Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 22.02.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Popolcová streda - pôstne obdobie | Mt 6,1-6.16-18

separator.png

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti."

separator.png

Konať skutky s čistým úmyslom
 

Môžeme sa pristihnúť pri tom, že konáme dobré skutky tak, aby sme hneď dostali pochvalu od ľudí. 
A ako nás Ježiš napomína? „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás neobdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach" (Mt 6,1).

Ježiš hovorí o troch veciach: o dobrých skutkoch, o modlitbe a o pôste. Nehovorí nám, ako často to máme robiť, ale hovorí, akým `spôsobom` to máme robiť. A dáva to do protikladu s farizejmi. Oni robili dobré skutky na takých miestach, kde ich všetci videli a chválili ich za to. Tak isto to robili aj s modlitbou a pôstom. Všetko robili pokrytecky, aby boli veľkí v očiach ľudí. My, kresťania to však máme robiť s čistým úmyslom, teda nie preto, aby ma ľudia chválili, ale preto, aby som vykonal dobrý skutok. A vtedy ma odmení nebeský Otec.

Môžeme vidieť - hlavne v médiách, ako populárni ľudia dnešnej spoločnosti chcú darovať nejaký príspevok na nejaký - napríklad detský domov. Robia to pred televíziou, novinármi, pred množstvom ľudí. Tým chcú ukázať, že oni sú tí dobrí, že oni myslia aj na tých biednejších a chudobnejších. A urobia okolo toho veľkú oslavu, len aby ich ľudia chválili. A pritom každý vie, aký nemorálny je ten človek, čo všetko zlé má za sebou, a možno aj tie peniaze získal nečestným spôsobom.
Či to nie je práve toto, pred čím nás Ježiš vystríha? Títo ľudia zabúdajú na to, že ľudská sláva nie je trvalá, ale je krehká, ako jarný kvietok, ktorý je pekný, ale rýchlo odkvitne a už ho niet.

My však vieme, že jedine Boh môže dať odmenu, ktorá bude trvalá. Ježiš nás učí, aby sme sa vyhýbali márnivosti a všetko - každý dobrý skutok, modlitbu ako aj náš pôst, aby sme robili s pokorou a s čistým srdcom, a tak oslavovali Boha a pomohli tak svojim blížnym.

Vtedy nám Boh dá odmenu, ktorá bude zapísaná v nebi. Táto Božia odmena sa ťažko dá porovnať s odmenou od ľudí. Lebo odmena od Boha je trvalá, večná a istá. Boh nám pripravuje večný život ako odmenu za naše skutky.

Modlime sa: Všemohúci Bože, ktorý vidíš aj skryté veci. Nauč nás konať podľa príkladu svojho Syna, Ježiša Krista. Konať s čistým úmyslom a z lásky k tebe. Lebo jedine tak môžeme dostať večnú odmenu, ktorú pripravuješ tým, ktorí nehľadia na oslavu od ľudí. Amen.


separator.png

Nestačí len popol na hlavách, potrebná je zmena života
 

Pôstne piesne svojou melódiou, ale i textom sú jedným z činiteľov, ktoré vyzývajú k zmene prístupu ku každodenným veciam, povinnostiam, hodnotám. Pieseň „Pristúp, pristúp sem hriešniku, ber popol na pokánie" (JKS 125), pokračuje slovami: „prach si iba, v prach sa vrátiš. Pieseň „Svätý pôst sa započína" (123), má aktuálne myšlienky. „K pokániu nás napomína, zavčasu hnev Boží krotiť, od trestu sa oslobodiť." (2.) „Nezdržujme len samého pokrmu sa telesného, ale chráňme sa i zlosti, hriechu, každej neprávosti."

Po veselých fašiangových dňoch nás pôstna doba oslovuje vážne a zodpovedne pristúpiť k pokániu.

Začnime výzvou Pána Ježiša: „Keď sa ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý vidí aj v skrytosti" (Mt 6,6). V evanjeliu Ježiš okrem modlitby hovorí o pôste a almužne. Tieto tri praktiky sú realizovaním dnešného popola na hlavách.

