Meditácia na 10.05.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok po 5. veľkonočnej nedeli | Jn 15, 9 - 11

separator.png

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná."

separator.png

Spoločenstvo lásky
 

Keď som dnes ráno o štvrť na šesť mal sv. omšu, bol to krásny zážitok. Svitalo a do toho nového, prebúdzajúceho sa dňa znel chorál vtáčích hlasov. Mal som pocit, akoby tieto hlasy chceli konkurovať našej nekrvavej obete, oslave pri sv. omši. Vtáci svojím spevom bez toho, žeby si to uvedomovali, oslavovali svojho Stvoriteľa. Aj pre nás je to dôvod na vážne zamyslenie sa.

Medzi veriacimi a Kristom je spojenie. Voláme ho LÁSKA. Tak si to praje i Pán Ježiš: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!" (Jn 15,9).

Ježiš si aj od nás praje lásku. A to nie obyčajnú, na ktorú sa rýchlo zabúda, prípadne takú, ktorá s láskou nemá nič spoločné, len oslovenie.
Ježiš presne hovorí, čo myslí pod pojmom láska: „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske" (Jn 15,10). Ježiš priniesol úžasnú zmenu v obsahu slova láska. On zjednotil náuku o láske k Bohu s láskou k sebe samému a k druhým, preto vieme z jeho úst: „Milovať budeš Pána, Boha svojho, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" (Mt 22,37-39).
A on to nielen povedal, ale i naplnil skutkom. Jeho starostlivosť o chorých, mrzákov, opustených, ale i o hriešnikov, jeho podobenstvá; o márnotratnom synovi, stratenej drachme, ovečke a talentoch hovoria, že prvá zo všetkých čností je - láska.
Preto aj Pavol apoštol Korinťanom píše: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal... ničím by som nebol..." (1 Kor 13,1-2).
Ježišove učenie hovorí, že láska nás vedie k dokonalosti. Tento príkaz lásky nám dáva Ježiš pre naše obohatenie, pretože si praje, aby naša radosť bola úplná. Aby sme už na zemi sa pripravovali na večnosť. Náš život tu na zemi už hovorí o našej večnosti.

Pascal napísal, že ľudia nikdy nemilujú osoby, ale iba vlastnosti ľudí. A vieme, že vlastnosti sa rýchlo menia a strácajú. Mení sa veselý pohľad, milé jednanie, stratí sa aj milý úsmev z tváre... To všetko sa môže veľmi rýchlo skončiť a potom môže prísť smrť našej lásky. Stačí jediné slovo, urážka, pýcha a z lásky sa zrodí nenávisť - to je tá ľudská láska.

Ježiš myslí na inú lásku. Boh si nezakladá a nemá záľubu v našich vlastnostiach, jemu nevadia ani naše nedostatky, ale Boh nás miluje ako osoby. On nás miluje takých, akí sme. Pre nás samých nás miluje. To je láska, akou nás miloval Kristus. On - dokonalý nemohol mať záľubu v našich nedokonalostiach.
On nás miloval preto, že sme ľudia.
Božia láska je iná. Pavol ju vykresľuje slovami:

„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne" (1 Kor 13,4-8). 

A takúto lásku máme napodobňovať v našom živote. Preto v týchto slovách je najhlbší zmysel Ježišových slov: „Aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás" (Jn 15,12).

Každý by mal poznať sám seba. Vieme o svojej úbohosti, poznáme svoje nedokonalosti, hriechy, zrady, náš chlad pri plnení našich povinností voči Bohu. Uvedomujeme si, že to nemôže takto u nás zostať. Ježiš čaká našu odpoveď bez odkladania, a to jasnú a presvedčivú. Odpovedzme mu: 
Pane, chcem prejsť cez močiar ľudských slabostí, nedokonalostí,
chcem sa prebrodiť z tieňa smrti na druhý breh, kde svitá.
Tam chcem nájsť to, čo neumiera, tam chcem nájsť teba, Pane, svojho Boha, živého a pravého, tvoju nepochopiteľnú lásku.
Vieme, že niektorí svätci veľmi túžili po tom, aby ľudia milovali Boha. Keď nepočúvali ich slová a rady, odišli a kázali vtákom, rybám. Boli to nielen sv. František z Assisi, ale i sv. Anton Paduánsky a ďalší. Zo života sv. Františka sa traduje i príhoda o tom, ako o láske k Bohu rozprával vlkovi, ktorého ľudia nenávideli, pretože bol nebezpečný. A on vlka nazval bratom.

Láska. To je to, čo svetu chýba a čo svet môže urobiť šťastným. Boh je láska. Uverme tejto Láske!

Keď niekedy budete mať chuť a čas, započúvajte sa do ranného spevu vtákov. Zaiste i vás napadne myšlienka o láske k Bohu. Amen.

YouTube | Gloria.tv

 

Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu