Meditácia na 07.05.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Pondelok po 5. veľkonočnej nedeli | Jn 14, 21 - 26

separator.png

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého." Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?" Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal."

separator.png

Veriaci nie je nikdy sám
 

Prednedávnom som navštívil jednu veriacu babičku, ktorá pre pokročilý vek už nemôže pravidelne chodiť do kostola. Opýtal som sa jej: "Babička, nie je vám smutno? " A dostal som zahanbujúcu odpoveď: "Pán farár, nie! Ja nikdy nie som sama. Keď mám chvíľku čas, sadnem si a modlím sa. Mám sa za koho. Deti občas prídu, napíšu, chcú ma i zobrať k sebe, ale mne je tu zatiaľ dobre. Keď sa modlím, cítim, že sú pri mne a často si predstavujem, že Ježiš, Panna Mária i moji zomrelí sú blízko mňa."  Sú to slová veriacej ženy, pre ktorú modlitba znamená mnoho. Pochopila posilu, ktorú ponúka v evanjeliu Pán Ježiš apoštolom:

„Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok" (Jn 14,23).

V celkovom chápaní je toto evanjelium prípravou pre apoštolov na okamih, keď budú bez Ježiša. Ježiš ich pripravuje, pretože ich miluje. Dáva im najavo, že aj keď odíde k Otcovi, keď splní svoje poslanie Spasiteľa a Vykupiteľa, nenechá ich samých. Vysvetľuje im, aby nemali obavy, že sa postará o nich zvláštnym spôsobom. Okrem toho dostávajú informáciu, že musí odísť, ale sa stretnú, pretože ide pripraviť miesto tam, kde chce mať všetkých svojich, ktorí mu uverili a budú žiť podľa jeho slov, teda ide im i nám pripraviť miesto vo večnej blaženosti.
Je to pre nás skutočne potrebná a posilňujúca myšlienka, že aj tu na zemi budeme s Ježišom po jeho odchode spojení, ale taktiež nás čaká stretnutie, ktoré už nebude poznať konca, lúčenie....
Tieto Ježišove slová môžeme pochopiť aj ako svetlo, ktoré objasňuje chvíľu, keď sa dostane človek do stavu akéhosi pesimizmu, beznádeje, strachu. Ak budeme vtedy dôverovať týmto Ježišovým slovám, pocíti človek silu a takýto veriaci si uvedomuje i to, že túto úžasnú myšlienku, ktorá sa mení v skutok, teda v akési posolstvo, nemôže si ponechať pre seba, a preto ho podáva ďalším generáciám.

Toto zaväzuje dnes i nás. My sa dnes neuspokojujeme len s tým, že veríme, ale máme i túžbu premieňať slová na činy, že chceme budúcim generáciám bratov a sestier pripraviť a odovzdať vieru pravú, ktorá je hodná vznešenej odmeny, ktorú pripravil Pán tým, ktorí ho milujú.
Jeden z takýchto osvedčených spôsobov či vecí je dobrá modlitba: pravidelná, zbožná, v spojení s Bohom. Už tu na zemi si vo svojich srdciach máme vytvoriť oázu, kde človek pookreje, povzbudí sa, načerpá nových síl. Kto správne pristupuje k učeniu Pána Ježiša, nikdy sa nebude cítiť sám. Pretože aj keď sa modlí sám ako spomínaná babička, spolu s ním sa modlí na celom svete milióny a milióny bratov a sestier, ktorí sú fyzicky ďaleko, ale v Bohu taká duša žije, hýbe sa, má existenciu.

V päťdesiatych rokoch sa ocitol vo väzení aj môj priateľ-kňaz. Prežil niekoľko mesiacov i na samotke. To je čosi úžasne ťažké. Celé týždne nevidel nikoho, len hore cez malé okienko trochu svetla. A pritom nesmel sedieť, nemal ani na čom. K tomu množstvo vypočúvaní vo dne i v noci, niekedy i celé hodiny. Čo ho udržalo, že to vôbec prežil? Myšlienka, že je v rukách Božích! Hovoril, že keď bolo najťažšie, šepkal ako Ježiš v Getsemanskej záhrade: "Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!"
Považovali ho za vatikánskeho špióna, za zradcu, vyvrheľa národa. On, ktorý učil milovať národ, učil deti ctiť si rodičov a predstavených, on, ktorý si čestnou prácou zarábal na svoje živobytie. Dnes je to človek bez záznamu v registre trestov, pretože národ uznal svoj omyl a bol rehabilitovaný. Hovorí i takto: "Už v seminári som si uvedomil ako mladý študent teológie, že buď budem celý a celkom patriť Kristovi, alebo odídem. Neodišiel som. Moje cvičenie oddanosti ku Kristovi sa vyplatilo. O tom som sa mohol presvedčiť vo vlastnom živote."

Nevieme, čo nám Pán pripravuje. Aké skúšky vernosti budeme musieť podstúpiť. Veľa bratov a sestier zradilo Pána Ježiša v ťažkostiach života. Dnes nás však Ježiš chce posilniť. On tým, ktorí mu ostanú verní, ktorí zachovajú jeho slová, ide v ústrety.

Vernosť Kristovi je zárukou pre nás, že Ježiš ostane verný nám všetkým, skôr narodeným i vám, milí mladí priatelia. Veriaci kresťan nikdy nie je sám. Je s ním Ježiš. Je v našom srdci, keď sa modlíme, keď prejavujeme nielen lásku Bohu, ale i blížnemu, ba dokonca i vtedy, keď chceme naplno užiť čisto svoju mladosť. Amen.

YouTube | Gloria.tv

 

Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu