Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 30.05.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Streda 8. týždňa v Cezročnom období | Mk 10, 35 - 45

separator.png

Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme." On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?" Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici." Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?" Oni mu vraveli: „Môžeme." Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené." Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých." 


separator.png
Ježiš - vzor služby
 

Často sa stretávame s takýmto konštatovaním: Stratila sa ochota. Nik nepomôže. Za všetko sa musí platiť. Peniaze víťazia nad priateľstvom, rodinou...
A pritom stačí tak málo, aby sa na našej tvári objavil úsmev. Stačí tak málo, aby sme povedali správnu informáciu a ten druhý môže byť šťastnejší, bohatší... A zajtra to môžeš byť ty, ja, oni... Poslúžiť druhému, hoci v maličkosti, je pre veriaceho kresťana krok k pripodobneniu sa Ježišovi. Veď Pán Ježiš to od nás očakáva a evanjelium nás tomu učí. Nad vstupom do jedného kostola je nápis: „Frusta vivit, qui nemini prodest." - „Prázdny je život toho, kto nikomu neposlúži."

Do tohto nášho uvažovania Ježiš hovorí: „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých" (Mk 10,45).

Keď pozeráme na život a účinkovanie Pána Ježiša na zemi, musíme povedať, že bol preniknutý neustálou službou druhým. Od svojho príchodu na zem až do posledných bolestí v smrteľných úzkostiach na kríži - to všetko hovorí o jeho láske a službe ľuďom. Ale jeho služba sa smrťou nekončí, pretože aj nám dnes slúži. Slúži nám svojím slovom a Eucharistou. Preto len on jediný mohol o sebe povedať: „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých" (Mk 10,45).

Tieto slová povedal preto, aby podal vysvetlenie svojim apoštolom i nám k problému slúžiť, pomôcť blížnemu. Čo sa odohralo medzi apoštolmi? Apoštoli chceli pomáhať, ale vždy len za niečo a v mene kohosi. Neuznávali ešte nezištnú službu, preto tiež pravdepodobne položili Ježišovi otázku: „Hľa, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa! Čo z toho teda budeme mať?" (Mt 19,27). Vypočítavá otázka. Pán Ježiš im dal odpoveď, že každá služba skôr alebo neskôr bude odmenená, ale netreba, a ani nemáme sa snažiť o odmenu hneď, tým viac, ak Ježišovi dôverujeme. On sám bude raz hojnou odmenou pre nás. Teraz je našou povinnosťou jemu slúžiť a v ňom mať nádej.

Dvaja zo žiakov Pána Ježiša, a to Jakub a Ján, ešte neplnili svoju úlohu a už si zaisťujú odmenu. Ba čo viac, sami si ju určujú: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici" (Mk 10,37).
Ak si rozoberieme túto prosbu, môžeme sa nad správaním týchto apoštolov pozastaviť. Zneužívajú situáciu. Vedia, že Ježiš využíva pozornosť ich matky spolu so svojimi učeníkmi, ktorá sa starala o stravu počas týchto dní, keď im bolo pri Ježišovi dobre. A oni ešte ťažia z tejto situácie. A aká je Ježišova reakcia? Pán Ježiš hovorí, že jeho kráľovstvo nie je pozemským kráľovstvom, a preto on sám nedisponuje miestami v Božom kráľovstve, ale jeho nebeský Otec. A Ježiš aj vysvetľuje, že miesta v Božom kráľovstve sú vyhradené pre tých, ktorí tu na zemi prejdú cez utrpenie a krstom krvi. Ak sú na to pripravení, tak je veľká pravdepodobnosť, že tieto miesta dostanú. Apoštoli odpovedali kladne, pričom si neuvedomili, že tieto ich slová vyzneli prorocky, pretože tým nepriamo povedali o svojej budúcnosti: Jakub - prvý z apoštolov zomrel mučeníckou smrťou. Ján, aj keď zomrel prirodzenou smrťou, musel mnoho trpieť pre Krista.

Čo z toho pre nás vyplýva? Pracujme, zvlášť keď ide o prácu pre Krista a nezaoberajme sa hneď po odmene za prácu. Ona príde. Dostaneme ju, lebo Kristus povedal, že žiadny náš skutok neostane bez odmeny. Neoberajme sa o pravé hodnoty! V Božej ekonómii sa nerobí rozdiel v tom, kto čím je, ale akým je. Ako plní svoje povinnosti, svoje poslanie. Nebuďme tiež žiarliví, že iní majú viac, že sú viac uprednostňovaní ako my. Ak sa na to budeme pozerať svetlom evanjelia, tak si pripomenieme slová Pána Ježiša, že komu bolo dané viac, od toho sa bude aj viac požadovať. Uspokojme sa často s menej.

Veľmi často sa stretneme v živote s ľuďmi, ktorí chcú vládnuť a riadiť iných. Azda si to ani neuvedomujú, ale majú v sebe čosi zo žiakov Pána Ježiša. Pred týmto štýlom zmýšľania a pred týmito túžbami varuje Pán Ježiš v evanjeliu: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých" (Mk 10,42-44).

Zvedavé a provokujúce vysvetlenie Pána Ježiša. Pravú veľkosť a hodnotu človeka Pán Ježiš nevidí v moci nad inými, ale v službe iným. Keď to chceme objektívne zhodnotiť, musíme povedať, že človeku nič nedá viac radosti, ako svedomitá pomoc blížnemu.

Maximilián Kolbe zasvätil svoj život službe iným. Slúžil a vyslúžil si svätožiaru. Iným slúžil svätý Vincent de Paul, zakladateľ sirotincov, nálezincov. Slúžil i svätý František z Assisi, a to nielen ľuďom, ale i zvieratám. Cirkev nikdy neprechádza nevšímavo okolo slova slúžiť - pomáhať. Toto slovo znamená preto i vládnuť - kraľovať.
Ak dnes slovami samého Krista sme vyzvaní k takému životu, je potrebné dať aj priliehavú odpoveď, ako to v živote pochopila i herečka Gabriela Biissie, ktorej Pán Ježiš vytýčil heslo: "Miluj ma v mojich bratoch. Preukazuj im to, čo by si chcela urobiť pre mňa samého."

Tieto slová sú z knihy spomínanej autorky, ktorá pred niekoľkými rokmi urobila rozruch, pretože nebola umelkyňou len v oblasti umenia hereckého, ale i v duchovnom živote. To sa však dozvedel svet až po jej smrti. Za jej života vedeli jej kolegovia a známi o nej iba toľko, že bola praktickou a vernou katolíčkou, ktorá žila podľa viery. Jedno im bolo záhadné, že nijaké životné stresy, návaly práce, povinnosti, nijaké problémy, ťažkosti, napäté situácie ju nedokázali vyviesť z pokojnej mysle a čarovnej sviežosti. Po smrti našli vysvetlenie tejto záhady. V starostlivo zamknutej zásuvke našli desať hrubých zošitov. Všetky napísané úhľadným písmom. Zachytila v nich svoj duchovný život, svoje modlitby, city a rozhovory, ktoré v duchu viedla so svojím milovaným Ježišom v divadle, mimo divadla, v tichých kostoloch, v hlučných prístavoch, v rodinách, na priestranných uliciach veľkomesta, na lodiach, v rýchlikoch, v lietadlách, v hoteloch, vo Francúzsku a po celom svete, kde vystupovala ako slávna herečka. Tieto rukopisy pripravil do tlače známy francúzsky spisovateľ, člen Francúzskej akadémie vied, Daniel Robs a vatikánsky denník L Óbsservatore Romano, ktorý ich označil ako pozoruhodný príklad modernej katolíckej duchovnosti. 
Zo zápisníkov sa dozvedáme, že Gabriela mala úmysel rozlúčiť sa s javiskom a vstúpiť do kláštora. Ale Ježiš jej v duchu povedal: Ostaň tam, kde si! Len rob vždy dobre a miluj svojich blížnych! Ježišov hlas pokračoval: "Duchovnú hĺbku môžu dosiahnuť nielen rehoľníci a rehoľné sestry v kláštoroch. K mojej láske sa môže dostať každá duša i tá, ktorá žije vo svete. Rovnako sa ponáhľam ku každej duši, aby som v nej býval."
Gabriela zostala teda vo svete. Hneď na to jej Pán Ježiš vytýčil heslo, ktoré sme si už povedali, ale si ho ešte zopakujme: Miluj ma vo svojich bratoch. Preukazuj im to, čo by si chcela urobiť pre mňa samého (31.12. 1937).
Gabriela sa v tom cvičila, a tak sa naučila žiť v ustavičnom povedomí, že Ježiš - Boh nie je ďaleko a vysoko, ale je v nej a v jej blížnych. Preto jej tvár žiarila šťastím, a to aj v posledných chvíľach života. Jej posledné slová boli plné pokoja: "Ježiš môj, som pripravená." A krásny úsmev sa nestratil z jej tváre ani po smrti...

Môžeme povedať, že v dnešných čítaniach zo Svätého písma sa nám predstavuje služba ako veľká hodnota. Je to skutočnosť, v ktorej je skrytá pravá hodnota človeka. Príkladom nám je Ježiš. Pri Poslednej večeri sa znížil až k nohám svojich apoštolov, aby im ich umyl. Z jeho úst sme počuli: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: „Učiteľ" a: „Pán" a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám" (Jn 13,13).

Pán Ježiš dal svojim apoštolom príklad a k tejto službe nás všetkých povoláva. Keď sa Ježiš narodil v betlehemskej maštaľke - bol veľký, no ešte väčším bol vtedy, keď chodil po krajine a učil, ale najväčším bol vtedy, keď dal príklad služby a umyl apoštolom nohy. Vtedy im posluhoval celý. Kristus kľačiaci pred svojimi žiakmi, Boh pred svojím stvorením.

Najväčší pred hriešnymi ľuďmi, a to nie je len čosi vzrušujúce, ale aj úžasný obraz. Obraz a oslovenie, na ktoré sa nedá zabudnúť. Aby tento obraz nezanikol, nestratil sa nám nikdy z pamäti, o to prosme a snažme sa v každej chvíli života. Keď sme sa dali osloviť Pánom Ježišom k službe, odložme od seba všetky pokusy nadvlády, povyšovania sa nad iných a prosme s vrúcnym srdcom počas svätej omši, aby sme aj my, podobne ako on, vedeli v živote slúžiť, pomáhať a dávať sa iným. Amen.

YouTube | Gloria.tv