Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 23.02.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok po popolcovej strede | Lk 9, 22 - 25

separator.png

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."
A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!"

separator.png

Uznajme Ježiša za Božieho Mesiáša a nasledujme ho
 

Dôverovali by ste niekomu, koho nepoznáte? Prečo by ste nemali ísť za niekým, koho veľmi dobre poznáte a komu bezvýhradne dôverujete?

Z evanjelia môžeme pozorovať dôležitosť situácie, ktorú predstavil evanjelista Lukáš. Ako vždy, pred každou dôležitou udalosťou, sa Ježiš modlí a nie je tomu inak ani v prečítanej perikope. Ježiš sa pýta na osobný vzťah učeníkov k nemu. A tu vstupuje Peter so svojím vyznaním za všetkých: Boží Mesiáš – Kristus – Pomazaný. V tomto vyznaní je vyjadrená Ježišova zvláštna blízkosť Bohu a v tomto spojení ide Ježiš v ústrety utrpeniu, musí trpieť. A tu prikazuje učeníkom o tom mlčať. Zdá sa to nepochopiteľné. Učeníci, podobne ako zástupy, nemuseli porozumieť prečo Syn Boží – Syn človeka, musí trpieť. Ježiš ešte v dobe pozemského života vedel a predpovedal prenasledovanie, utrpenie a smrť. Preto hovorí: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych" (Lk 9,22).

Najhlbším dôvodom Ježišovho utrpenia a smrti však nie je predpokladaný politický vývoj, ale potrebnosť a dôležitosť, o ktorej rozhodol vopred Boh. Ježiš nezabúda v závere dodať, že práve tak sa nemôže vyhnúť utrpeniu človek, čo ho nasleduje. „A všetkým povedal: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho" (Lk 9,23-24). Všimnime si, ako Ježiš končí svoju reč. Môžeme tu postrehnúť päť samostatných Ježišových výrokov ako ho nasledovať. Nehovoril iba k Petrovi. Hovorí „k nám všetkým". Uvádza podmienky toho, čo znamená „ísť za mnou" - za Ježišom. Podmienky učeníka, ku ktorým sú povolaní „všetci". Nasledovať znamená ísť s ním a jeho „cestou", a to znamená zaprieť sám seba. Nesenie kríža – ochota svedectva, zostávať denne pod jeho krížom a vytrvať. Podržať si sám seba, egoisticky sa zachrániť, vedie ku strate vlastnej existencie.

Ako je to s nami? Ako my berieme svoje každodenné kríže na svoje plecia? Nasledovanie Ježiša znamená ísť za ním, vyžaduje dokonca obeť života, či už ide o mučeníctvo v dobách prenasledovania, alebo sa angažovanie pre ľudí kvôli Ježišovi v dobách misií. K tomu, aby sme dokázali niesť každodenné kríže je potrebné, aby sme poznali kto je Ježiš. Ozaj, čo by som odpovedal Ježišovi ja na otázku, ktorú položil učeníkom? „A ty ma za koho pokladáš?" Povedal by som len nejakú naučenú filozofickú definíciu, bezduchú frázu? Bola by to výpoveď môjho srdca? Ako môžem nasledovať niekoho, koho nepoznám? Ak by som sa opýtal dieťaťa, ako si predstavuje Ježiša, Boha, istotne by mi vykreslilo postavu ako sa znázorňuje na obrazoch. Nezostali aj nám dospelým tieto detské predstavy o Bohu? Pocítili ste niekedy túžbu poznať Boha? Poznať podstatu, poznať kým je Boh....

Sv. sestra Faustína spomína vo svojom denníku ako rozmýšľala o Svätej Trojici, o podstate Boha, hovorí: „Cítila som naliehavú túžbu dôkladne preskúmať a poznať, kým je ten Boh... V jednom okamihu bol môj duch akoby uchvátený mimo tohto sveta. Uzrela som neprístupne svetlo a v ňom akoby tri pramene svetla, ktoré som nemohla pochopiť. A z tohto svetla vychádzali slová v podobe blesku a obklopovali nebo i zem. Nič z toho som nechápala, a to ma veľmi zarmútilo. V tom z mora neprístupného svetla, vyšiel náš milovaný Spasiteľ v nepochopiteľnej kráse so žiariacimi ranami. A z toho svetla som počula hlas: „Aký je Boh vo svojej podstate, nikto neprebáda, ani rozum anjelov, ani ľudí." Ježiš mi povedal: „Poznávaj Boha, rozjímaj o jeho vlastnostiach."

Jeho najväčšou vlastnosťou je nekonečné milosrdenstvo, nekonečná láska. Boh nehovorí len so svätými, ako by sme si mysleli. Prihovára sa každému jednému z nás. Musím len prejaviť ochotu rozprávať sa s ním. Ako môžem niekoho poznať, ak sa s ním nerozprávam? K tomu nám slúži modlitba. Ježiš je Bohom a dáva nám príklad modlitby. Pred tým ako kladie otázku učeníkom - modlí sa, pred každým veľkým rozhodnutím - modlí sa, v utrpení - modlí sa. Môžem ísť za niekým koho nepoznám? Ježiš nám ponúka, kto chce ísť za mnou, ale dodáva - nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž.

Vezmime svoje každodenné starosti, ťažkosti, choroby, protivenstvá, ... tie, ktoré sa bojíme niesť. Nebojme sa ich prijať. Odovzdajme ich Bohu. S ním, s jeho milosrdnou láskou sa nám ponesú naše kríže ľahšie. Kde ju môžeme nájsť? O chvíľu sa s ňou stretneme pri lámaní chleba, pri Eucharistii. Načerpajme sily, ktorá sa nám ponúka z tohto prameňa. Ježiš nám i skrze túto sviatosť pomáha znášať naše kríže. Sv. Faustína si zaslúžila svätosť nasledovaním Krista, a nesením svojho kríža i cez svoju, vtedy nevyliečiteľnú chorobu - tuberkulózu. Ukazuje nám, ako vďaka Božej milosti zvláda situácie bežného života.

Vo svojom denníčku píše: „Dnes ma navštívila istá svetská osoba, kvôli ktorej som mala veľké nepríjemnosti, lebo zneužívala moju dobrotu a v mnohých veciach klamala. V prvej chvíli, keď som ju zbadala, krv mi stuhla v žilách, lebo sa mi zjavilo pred očami všetko, čo som kvôli nej musela vytrpieť, hoci by som sa jedným slovom mohla od toho oslobodiť. Prišlo mi na um, že jej poviem celú pravdu rozhodne a ihneď."

Podobných situácií v našom živote bolo veľa. Presne tak by sa zachovala väčšina z nás. Rovno by sme si to s dotyčnou osobou vybavili. Ale takýmto konaním by sme podržali sami seba, egoisticky by sme sa zachránili, ide o opak toho, čo nám hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu. „Zapri sám seba, a nasleduj ma" – rob ako ja robím.

Sestra Faustína však pokračuje vo svojom denníčku: „ Ale v tej istej chvíli som si spomenula na Božie milosrdenstvo a rozhodla som sa zaobchádzať s ňou tak, ako by konal Ježiš, keby bol na mojom mieste. Začala som sa s ňou rozprávať láskavo, a keď zatúžila rozprávať sa so mnou o samote, vtedy som jej veľmi ohľaduplne, ale jasne poukázala na smutný stav jej duše. Videla som jej hlboké rozrušenie, aj keď ho predo mnou skrývala." A ďalej pokračuje: „Bez Božej milosti by som nebola schopná takto sa k nej správať." A takto, ako Faustína s pomocou Božej milosti, sa zachoval už málokto z nás.

Preto nasledujme príklad Sestry Faustíny, a aj na jej príhovor a spolu s ňou prosme o potrebné Božie milosti, aby sme boli schopní a ochotní zapierať sa pri nasledovaní „Božieho Mesiáša", aby sme ho dokázali poznať a vyznať. A spolu s ňou zvolajme: „Ó, Kriste, aj keď je potrebné také veľké úsilie, ale s Tvojou milosťou je všetko možné". Amen 

Gloria.tv | YouTube