Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 01.05.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Utorok po 4. veľkonočnej nedeli | Jn 10, 22 - 30

separator.png

V Jeruzaleme boli sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene." Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno."

separator.png 
Ježiš prináša svetlo
 

Vieme, že život človeka, zvierat a rastlín nie je možný bez svetla. Vieme, že svetlo je úžasnou silou, ktorá má schopnosť vzbudzovať nový život. My veriaci vieme i to, že aj naša duša potrebuje svetlo, aj keď našimi zmyslami nepostrehnuteľné, a to svetlo milostí, ktoré sú potrebné k spáse.

V Jeruzaleme sviatok Posvätenia chrámu sa nazýva aj slávnosťou svetla. V Šalamúnovom stĺporadí sa Ježiš, keď ho k tomu vyzvú Židia, vyhlasuje za Pomazaného-Mesiáša slovami: „Už som vám to povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec...." (Jn 10,25).

Vieme, že apoštol Ján napísal evanjelium až po troch synoptikoch-evanjelistoch, pretože osobnosť Krista už vtedy začína byť napádaná prvými bludármi. Ján svojím evanjeliom chce ukázať, že jestvuje len jedna cesta, aby sme mohli poznať odpoveď na otázku: Kto je to Kristus?

A my máme uveriť jeho skutkom, a to je zároveň aj odpoveď. Skutky, ktoré konal, sú predsa znamením, že za nimi stojí Boh, ktorý s Ježišom spolupracuje a cez ne vydáva svedectvo o Kristovi, ako o svojom Synovi. Židia práve tomuto odporovali, a preto keď ktokoľvek bude tomuto odporovať, nebude schopný dopracovať sa k pravde. Kto však prijme Božie svedectvo v skutkoch Pána Ježiša, môžeme hovoriť, že to sám Boh-Otec ho dáva Ježišovi, to znamená, že taký človek počuje hlas Pána Ježiša, stáva sa jeho ovcou, a tak získa od neho večný život.

Ježiš - Dobrý pastier dáva svoj život za svoje ovce, tie sa môžu na neho spoľahnúť, a to dosvedčuje slovami: „... nik ich nemôže vyrvať z ruky môjho Otca. Ja a Otec sme jedno" (Jn 10,29-30). To znamená, že tam je spása zabezpečená. Najväčšou príčinou, prečo veriaci, ktorí spoznali Pána Ježiša a počuli jeho hlas, idú za ním a prídu k spáse, je práve tá jednota, ktorá je medzi Otcom a Synom, to znamená jednota v božskej podstate: „Ja a Otec sme jedno" (Jn 10,30). Pretože ako Otec chce spasiť všetkých ľudí, a preto vydáva svedectvo o Ježišovi a tým, ktorí uveria v neho, dáva spásu skrze neho, tak aj Pán Ježiš dáva spásu tým, že sa rozhodol prijať úlohu spasiť ľudstvo, ale i to, že vykonal túto obetu svojho života. Preto prijímame, že naša spása je v rukách Boha a z rúk Boha nás nikto nemôže vyrvať.
Keď si toto uvedomujeme, máme ešte povinnosť nechať to rozvinúť v konkrétnom živote. Ježišove slová: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou" (Jn 10,27) nás oslovujú k praktickej časti uskutočňovať Ježišove slová.

Je to zachovávanie blahoslavenstiev, ktoré povedal Ježiš na hore. Sú to príklady, ktoré dal apoštolom nielen pri Poslednej večeri, ale i počas verejného účinkovania. A tiež modlitba, ku ktorej Ježiš vyzval cez apoštolov všetkých, ktorí uveria v neho. Toto prináša do nášho života svetlo, pred ktorým ustúpia, hoci niekedy pomaly, všetky pochybnosti, strach, neistota. 
Kto sa mu celkom a celý oddá, stonásobne viac dostane: „A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku..." (Mt 19,29).
Toto je cesta svetla. Preto vieme, že ten, kto sa stretne so svetlom, netúži po tme, lebo svetlo je lepšie.

My však vieme, že nestačí len prvý krok. Aj keď v duchovnom živote príde únava, iné ťažkosti, zostaňme v dôvere v Dobrého pastiera. Vieme, že on zanechá na horách 99 oviec a ide za jednou zablúdenou a raduje sa z jej návratu. To je úžasná myšlienka, že Ježiš nás miluje viac, ako si to často vieme sami predstaviť. My skôr nad sebou mávneme rukou, hasnúci knôt uhasíme, prípadne, nalomenú trstinu dolomíme. On sa však podobá žene, ktorá keď vymetie dom a nájde stratenú drachmu, zavolá priateľky, susedky a radujú sa spolu.

To je svetlo, ktoré obohacuje. Takýmto svetlom je i láskavý otec z podobenstva o márnotratnom synovi. Predbieha syna a odpúšťa mu, pretože veľmi miluje. Svetlo víťazí nad tmou. A toto všetko Ježiš robí len preto, lebo ako sám hovorí, vidí to robiť Otca: „Ja a Otec sme jedno" (Jn 10,30).
Byť dobrým pastierom - to nie je len záležitosťou kňaza, ale dobrým pastierom mal by byť aj otec, matka, predstavený, brat bratovi. Vedieť povedať dobré slovo. Vedieť toto slovo prijať, odložiť aj cudzie hriechy: súhlasiť s hriechom druhého, pomáhať pri hriechu druhého, zastávať hriech druhého, netrestať hriech a podobne.

Ako život vegetatívny, živočíšny si ťažko vieme predstaviť bez svetla, nech i v našom duchovnom živote je čím ďalej, tým viac a viac svetla a milostí. Amen.

YouTube | Gloria.tv