Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 26.03.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Pondelok po 5. pôstnej nedeli | Lk 1, 26- 38

separator.png

Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas`, milosti plná, Pán s tebou." Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca." Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné." Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Anjel potom od nej odišiel.

separator.png

Plniť Božiu vôľu cez pokoru a poslušnosť
 

Každý z nás už v živote zažil alebo zažije určitú situáciu, ťažkú životnú chvíľu, ktorá ho prekvapí, zaskočí a zmení jeho život. Vtedy si človek kladie otázky: Prečo sa to stalo? Ako to zvládnuť? Kto mi pomôže? Ako sa s tým vyrovnať?

Aj Panna Mária zažila takýto zlom vo svojom živote. Bolo to pri zvestovaní Pána, ktoré sme práve počuli. Aj ona bola prekvapená a zaskočená, ale vyrovnala sa s tým. Potvrdzujú to jej slová: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" a „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." (Lk 1,34.38).

V prvej vete je vyjadrený údiv. Panna Mária položila anjelovi otázku: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" Biblisti usudzujú, že Mária mala zložený sľub trvalej čistoty a panenstva. Mala svoju konkrétnu predstavu o živote, že bude zákonitou manželkou Jozefa, ale nebudú spolu žiť manželsky. Budú spolu žiť ako brat a sestra. Predpokladala, že jej vôľa je v zhode s Božou vôľou. Preto teraz nerozumie, že Boh chce, aby sa stala matkou. Neskrýva svoje prekvapenie a kladie otázku. Anjel jej vysvetlil, že počatie bude dielom Ducha Svätého, bude aj pannou, aj matkou. Panna Mária, napriek tomu, že jej to radikálne mení plány a predstavu o živote, prijíma anjelovo posolstvo a pokorne súhlasí: „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Svoju vôľu, svoje predstavy a plány opúšťa a podriaďuje sa, prijíma Božiu vôľu.

Božia vôľa a ľudská vôľa. Tieto dve vôle môžu, ale i nemusia byť zhodné. Prečo je však potrebná zhoda ľudskej a Božej vôle? Prvý dôvod je ten, aby sme boli spasení, aby sme žili tu na zemi tak, aby sme prišli do neba. Druhý dôvod je ten, že Boh stvoril človeka, a vie, čo je pre neho dobré. Vie, čo má človek robiť, aby bol šťastný a pokojný i napriek utrpeniam, ktoré na neho doliehajú.

Ale prečo to nie je vždy tak, prečo sa nezhoduje ľudská vôľa s Božou? Tak ako Boh, aj človek má slobodu. Sme slobodní, máme slobodnú vôľu. Preto si môžeme naplánovať život, mať vlastné predstavy a postoje. Mnohí však svoje plány nekonzultujú s Bohom v modlitbe. Svoje plány predkladajú Bohu ako hotovú vec, ktorú má Boh len schváliť, dať pečiatku, nemať žiadne pripomienky a návrhy na zmenu.
Boh nie figúrka, bábka na špagátiku. On vie, čo je pre nás dobré. Boh svojimi prikázaniami a riadením chce pre nás to najlepšie. Božia vôľa je, aby sme dodržiavali desatoro, navzájom sa milovali, odpúšťali si, nerobili si zle, modlili sa, prijímali sviatosti a pod. A na základe týchto pilierov si robili plány do života. A ak do nášho života prídu zmeny, ktoré poznačia a zmenia náš život, ako napríklad choroba, choroba dieťaťa, smrť príbuzných, priateľov, strata zamestnania, živelné katastrofy, nešťastia, máme ich s pokorouprijať, tak ako Panna Mária. Nereptala, nenadávala na Boha, na svet, ľudí. Nepýtala sa prečo: Prečo práve ja?, Prečo to tak má byť? Ona s pokorou prijala Božiu vôľu, prijala zmenu do svojho života. Božím plánom povedala áno: „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova."

Ako to, že Mária dokázala Bohu povedať "áno"? Z čoho pramenila jej sila a odvaha?

Páter Elias Vella vo svojej knihe Zakotviť svoj život v Bohu, opisuje svoju skúsenosť exorcistu, hovorí: „Raz som vykonával modlitbu exorcizmu nad človekom, ktorý bol posadnutý zlým duchom. Vtedy som mu položil otázku: „Prečo sa tak bojíš Panny Márie?" A odpoveď bola veľmi jasná: „Pretože ona je pokorná."

Pokora je silná zbraň proti zlu, niečo, čoho sa diabol bojí. Diabol sa bojí pokorných ľudí. Boh po páde prvých ľudí hovorí: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojim potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu" (Gn 3,15).
Stavia proti sebe pokoru a pýchu, poslušnosť a neposlušnosť. Ruka v ruke s pokorou ide práve poslušnosť. Diabol bol zvrhnutý práve pre svoju neposlušnosť. Mária sa nazýva služobnicou Pána, ktorá poslušne prijíma, aby sa všetko stalo podľa slov anjela. Spoznáva Božiu vôľu a prijíma ju, hoci si určite nedokáže dopredu predstaviť, čo všetko sa vďaka "fiat", ktoré povedala anjelovi, zmení v jej živote. Nevie, čo ju čaká, ale vie, že ten kto ju oslovil je Boh, a to stačí. Nevie kam ide, ale vie s kým a úplne sa spolieha na neho.

Carlo Caretto v jednej so svojich kníh píše: „Spoliehať sa na Boha znamená prijímať danú skutočnosť, prijímať ju ako oslobodzujúcu Božiu vôľu, prijímať ju s láskou a trpezlivosťou." Tieto svoje slová podopiera udalosťou zo svojho života: Raz prišla ku mne žena, ktorá mala mongoloidné dieťa. Požiadala ma o radu, nevedela, či má svoje dieťa dať do ústavu alebo si ho nechať pri sebe. „Prečo nie?", hovorím. No potom som si spomenul na všetky tie návštevy v takýchto ústavoch, z ktorých som sa vždy vracal zdesený. Nevedel som si tam Andreja predstaviť. Preto som jej povedal: „Nie Marcela, Andrej musí ostať s tebou, ty si jeho život." Žena odpovedala mlčaním. Požiadala ma o útulok v pustovni, aby sa v tichu pokúsila o modlitbu. Hovoril som jej: „Marcela, pokús sa Bohu niečo povedať." „Nevládzem," odpovedala, „ak by som ho oslovila, vždy by som ho prosila len o jedno, aby ma zbavil tejto hroznej ťarchy." Často sa vracala, no ešte dlhý čas hovorievala: „Vieš, chcela by som Bohu povedať: Nech sa stane tvoja vôľa, ale ešte nevládzem. Povedz mu ti namiesto mňa." Teraz Marcela už sama hovorí: „Nech sa stane tvoja vôľa." Keď sa jej to konečne po prvý krát podarilo, cítila ako sa zbavila ťarchy, ktorá ju oberala o pokoj. Bolo jej samozrejmé, že syn má zostať pri nej. A mala pocit, ako by ho porodila druhý krát.

Ak do nášho života prídu ťažké chvíle, odovzdajme sa do rúk toho, od ktorého sme všetko dostali. Človek sa musí ustavične obracať k Pánovi v každodennej modlitbe, adorovať, prijímať sviatosti a počúvať jeho slovo i bratov a sestry, ktorých nám posiela na cestu. Nemožno z toho vyjsť vlastnou silou, ale Bohu nič nie je nemožné, On z nás robí nových ľudí.

Bratia a sestry, život Panny Márie bol preniknutý hlbokou pokorou a poslušnosťou, ktorá vyústila do úplného odovzdania sa Bohu. Mária prijíma vo svojej poslušnosti a pokore Božiu vôľu, a úplne sa odovzdáva do Božích rúk. A Boh odmeňuje jej dôveru tým, že ju utvrdzuje v jej rozhodnutí. Aj my odovzdajme podľa vzoru Panny Márie svoje životy do Božích rúk. Ako? Cez modlitbu a vieru. Cez modlitbu, ktorá je pokorou, vyjadrujúcou našu závislosť na Bohu a cez vieru, vyjadrujúcu pokoru, neklaňajúcu sa ľudskému rozumu, ale nekonečnej Božej múdrosti. Toto je zdroj pravej múdrosti a pokoja, ktorý potrebuje každý z nás. Amen.

Gloria.tv | YouTube | TK KBS informuje | Viac o Panne Márii tu.