Meditácia na 04.05.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Piatok po 4. veľkonočnej nedeli | Jn 14, 1 - 6

separator.png

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte." Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!" Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa."

separator.png

Ježiš - naša cesta


Človek sa niekedy ocitne na križovatke v situácii, že nevie, ktorou cestou ísť ďalej, aby prišiel do správneho cieľa. Tak je to i v duchovnom živote. Človek sa ocitne na križovatke a pýta sa: ako ďalej? Rozhodovanie je sťažené najmä tým, keď si človek uvedomí, koľko zbytočnej cesty a námah už podnikol, a to len preto, že nepremýšľal, nedal si poradiť, chcel niečo zažiť a podobne. Možno i dnes, v tejto chvíli, sa ocitáme na križovatke a hľadáme tú správnu cestu, po ktorej by sme prišli k opravdivému šťastiu, ktorá by vyriešila naše pochybnosti a zodpovedala by na najdôležitejšie životné otázky. Nie je to ľahké. Často nás chytí bezradnosť a keď aj ideme správnou cestou, nesmieme riskovať.

Do nášho života chce zasiahnuť aj Ježiš. Vyhlasuje o sebe zaujímavé slová: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa" (Jn 14,6).

Na svojich životných cestách často počujeme, ale i sami konštatujeme, že musí byť ktosi, kto toto všetko stvoril, riadi, teda Boh. Mnoho ľudí verí v Boha takto svojsky, jednoducho. My však vieme o tom viac - a to vďaka učeniu, ktoré nám venoval Ježiš Kristus. On nás aj pozval na túto cestu k Bohu-Stvoriteľovi. On, ktorý pre nás sa stal Spasiteľom. Jeho počínanie sa teda pre nás stáva smerovou tabuľou, ukazovateľom, ktorý chce, aby sme zaručene a úspešne prišli do cieľa. Jeho učenie preto chápeme ako návod a zároveň aj ako otvorenú bránu, ktorá vedie k Bohu Otcovi. Stačí len vykročiť a ísť v jeho šľapajach.
Uvedomujeme si, že naša spása, večné šťastie, stretnutie s Otcom je naším cieľom. Ako dobre sa nám kráča životom, keď máme jasný cieľ! Ale aký je život ťažký, keď človek žije v neistote. Ale čo keď skutočne existuje „to", čo popieram, nechcem uznať, čomu sa všemožne v živote vzpieram a vyhýbam?!

Často sa prirovnávame k pútnikom, ktorí kráčajú v ústrety večnosti. Keď žijeme v spojení s Bohom, nemusíme mať strach, aj keď sa úzkostí celkom nemôžeme pozbaviť. Prijímame však slová Pána Ježiša, ktoré sa stávajú pre nás posilou: „Nech sa vám srdce nevzrušuje!.... V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... a pripravím vám miesto..." (Jn 14,1-3).

My sa však pýtame, v akom zmysle sa vlastne stal Kristus našou cestou do tohoto večného príbytku? O tom nám hovorí: „... a verte aj vo mňa... Ja som cesta, pravda..." (Jn 14,1-6). Kristus je vtedy našou cestou, keď nám podáva pravdy, ktoré máme veriť a dáva nám zásady, prikázania, podľa ktorých máme na našej životnej ceste žiť. Mnohé z týchto príkazov sa nám zdajú ťažké.
Vieme, že život podľa evanjelia je náročný a mnoho od človeka vyžaduje. My však za týmto všetkým nevidíme len ťažkosti, ktoré musíme prekonať, zvládnuť, ale vidíme aj odmenu vo večnosti. Preto ten, kto sa takto zadíva na večnosť, na Krista, ten nepovie, že je to ťažké, lebo túži po niečom cennom, čo táto ťažkosť zaručuje. Mnohí pre ťažkosti opúšťajú cestu, ale tí, čo skutočne uverili v Krista, napredujú. Mnohí sú nám na poučenie v dobrom i zlom. Mnohí šli len za pozlátkom. Vidíme veľa tragédií, ľudských nešťastí, trosiek... Mnohí ani nevedia, prečo neveria. Stále opakujú čosi, čo logicky nesúhlasí, alebo chcú za každú cenu nahradiť Boha niečím, čo utíši na čas ich otázky. Dokedy? A ako?

Ľudské cesty sú občas aj ľahké. Je čosi zvláštne, že hriech dokáže vyfarbiť nový hriech ružovo. Hriech množí hriech. A šťastie, radosť, spokojnosť sa vzďaľuje, stráca a zaniká. Ježiš však hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nech ma nasleduje" (Mt 16,24). A na inom mieste dopĺňa: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno je ľahké". (Mt 11,30).
Toto však musí človek vedieť prijať, rozhodnúť sa preň a nielen čakať, že to za neho spraví iný, prípadne, že on si môže vybrať len smotanu a to lepšie.... Uvedomujeme si, že máme veľa prostriedkov, ktoré nám môžu pomôcť prejsť životnú cestu víťazne. Treba si ich však viac všímať a uskutočňovať ich vo svojom živote.

Zamýšľajme sa často nad svojou cestou života. Aká je naša cesta? Čo nám na nej najviac znepríjemňuje naše putovanie? Prečo sme na svojej ceste takí nevšímaví, povrchní, ľahostajní? Poprosme, aby bol Ježiš naším sprievodcom správneho života. Amen.

YouTube | Gloria.tv

Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu