Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 20.02.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Pondelok 7. týždňa v Cezročnom období | Mk 9,14-29 

separator.png

Keď Ježiš a traja učeníci zostúpili z vrchu a prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?"
Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.
On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? priveďte ho ku mne!" I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.
Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?"
On odpovedal: „Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!"
Ježiš mu povedal: „,Ak môžeš?!`. Všetko je možné tomu, kto verí."
A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!"
Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!" Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel." Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.
Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou."

separator.png

Verím, Pane, pomôž mojej nevere!
 

Život človeka naučí mnohému. Ťažko si však predstaviť život bez viery. Človek sa musí naučiť dôverovať a neraz odovzdať všetko do rúk druhého. V tej chvíli sa od neho vyžaduje celková odovzdanosť.

Uzdravením chorého na epilepsiu nám chce Ježiš povedať, aby sme sa učili neotrasiteľnej viere.
Pán Ježiš dal najavo nielen pred apoštolmi, ale aj pred zástupmi, že sa jeho poslanie na zemi končí. Ježiš vie, kto ho zradí, kde to bude, za akých okolností., Vie, že bude musieť trpieť nielen na kríži, ale i na nádvorí Piláta. Vie, že ho zradí Peter, že musí prežiť úzkosť v Getsemanskej záhrade, úžasnú opustenosť, ale i zbabelstvo apoštolov, a predsa pri tom všetkom Pán Ježiš zostáva stále tým, čím bol, zaujíma sa o biedu človeka a chce, aby sa naučili jeho neotrasiteľnej viere.

Čo to znamená? Toto malé spoločenstvo apoštolov raz prerastie do úžasne veľkého spoločenstva, ktoré naplní svojím učením všetky národy na všetkých kontinentoch. Toto šírenie Ježišovho učenia, ale i ďalší život tých, ktorí uveria jeho slovám cez apoštolov, sa nezaobíde bez pravej a neochvejnej viery. Tí, ktorí budú skutočne niečo od Ježiša a jeho učenia chcieť získať, musia sa mu celkom a celí oddať. Nesmie tam byť polovičatosť. Vidíme to aj na dnešnom uzdravení. Ako reaguje otec chorého chlapca? Otec vidí, že život syna závisí na jeho dôvere v moc Pána Ježiša. Preto chápeme, keď otec povie: „Verím. Pomôž mojej nevere!" (Mk 9,24). Inými slovami: Áno, Pane, verím! Chcem tomu veriť, ale pomôž mi v tejto viere, ktorá uzdravuje!

Máme preto vieru a dôveru v Pána Ježiša a vo všetkom sa na neho spoliehajme. Veď o tom sme sa mohli i my už neraz v živote presvedčiť. Koľko ľudí neverí, nespomenie si na Boha; tupia ho, vysmievajú sa z neho a keď príde ťažkosť – čo počujeme? Bože, Bože, pomôž...! Nesmieme poznať Krista len vo chvíľach ťažkostí, choroby, ale v rámci svojich možností a schopností spolupracujme s ním stále.
Za povšimnutie a obohatenie našej viery nám môžu poslúžiť aj slová Pána Ježiša, ktorými dáva vysvetlenie apoštolom, prečo oni nemohli pomôcť tomuto človeku. Zdôraznil im, že jedine modlitba je silná zbraň.

Ako často na ňu zabúdame! Podceňujeme rozhovor našej duše s Bohom, odkladáme ho od rána do večera a potom nás premôže únava. Prejdú dni a týždne, a nemáme čas. Krista, ktorý nás chce posilniť a obohatiť naše rodiny, nechávame stáť a čakať ako sluhu. On však nemusí prísť na naše zavolanie, keď sme na neho nemali inokedy čas. On je predsa Pán, a nie aby sme si z neho robili automat - veď ak ho budem potrebovať, potom sa budem modliť. Teraz si musím užiť, teraz mám iné starosti ako spínať ruky či utierať kostolný prach. A predsa v našom živote sa to dá tak zladiť, že budeme spokojní tak po spoločenskej, ako i po duševnej stránke. Len si nájsť čas, prejaviť dobrú vôľu a človek získa viac, ako si len vie predstaviť.
Aké je to úžasné, keď si ráno človek zopne ruky a prvé myšlienky venuje Bohu, ktorému zveruje svoje úspechy i ťažkosti. Aké je to krásne, keď otec zveruje svoje deti i manželku, keď deti prosia za svojich rodičov. Kto skutočne dal na prvé miesto vo svojom živote Boha, o tom platia slová, ktoré povedal Ježiš otcovi chlapca: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí" (Mk 9,23). Otec chlapca vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!" (Mk 9,24).

Povzbuďme sa slovami sv. Augustína: "Keď to dokázal ten, onen, prečo nie ty?", aj keď musíme prípadne začínať vždy znova a znova, od začiatku a zasa...
Na začiatku sa ľudia a apoštoli dohadovali okolo chorého chlapca, nevedeli mu pomôcť. Často i v našom okolí je veľa zbytočných, ale i hriešnych slov. Keby sme aspoň časť z nich premenili na modlitbu, aké by to bolo osožné!
Ježiš uzdravil chlapca a povedal, na akom podklade. To by malo i nám postačiť a s novým povzbudením vykročiť do nášho ďalšieho života. Preto treba len začať. Amen.

Gloria.tv | YouTube