Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 10.04.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Utorok vo Veľkonočnej oktáve | Jn 20, 11 - 18

separator.png
Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách.
Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?"
Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili." Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš.
Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?"
Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem."
Ježiš ju oslovil: „Mária!"
Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni," čo znamená Učiteľ.
Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu."
Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána," a že jej toto povedal. 

separator.png

Videla som Pána
 

Vieme, že informácie z pravej ruky sú hodnovernejšie ako sláv: jedna pani povedala...
Udalosti po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša sú nám dobre známe, a predsa venujeme im pozornosť v presnom časovom slede ako nasledovali, ako nám ich zaznamenali tí, čo boli ich svedkami, prípadne poznali hodnovernosť svedkov udalostí.

Ján v evanjeliu zaznamenal stretnutie Márie Magdalény s Ježišom. Ján zaznamenal túto udalosť z dvoch pohľadov. Najprv si uvedomme, že učeníci neočakávali zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Tomu nasvedčuje to, čo chceli urobiť ženy. Ponáhľali sa natrieť mŕtve telo Krista, ako to bolo zvykom. Keby boli očakávali zmŕtvychvstanie Krista, neboli by sa ženy v nedeľu na svitaní ponáhľali k Ježišovmu hrobu s masťami. Taktiež stretnutie s anjelmi, ktorí pravdepodobne boli čestnou strážou pri Kristovom hrobe, vieme si vysvetliť i tak, že keď Mária zisťuje, že hrob je prázdny, nemyslí na to, že Kristus mohol vstať z mŕtvych, ale domnieva sa, že niekto z hrobu odniesol mŕtve telo a pochoval ho na inom mieste. Snáď pred Židmi, ktorí nenávideli Ježiša, prípadne iní nepriatelia Krista, aby mu nedali pokoj ani po smrti.

Tomuto nasvedčujú i slová k domnelému záhradníkovi: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem" (Jn 20,15). Vzápätí sme svedkami, ako došlo k zmene v zmýšľaní Márie Magdalény a na to ukazuje druhé stanovisko Jána apoštola. Čo to bolo, čo vyvolalo vieru vo vzkriesenie Krista?
Uvedomme si, čo prežívali najbližší Ježišovi spolupracovníci. Zbabelo zradili, opustili Ježiša. Všimnime si nenávisť vodcov národa, veľkňazov, Piláta, synedria. Toto všetko hovorí proti viere vo zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Vieme, že dejiny Krista na zemi končia jeho smrťou na kríži.
Dejiny mystického Krista začínajú jeho zmŕtvychvstaním. Preto už chápeme skutočnosť, že Mária Ježiša hneď nepoznala. Ježišovo telo už nepodlieha zákonom prírody, a predsa, keď ju osloví, ona ho spozná po hlase. Vzápätí hneď aj vidí, že je to on a skutočne živý. On, ktorý ju tak miloval, že jej odpustil hriechy. Preto Ježiš nechce prijímať jej lásku. Nechce, aby sa ho dotýkala, ale posiela ju k apoštolom? Prečo? Odpoveď je dnes pre nás prijateľnejšia. Zmŕtvychvstalý Ježiš chce posilniť vieru svojich učeníkov, chce ich znova zhromaždiť, aby tak položil základy pre budúce spoločenstvo Cirkvi. Chce ich poučiť o zmysle jeho smrti a o poslaní, ktoré ukončil smrťou na kríži.

Toto si vieme vysvetliť aj slovami Márie, ktoré povedala pri stretnutí s apoštolmi ako prvé: „Videla som Pána" (Jn 20,18). Toto sú slová veľkonočnej viery. To je pre nás dnes taktiež aktuálne, keď pristupujeme k Eucharistii a počúvame Písmo. To nám umožňuje taktiež zvolať: Vidíme Pána! Toto je pre nás motívom uveriť vo vzkrieseného Krista.

To, čo nám opisuje evanjelium, často sa odohráva i v našom živote. Chceme sa presvedčiť o viere, a preto hľadáme Krista v našom okolí. Škoda, že ho hľadáme najmä svojimi očami, a nie srdcom, pretože srdce vie vidieť viac ako naše očí. Srdcom sa skôr dostaneme k cieľu svojho hľadania. Pod vplyvom udalostí, ktorí si pripomíname, hľadajme prítomnosť Pána Ježiša vo svojom srdci, ktoré si však musíme očistiť od našich hriechov. Bolesť a slzy môžu zastrieť pohľad na Pána Ježiša, ale srdce ho bezpečne pozná.
Pri hľadaní sa človek často ocitne pred prázdnym hrobom. Tam sa často stáva, že sa objaví množstvo pochybností a úzkostí. Smrť, koniec, zánik. Pre nás platia však už iné slová. Pre nás Kristovo zmŕtvychvstanie je znamením radosti, víťazstva a najmä nádeje. O tomto nielenže uvažujeme po tieto dni, ale my to aj veríme. Vieme, kto to bol Ten, ktorý vstal z mŕtvych, a preto veríme v jeho víťazstvo, v našu spásu.

Pre nás zmŕtvychvstalý Kristus znamená, že všetko, čo s Kristom podnikáme, má zmysel a hodnotu, pretože on je naša nádej. Tomu nás učí Cirkev, o tom hovoria evanjeliá, pravoverní svedkovia, autentickí pozorovatelia, a tak je pre nás istotou na ceste k večnému životu.

Pre nás zmŕtvychvstanie nie je len záležitosťou slov, ale je to predovšetkým výzva k skutkom potrebným pre náš život tu na zemi a najmä pre večnosť. Amen.

YouTube | Gloria.tv