Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 03.06.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Najsvätejšia Trojica | Mt 28, 16 - 20

separator.png

Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

separator.png

Poznávajme tajomstvo
 

V pohanskom Írsku bolo zvykom, že počas prvej jarnej noci sa na horách zapaľovali ohne. Prvú vatru mohol zapáliť len kráľ a ostatné sa mohli rozhorieť až potom, keď už horela vatra kráľa. Tento poriadok bol až natoľko posvätný, že za jeho narušenie hrozil trest smrti.

A práve takýto prípad sa stal v roku 433. Skôr ako sa rozhorel oheň kráľa, na opačnej strane sa rozhorel mohutný oheň. Kráľ sa veľmi rozhnevala rozkázal priviesť toho, kto tento oheň založil. Pýtal sa ho: "Ty si kto?"
"Ja som biskup Patrik.
"To si ty zapálil ten oheň?"
"Áno, ja. Dnes je Veľká noc a my kresťania sme začali sláviť zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, ktorého voláme nové svetlo pre ľudí." Rozsudok bol okamžitý. Biskupovi bol podaný jed, ktorý mal vypiť a ktorý spôsobuje okamžitú smrť. Biskup Patrik jed vypil, a nič sa mu nestalo.

Znepokojený kráľ sa pýta: "Čo je to za Boh, ktorému tak odvážne slúžiš?" A svätý Patrik začal rozprávať o všemohúcom Bohu, ktorý je jeden, ale v troch Osobách. "Ako to," - prerušuje ho kráľ, - "alebo je tvoj Boh iba jeden, alebo sú traja." Vtedy sa Patrik zohol a odtrhol trojlístok ďateliny. "Pozri, kráľ, toto je ďatelinový lístok. Je jeden, a predsa sa skladá z troch častí. Tak je to i s mojím Bohom. Tvoria ho tri Božské osoby, ale je to len jeden Boh."

Toto bol začiatok cesty k Bohu v Írsku. Dnešný deň si na pamiatku sv. Patrika obyvatelia Írska pripínajú na šaty lístok ďateliny, znak svojej viery.

Dnešný deň si v našej Cirkvi pripomíname tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Je to deň, keď sa máme zamyslieť nad tajomstvom skutočného Boha.

Počas cirkevného roka prežívame tajomstvo života Pána Ježiša. Do neho zapadá aj slávnosť Najsvätejšej Trojice. V advente sa pripravujeme na príchod Ježiša Krista na svet. Potom si pripomíname jeho narodenie a roky účinkovania. Pôstne obdobie využívame nielen na prípravu zmŕtvychvstania Pána Ježiša, ale prežívame i jeho umučenie a smrť. Po zmŕtvychvstaní sa zamýšľame nad krásou života, ktorý nám sprostredkoval Pán Ježiš a toto obdobie sa končí na päťdesiaty deň, keď vystupuje k Otcovi a sľubuje nám veľký dar - Ducha Svätého. Potom nasleduje dlhé obdobie cirkevného roka, ktoré končí slávnosťou Krista Kráľa.

Dnešný deň si Cirkev praje, aby sme sa posilnili vo viere v tajomstve Najsvätejšej Trojice. Pomocou učenia Ježiša Krista sme postupne vnikali do tajomstva nášho Boha. Takto sa nám chcel Boh ukázať nielen ako čosi abstraktné, ale ako skutočná rozumová bytosť. Preto sa Boh v osobe Ježiša Krista stal jedným z nás, aby sme ho mohli poznať.

Ako nám Pán Ježiš hovorí o Otcovi a Duchu Svätom? V prvej chvíli sa nám môže zdať, že Ježiš hovorí o Otcovi a Duchu Svätom ako o osobách oddelených, odlišných od neho. V evanjeliu sme počuli, že Pán Ježiš hovorí o nich ako o skutočnej osobe, ktorá príde a určite splní svoje poslanie presne definovaným poslaním. Akoby to bol Ježiš sprostredkoval medzi dvoma rozdielnymi stranami, medzi Bohom a nami a splnil úlohu sprostredkovateľa pri uskutočnení zmierenia. Taktiež si pripomeňme, že aj v čase veľkonočnom sme spoločne uvažovali o istých slovách, ktoré povedal pri Poslednej večeri. Pán Ježiš nám vtedy hovoril o Otcovi a Duchu Svätom. Máme to ešte sviežo v pamäti. Syn sa obracia vo všetkom k Otcovi, od ktorého prijíma slovo, ktoré odovzdáva ľuďom. Syn Boží osvetľuje ľuďom svoj pokoj a odovzdáva im svoju moc zmierenia. K tejto pravde privedie Duch Svätý všetkých, čo uznajú Ježiša Krista. Jednoznačne hovoriac o Otcovi a Duchu Svätom ako o oddaných osobách, Pán Ježiš hovorí o nich ako o takých, ktoré sú s ním spojené. Medzi nimi je zjednotenie do takého stupňa, že jedna Božská osoba bez druhej nič neurobí.

Toto si môžeme uvedomiť aj pri počúvaní úryvkov z Knihy prísloví o múdrosti Božej. Autor nemohol napísať krajšie a pritom tajomnejšie slová.

Múdrosť je čosi neodmysliteľné a prvé, čo patrí k Bohu. Keď rozoberáme tento bod, nevieme vlastne, kto ho tvorí: či je to múdrosť, či sám Boh... Vzápätí sa dozvedáme, že múdrosť Božia nachádza radosť pri skutkoch človeka. Pýtame sa: "Kto je tá múdrosť?" Veľa textov, najmä tie posledné, vedú nás k tejto myšlienke. Môže to byť aj Duch Svätý? Veď prečo nie? Veľmi ťažko je múdrosť Božiu spojiť s niektorou Božskou osobou. Povedzme radšej, že je to podstatou celého Boha.

V evanjeliu si dnes môžeme povšimnúť hlbokú jednotu medzi Otcom a Duchom Svätým. Duch Svätý bude opakovať učenie Pána Ježiša, ktorý bude mať tiež na tom účasť. Všetko, čo vie Pán Ježiš, pochádza od Otca. Ba čo viac, Otec všetko vie a odovzdáva to Synovi. Tu si uvedomujeme, že každá Božská osoba odovzdáva všetko, iné to prijímajú a nenechávajú si nič pre seba. Keď nám Pán Ježiš hovorí o Otcovi a Duchu Svätom, predstavuje nám ich jednoznačne ako samostatné a zároveň nerozlučiteľné medzi sebou, ako oddeliteľné od seba a zjednotené medzi sebou. Keď konajú, konajú všetky tri, a jednako iba jedna z nich je prítomná.

Hovorí tak sám o sebe, ale tak podáva správu i o Otcovi a Duchu Svätom. Pán Ježiš nám takto zveruje tajomstvo lásky. Odpovedá nám na to, po čom najviac túžime vo svojom vnútri a čo sami vlastnými silami nemôžeme dosiahnuť. Tak na jednej strane vidíme rozdiel medzi jestvujúcimi Božskými osobami, keď odkrýva ich celkovú nezávislosť. Odtiaľto pochádza dokonalá a vzájomná úcta, nedostatok závislosti a akéhokoľvek vplyvu jednej osoby na druhú.

Kto z nás netúži po takejto nezávislosti od druhých? To nám ukazuje principiálnosť autonómie - samostatnosti každej osoby. Nič nepodnikajú bez vzájomného vyrozumenia, často konajú spoločne; čo jedna osoba vlastní, vlastnia to isté aj iné, takže môžeme povedať, že sú rovnako zainteresované.

Kto z nás by nemal záujem o takúto jednotu medzi ľuďmi, v ktorej by žiadne hranice neexistovali a navzájom by sme si slúžili, pomáhali, srdečne a pri plnej dôvere a bez akýchkoľvek výhrad? Môžeme si pripomenúť známe vyjadrenie Jána, ktoré nedokážeme zmerať: „Boh je láska" (Jn 4,16). Nie v tom zmysle, že Boh vlastní lásku chápanú ako svetlosť, alebo mať krajší život, naopak: On je Láska, a to určuje jeho bytosť.

Naše učenie Cirkvi o Najsvätejšej Trojici, ako to vieme z učenia Pána Ježiša, je pre nás úžasným povzbudením a obohatením. Zo vzťahov, ktoré sú medzi Božskými osobami, máme sa aj my učiť jednote, láske, pokoju, nezávislosti a pritom všetko robiť s tým úmyslom, že chceme len to robiť druhým, čo si my prajeme od iných. Pre nás veriacich toto tajomstvo nesmie byť len vecou teórie, ale je potrebné previesť ho do praxe, lebo: Viera bez skutkov je mŕtva.

Do tejto Najsvätejšej Trojice sme boli začlenení sviatosťou krstu. Preto krst nestačí len prijať, ale pokračovať v láske, ktorá sa krstom započala. Tá sa najviac prejaví v ťažkých chvíľach, keď musíme zabudnúť na seba a vedieť priniesť obetu pre druhých. Spomeňme si, že Pán Ježiš nezomrel za svoje, ale za naše hriechy. Preto sa dostáva takým osobnostiam, ktoré nežijú pre seba, ale pre druhých, toľko úcty a porozumenia.

Spomeňme Matku Terezu - Keď dostala Nobelovu cenu, tá nebola zdanená, ako to chodí vo Švédsku, lebo všetci vedeli, že Matka Tereza si tieto peniaze neponechá pre seba, ale ich všetky venuje na stavbu novej nemocnice.
Vieme, že aj Svätý Otec Ján Pavol II. neprijíma vyznamenania v podobe Nobelovej ceny, pretože on všetko robí pre blaho a večný život všetkých ľudí na svete.

Prežime svoj život v láske, z ktorej pramení jednota, pokoj a všetko dobro. Preto žime svoj život tu na zemi ako predsieň neba. Naučme sa pozerať na Najsvätejšiu Trojicu správne, aby sme raz mohli skutočne vidieť Boha z tváre do tváre, ako nám to sám prisľúbil.

Svätý Patrik uveril Bohu a ten ho použil ako nástroj, aby presvedčil írskeho kráľa o existencii Boha. Nebráňme sa ani my dnes, aby nás Boh použil ako nástroj k tomu, aby cez nás čo najviac bratov a sestier uverilo v Boha. Amen.

YouTube | Gloria.tv