Modlitba približuje k Bohu. V nej a skrze ňu poznávame Boha, jeho dobrotu, lásku, milosrdenstvo. V modlitbe môžeme zažiť blízkosť Boha. Nastáva čas, keď modlitba má dostať prioritu pred inými hodnotami, ktoré sme uprednostňovali. Najmä spoločná modlitba v rodine, medzi priateľmi, návšteva kostola i počas pracovných dní, spoločná i osobná modlitba krížovej cesty, rozjímanie nad utrpením Pána Ježiša, modlitba bolestného ruženca, štúdium a čítanie Svätého písma. Toto množstvo možno striedať, využiť na preniknutie do tajomstva lásky Krista, ktorý trpel, zomrel za nás.

Významným činiteľom v pôstnom čase je nielen zdržiavať sa a obmedzovať pokrm, ale vedieť sa s pokrmom podeliť s tými, čo ho nemajú. Pôst je čas zriekať sa, obmedzovania príjemných a dovolených vecí, ako sú hlučné zábavy, sledovanie televízie, počúvanie rozhlasu, čítanie nie duchovnej literatúry, zúčastňovanie sa akcií a podujatí, kde je duša a duchovný život potláčaný či obmedzovaný. Doporučuje sa zrieknuť sa vecí, ktoré počas roka bežne konzumujeme, ako cigarety, káva, alkohol. Je pravdou, že toto zriekanie, obmedzovanie je namáhavé a vyžaduje si to silnú odvahu, pravý motív, slobodné presvedčenie, ale i radosť, že niečo viac robíme pre rast svojej viery, pre upevnenie morálnych zásad, rozšírenie vedomostí o Bohu, Cirkvi, spáse.

V pôste môžeme pod vplyvom milostí, urobiť rozhodnutie, na ktoré sme nemali síl inokedy. Rozísť sa s hriechom, najmä s blízkou príležitosťou k hriechu, a ňou môžu byť veci, miesta, udalosti i ľudia. Pôstna doba je čas milosti, keď pri pohľade na utrpenie a smrť Ježiša Krista sme viac otvorení milostiam a pod ich vplyvom práci na sebe, upevnenie rodiny, dať si do poriadku vzťahy v rodine, medzi susedmi, priateľmi, na pracovisku.
Pôstny čas možno využiť aj na almužnu. Nielen urobiť poriadok medzi svojimi vecami a vytriediť nemoderné, nepotrebné, ale vedieť sa aj zriecť vecí, aby sme iným uľahčili a spríjemnili život, spravili radosť, dali im pocítiť svoju lásku. Almužna neznamená dať len z nadbytku, ale vedieť prijať aj osobnú núdzu. Ježiš prvým učeníkom povedal: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť" (Mt 8,20).
Pôstna doba je čas na upevnenie pokoja vo svojom srdci. Príležitosť ku sviatosti zmierenia, náprave, prehodnoteniu názorov, postojov, mienok, ktoré ničia vo vnútri pokoj, radosť.

Posypanie hlavy popolom je symbolické gesto nového začiatku. Popol vzniká spálením niečoho, nie iba vlaňajších ratolestí požehnaných na Kvetnú nedeľu. Oheň ničí, ale zároveň umožňuje začať nový život. Pri spaľovaní, činnosti ohňa vzniká teplo a svetlo. Dá sa z nich vydedukovať to, čo od nás očakávajú ľudia i Boh. Kristus nechce naše zničenie, ale náš život.

Popol je vlastne prach. Viera nás učí, že náš prirodzený život sa skončí v znamení prachu. Telo podľahne skaze, len duša smrťou prechádza do nového života, keď ju bude pri vzkriesení nasledovať aj oslávené telo. Pôstny čas a myšlienka na cintorín, smrť, a čo bude nasledovať u každého z nás, nie je nepotrebná. Naopak. Kristovo utrpenie a smrť za nás končí veľkonočným aleluja, zmŕtvychvstaním, keď Kristus premohol smrť, aby sme my mali život večný.
S popolom súvisí aj nový život. Na vyhorenisku sa znova stavia. Nové, krajšie, prospešnejšie vzniká vtedy, keď človek pochopí, že život musí ísť ďalej.

Aj iný obraz si pripomeňme: V pôste robia záhradníci posledné prípravy, aby úroda bola bohatá. Neubránia sa však mrazom. Preto šľachtia nové odrody stromov, odolnejšie mrazom, aby bola úroda istejšia. Keď však záhradník očakáva mráz, kladením ohňa a pomocou dymu v záhrade môže aspoň sčasti ochrániť úrodu, pokiaľ mráz nie je veľmi silný.
Kresťan práve preto robí všetko: rozmýšľa, koná, neuspokojí sa s menším, ale túži po veľkých ideáloch. V pôste je čas osvedčiť sa, že sa nenecháme ovplyvniť znechutením, ale budeme otvorení pre potreby svojej duše a spásy, ale i blížnych. Uvedomujeme si, že živá túžba po Bohu nás uchráni pred priemernosťou a konformizmom. Časté stretnutia s Kristom v pôstnom čase v modlitbe, pôste, almužne obohatia náš duchovný život novým svetlom a usmernia nás na cestu za Kristom ako jeho svedkov.
Pôstny čas je aj výzva ukázať svetu, že sa mýli, keď podceňuje, ironizuje, zaznáva praktiky pôstu. Áno, pôst v duchu chudnutia, choroby môže človek prežiť aj v inom čase. V čase liturgického pôstu sa však spájame mnohí, a tak zjednotení duchovne i fyzicky na modlitbách dokážeme premôcť seba, a povzbudiť, inšpirovať k zmene aj iných.

Spomeňme si na niečo z pôstneho času vo svojom živote, čo nám môže poslúžiť ku konkrétnym skutkom. Prežívajme pôst spoločne. Príkladom upevňujeme bratské spoločenstvo, ktoré máme naplno prežiť v nebi. Chráňme sa zlého príkladu, pohoršenia, hriechu.

- Trieda na gymnáziu vlani zozbierala tridsaťpäť eur tým, že sa zriekli sladkosti a ušetrené peniaze venovali ústavu mentálne postihnutých detí, ich rovesníkom.
- Rodina obmedzila cez pôstny čas sledovanie televízie len na správy a na konci pôstu všetci konštatovali, že to bol najkrajší pôst. Mali čas na rozhovory, hru, spoločnú modlitbu.
Na svete je o jedného fajčiara menej. Ján to skúsil cez pôst bez cigarety a už rok nefajčí.
- Vo farnosti sa zvýšil počet detí a mužov v kostole. Áno, začali kontrolovanou akciou v kostole, ktorá bola primerane po Veľkej noci ohodnotená. Viacerí odvtedy pokračujú pravidelne aj v robotné dni účasťou na svätej omši.
- Ivana je dievča, ktoré dnes obdivujú viaceré priateľky i chlapci. Prečo? Zriekla sa cez pôst sladkostí, večere, začala pravidelne cvičiť. Stala sa príjemnejšou, vľúdnejšou, a tak sa rozhodla pokračovať i po pôste. Je z nej krásna štíhla slečna, ktorá zmenila aj vyjadrovanie a správanie.
- Vlado pred piatimi rokmi začal v pôste čítať Sväté písmo. Kto z nás môže povedať ako on: Mám ho prečítané celé, Starý i Nový zákon..? Dnes vie z Písma vhodne aj zacitovať. Jeho život je poznačený Písmom. Nepôjde do seminára, ale nejedno dievča si ho už všíma. Je fér, čestný, taktný, spoločenský a najmä on cíti, že našiel to, čo dáva silu do života, Boha.

Zmien je viac. Nie je to aj naša? V čom a s akým úmyslom vstúpiť do pôstneho obdobia? Že nie sme zbabelci, slabosi je správne. Dnešný svet potrebuje uvedomelých a svätých kresťanov.

Je správne, že neostaneme len pri pôstnych piesňach a už vonkoncom len dnes. Pretože to by "nebolo ono" voči Bohu, Cirkvi, farnosti, ani voči sebe. Sú výzvou slová: „Kriste, pre to umučenie, daj nám svätej viery prameň, zachovaj nás, Kriste! Amen." (JKS 121.4).

Gloria.tv | YouTube