Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 30.04.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Pondelok po 4. veľkonočnej nedeli | Jn 10, 11 - 18

separator.png
Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca." 

separator.png

Pane, daj nám dobrých kňazov!
 

V dnešnej dobe sme si zvykli pripomenúť niektoré povolania, ktoré spoločnosť potrebuje a je ich nedostatok. Slávime deň stavbárov, železničiarov, učiteľov a podobne. Aj naša Cirkev na celom svete si pripomína jedno povolanie a to kňazské. Prosím všetkých, aby neprijali túto úvahu ako vyzdvihovanie, uprednostňovanie kňaza, ale aby sme si všetci uvedomili vážnu potrebu, ktorú môžeme vyjadriť myšlienkou či heslom: Pane, daj nám dobrých kňazov! Premeňme tieto slová ešte na úprimnejšiu modlitbu, lebo dnešná doba, viac ako ktorákoľvek predtým, potrebuje viac kňazov ako v minulosti.

Evanjelium nás na to upozorňuje slovami: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou" (Jn 10,27).

Keď sledujeme texty nedeľných čítaní z evanjelia, cítime úžasnú starosť Pána Ježiša o Cirkev tu na zemi, o svojich bratov a sestry. Minulú nedeľu sme čítali o udalosti po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, keď sa tretí raz zjavil apoštolom na brehu Tiberiadského mora. Pri tomto stretnutí Ježiš položil Petrovi otázku - miluješ ma ? - na ktorú musel Peter tri razy odpovedať. Vieme, že to tak zapôsobilo na Petra, že si uvedomil vážnosť slov svojho Majstra a pri poslednej odpovedi sa rozplakal. Kristus ustanovil Petra za prvého pápeža, prvého biskupa medzi apoštolmi, a pretože odišiel hlásať učenie Pána Ježiša do Ríma, kde aj zomrel, naša viera sa volá rímska a katolícka preto, že sme stúpencami učenia Pána Ježiša.
Vieme, že Pán Ježiš sa ani po svojom nanebovstúpení neprestal starať o svoju Cirkev, že jej sľúbil Ducha Svätého, čo sa aj na desiaty deň po nanebovstúpení uskutočnilo. Duch Svätý je ten, čo i dnes riadi svoju Cirkev cez viditeľnú hlavu Cirkvi-pápeža.
Aj Svätý Otec Ján Pavol II. často používal slová dnešného evanjelia na svojich cestách po celom svete, aby ako zástupca Krista, zdôraznil potrebu nových povolaní a to rehoľných a kňazských.
To, že Ježiš použil prirovnanie známe poslucháčom z bežného života - ovce počúvajú pastiera a idú za jeho hlasom – nie je nedôstojné pre nás. Cítime, že tu nejde o znižovanie dôstojnosti človeka, ale ide o nádherné prirovnanie, úžasnú myšlienku. Vieme, že dobrý pastier je ochotný urobiť všetko, aby nestratil ani jednu zverenú ovečku.

Pán Ježiš zomrel za všetkých. Ježiš je Pastier a my sme jeho stádo. Preto chápeme tak i slová evanjelia: „Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší ako všetci a nik ich nemôže vyrvať z ruky môjho Otca. Ja a Otec sme jedno" (Jn 10,30).

Keď sledujeme dianie v Cirkvi u nás za posledné roky po Druhom vatikánskom koncile, zistíme, že postoj kňaza sa zmenil nielen vo vzťahu k neveriacim, ale i k veriacim. Kňaz 21. storočia je si vedomý, že nie jemu sa má slúžiť, ale že on má slúžiť. Mnoho ľudí to však zle chápe. Niektorí by chceli ísť až tak ďaleko, že kňaza by chceli vidieť ako svojho vazala, aby na kývnutie ruky pribehol a vyhovel im vovšetkom, aby sa zriekol svkojich predpisov, svojho svedomia, rešpektoval ich moc, postavenie, silu. Kňaz v dnešnej dobe si musí byť vedomý najmä toho, že pracuje s dvoma veľkými darmi Boha, že nielen on-kňaz, ale i jeho okolie, ľudia, majú dar rozumu a slobodnej vôle. Preto Cirkev dneška nechce robiť nátlak, vznášať hrozby, ale skôr poúča, vysvetľuje, že veriaci alebo pokrstený človek nemá vo svojej viere len práva, ale má aj povinnosti. Keď si uvedomíme túto zásadu, nik viac nepovie, že farár "musí", keď tvoj život nenasvedčuje, že si veriaci!

Ako kňaz rešpektuje učenie Krista, tak aj od svojich veriacich musí to požadovať. Mnohí pozerajú na kňaza nesprávne. Jedni ho podceňujú, iní mu pripisujú to, čo vôbec nemá. Kňaz je v prvom rade človek, ktorý vedome a dobrovoľne, po príprave v kňazskom seminári, prijme z rúk biskupa moc kňaza, ktorú nedostáva od biskupa, ale od samého Ježiša Krista. Táto vec ho však nepozbavuje jeho ľudských slabostí a nedokonalostí. Zostáva mu temperament, jeho schopnosti, dedičné vlastnosti a ďalšie pozitívne i negatívne vlastnosti. Preto si zvlášť dnes musia tí, čo na kňazovi vidia len chyby, pripomenúť slová sv. Jána Mária Vianneyho, ktorý povedal: "Veriaci majú takého kňaza, akého si vyprosia", a to znamená, že kritika bez pomoci, dobrej rady, slova uznania, pochopenia a modlitby, je trochu málo. Veľa ľudí zasa od kňaza chce to, čo on nemôže. Kňaz je len sprostredkovateľom milostí.

Lacordaire hovorí: - Kňaz je človek, ktorému Ježiš Kristus zveril všetkých ľudí. –
Francois Mauriac vyjadril zmysel a zároveň moc kňaza takto. – Nič inšie si nežiadam od kňaza iba to, aby mi dal Boha.-
Govanni Papini napísal: - Spása sveta je v rukách kňaza! Kresťanstvo je jediný liek, ktorý môže uzdraviť ľudstvo a kňaz je jediný lekár, ktorý ho môže rozdávať.-
Otília Mosshammerová vysvetľuje: - Povolanie kňaza je niečo celkom iné ako povolanie lekára, učiteľa alebo inžiniera. Veda, ktorej sa má kňaz naučiť, je bláznovstvom kríža. Kňazský úrad znamená pokračovanie v Kristovom diele, v hlásaní pravdy, vo vedení veriacich k večnému životu, cieľu, v rozdávaní milostí vo sviatostiach. Má moc ako splnomocnený prostredník Boží obetovať Krista za ľud.

Všetky tieto výroky sa dajú zrnúť do slov: Kňaz je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. A to si musí uvedomovať aj sám kňaz. Nesmie zabudnúť na to, že je vzácnou nádobou, v ktorej sa skrýva sám Boh.

Na rekreácii bolo viac rodín i s deťmi a medzi nimi bol aj mladý muž. Na druhý deň sa už navzájom poznali, vedeli o sebe, len o mladom mužovi nič. Je slobodný, ženatý, čo robí? Bol veselý, šikovný, ale i zvláštny. Nik sa ho konkrétne nespýtal na to, čo ich zaujímalo. Až na ďalší deň asi 12-ročné dievčatko sa opýta: "Ujo, aj vy ste inžinier ako môj otec?" 
Muž sa usmial a hovorí: "Mám vysokú školu, a nie som inžinier. Chodím do nemocnice k trpiacim, a nie som lekár. Vyučujem deti i dospelých, a nie som učiteľ ani profesor. Ľudia sa chodia ku mne vyžalovať, a nie som psychológ. Často kážem, a nie som politik. Denne si obliekam rôzne rúcha, a nie som herec. Tak čo myslíš, čím asi som?"
Dievča, hoci nebolo vychované po katolícky, predsa odpovedalo správne: "Nie ste teda nikto iný ako katolícky kňaz."

Bratia a sestry, denne vám často prajem a vyprosujem milosti. Veľa sa za vás modlím, a to nielen preto, že je to moja povinnosť. Dnes, na sviatok Dobrého pastiera, chcel by som, ak dovolíte, využiť túto slávnosť tak trochu aj vo svoj prospech a chcem sa vám všetkým poďakovať, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomáhate a zároveň chcem vás poprosiť: modlite sa za mňa, pretože i moje povolanie závisí od vás, vašich modlitieb a príkladu.

Modlime sa: Mária, Kráľovná kňazov, oroduj za nás! Amen.

YouTube | Gloria.tv