Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 29.05.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Utorok 8. týždňa v Cezročnom období | Mk 10, 28 - 31

separator.png
Peter začal hovoriť Ježišovi: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou." Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými."

separator.png

Cítiť núdzu svoju i núdzu blížneho
 

Pred pár rokmi v našich kinách sme mohli vidieť film talianskeho režiséra Passoliniho Evanjelium svätého Matúša. Škoda, že vám ho nemôžem premietnuť, alebo aspoň časť, ktorú sme práve vypočuli. Hoci celý film predstavuje Ježiša takmer ako revolucionára, tvrdého a nekompromisného človeka, prevracajúceho stoly v chráme a odhaľujúceho falošnosť farizejov, v tejto scéne je Kristus znázornený celkom ináč: láskavo a smutno hovorí o boháčoch. Je mu ich naozaj ľúto.

Všimnime si však aj reakciu apoštolov, ktorí hovoria Pánu Ježišovi: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou!" (Mk 10,28).

Pozrime sa pozorne na mladíka. S elánom pribehol k Ježišovi. Bol zaiste sympatický. Ježiš na neho s láskou pozrel. Mladík sa už videl celý v nebi, veď tomu nasvedčujú i slová: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" (Mk 10,17). Ježiša nazýva dobrým, zachováva jeho prikázania a Ježiš namiesto pochvaly, vidiac mu do duše, nečakane hovorí: „Choď, predaj všetko... Potom príď a nasleduj ma!" (Mk 10,21). Ježiš mu dokázal, že on je Boh, on chce všetko!
Predstavme si údiv apoštolov a hlavne Judáša, keď Pán požaduje takú obetu. Nechá odísť človeka, ktorý sa chcel ku nim pripojiť. Zaiste chcel sa stať ich spoločníkom, Ježišovým žiakom. Mohli sme mať dosť zásob na živobytie, bez starostí mohli sme žiť, nemuseli by sme trhať ani klasy v sobotu. Čakali, že Ježiš ho zavolá späť. Ale on nezmení vypovedané slová a pokračuje: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!" (Mk 10,23). Potom pokračuje prirovnaním, ktoré je v skutočnosti nemožné: „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva" (Mk 10,25). Zdesenie sa javí v ich tvárach: „Kto potom môže byť spasený?" (Mk 10,26). Peter vyznáva: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou" (Mk 10,28). A Ježiš dáva vysvetlenie: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium..." (Mk 10,29).

Pre toto evanjelium nebola nikdy priaznivá doba. Nebolo by lepšie nečítať ho, preskočiť? Je to príliš revolučné, tak môže hovoriť len taký človek, ktorý nemá čo stratiť. Kristus nebol ani jedno, ani druhé. On - bohatý stal sa chudobným pre nás. Narodil sa v maštali a prišli sa mu pokloniť, položiť svoje koruny i králi!
Kristus v dnešnom svete je realista. Áno, peniaze a boháči v dnešnom svete majú otvorené dvere. Bohatstvo zaslepuje oči ľudí. Človek, ktorý má peniaze, začne si panovačne trúfať, nevidí, že všetko má svoje hranice, len nie Boh. Dejiny nás poúčajú o tom, že takí stratili všetko, nič po nich nezostalo, len ston utláčaných, slzy, plač, hnev...

Bohatstvo zapríčiňuje i dnes nejeden prevrat, vojnu, machináciu, infláciu, krádež.... O všetko raz človek príde. Nič si neodnesie na druhý svet, len to, čo má uchované v srdci, čo mole nezožerú, hrdza nezničí, zlodej neukradne. V podobenstve o boháčovi, ktorý hromadil majetok na majetok, sa hovorí, že je blázon, lebo ešte tej noci požiada Pán jeho dušu.

Aký ohlas po dnešnom dni bude mať toto evanjelium? Číta sa po celom svete. Vo všetkých rím.-kat. kostoloch, na všetkých kontinentoch. Dotkne sa vôbec niekoho z nás? Kto je vlastne podľa Ježiša boháčom? Ten, čo má mesačný príjem tisíc, tritisíc €? Alebo ten, čo má na knižke stotisíc? Alebo ten, čo vlastní dom, auto, chatu?

Dajme však pozor. Ježiš nehovorí o tých, čo majú v moci peniaze, ale o tých, čo sú v moci peňazí. Hovorí o tých, čo majú dôveru a lásku v peniazoch. Nepatrím aj ja, aspoň tajne, medzi nich?! Nedávam prednosť mamone pred Bohom? Koľko bratov a sestier dnes nie je v kostole, ktorí pre mamonu i vo sviatočný deň si nedožičia oddychu? Koľko bratov a sestier sa dostalo do situácie, že všetko vsadili do sazky, športky, lotérie?! Aké veľké sumy sa náhodne vyhrávajú, ale milióny prehrávajú. Hrá sa však ďalej, týždeň čo týždeň.

Nikto po dnešnom evanjeliu nečaká od teba, brat, sestra, že predáš dom, auto a rozdáš chudobným. Ale aj to sa môže stať, a zaiste to Boh odmení. Ale Boh od väčšiny z nás chce počuť, vidieť, ako sa staviame ku svojmu bohatstvu. Je dôležité, aby sme evanjeliu rozumeli. Je nutné občas sa zastaviť prekontrolovať si svoj vzťah k peniazom, k majetku. Vkladná knižka nebude tvojím pasom do neba. Peniaze vládnu svetom, a nie nebom. Nevymýšľaj argumenty proti Ježišovi, ale vstúp do svojho trezoru - srdca - a pre kontrolu svoj obsah! Obdivujeme genialitu tých, ktorí sa na toto evanjelium vzdali doslova všetkého materiálneho. Plne sa zverili Bohu, od ktorého očakávajú všetko, čo potrebujú. Je dnešné evanjelium ozaj utópiou? A predsa existujú v súčasnej dobe ľudia, o ktorých sa píše i nepíše, ktorí porozumeli Ježišovej výzve.

V našich kníhkupectvách vyšla kniha od Singrid Undsetovej Kristína Vavrincová. Je to konvertitka. Stala sa kresťankou. Švédska akadémia v novembri 1928 udelila Singrid Undsetovej Nobelovu cenu. Jej veľkosť odhaľujú jej dva veľké činy. Na oltár Panny Márie v dominikánskom kostole v Osle položila vavrínový veniec a peniaze Nobelovej ceny na pomoc zostarnutým spisovateľom. Druhú časť rozdelila v prospech úchýlených detí a tretiu venovala na výchovu detí z rodín spisovateľov. Pre seba si nenechala nič. Žila v chudobe a zomrela mimo svojej vlasti prenasledovaná fašizmom.

Človeka, ktorý nepochopil toto evanjelium môže napadnúť, že takí ľudia sú blázni, biele vrany. Sú to ľudia, ktorí nerozumejú svetu, ako mu nerozumel ani Kristus. Ale nezabudnite, že to neboli boháči, ktorí obrátili svet k dobrému, ale žobráci, ako sú napríklad sv. František z Assisi, Filip z Neri, Vincent de Paul, Matka Tereza v Indii a iní.

On, ktorý vidí na dno každej duše, vie, ako zväzuje bohatstvo ruky, aká je to záťaž. Stačí sa pozrieť po našom okolí, kde sa nachádzajú nepokoje pre bohatstvo. Ak medzi príbuznými jestvuje dlhoročná nezhoda, tak je to na 90% pre bohatstvo. Žijú v nezhode dlhé roky, aj keď sa denne modlia: Otče náš.
Preto nebuďme ako deti, ktoré sa hrajú na smetisku, vyberajú si farebné sklíčka, opatrujú ich ako poklady a sú schopné kvôli nim sa aj pobiť. Vezmime si k srdcu poučenie, ktoré sme počuli. Starajme sa o to, čo je podstatné v našich životoch. Nezáleží koľko máme na kreditke. Snažme sa, aby nám nezaplnila srdce. Celé srdce musí byť rezervované Bohu. Jeho musíme milovať nadovšetko. To, čo máme, je od Boha a má nás viesť k Bohu. Nedovoľme, aby to, čo máme, nás zotročilo, ale aby sa nám stalo schodíkom, ktorý nám umožní dosiahnuť priateľstvo s Ježišom v tomto živote a večnú blaženosť v nebi.

Prosme o poznanie skutočnej hodnoty vecí, aby sme nepriľnuli k tomu, čo nás zatvrdí, že sa nedokážeme rozdeliť s inými a čo nás zaťaží natoľko, že nebudeme schopní vojsť do Božieho kráľovstva. Amen.

YouTube | Gloria.tv