľadania je starozákonný kráľ Šalamún. Mladý Šalamún mal veľa túžob: bohatstvo, vojenská moc, sláva, prosperita, dlhý život, šťastie... Ale keď sa ho Boh opýtal na jednu vec - keď sa ho opýtal na jeho najvyššie dobro, prial si múdrosť zhora. Šalamún správne usúdil, že práve takýto dar mu prinesie vyplnenie všetkých ostatných túžob. A Boh takto odpovedal na jeho voľbu: „Pretože si žiadal túto vec a nežiadal si si dlhý vek, ani si si nežiadal bohatstvo, ani si nežiadal život svojich nepriateľov, ale žiadal si si chápavosť, aby si pochopil právo, urobím ti podľa žiadosti: Hľa, dám ti srdce múdre a chápavé, takže tebe podobného nebolo pred tebou a takého, ako si ty, nebude ani po tebe. Ale dám ti aj to, čo si nežiadal, aj bohatstvo, aj slávu, takže ti po všetky tvoje dni nebude podobného medzi kráľmi" (1 Kr 3,11-13).
Skúmajme svoje úmysly, Boh je s nami a pomáha nám. Amen.