Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 04.06.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Pondelok 9. týždňa v Cezročnom období | Mk 12, 1 - 12

separator.png

Ježiš začal hovoriť veľkňazom, zákonníkom a starším v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.` Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!` Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Nečítali ste v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná`?"
A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli. 

separator.png

Spravodlivý Boh
 

Môžete povedať, že vám ešte nikto nikdy neukrivdil? Ak áno, potom ste výnimkou medzi ľuďmi, a to veľkou výnimkou na tomto svete, lebo nedokonalosť ľudí prejavuje sa aj v podobe nespravodlivosti.

Aj keď ste azda ešte neboli na súde, aby ste si vymáhali to, čo vám patrí a dosiahli spravodlivosť, predsa ste aspoň túžili po tom, aby sa ukázala pravda. Každý človek nosí v sebe zmysel pre spravodlivosť, a preto by bolo najväčším nezmyslom pod slnkom, keby sa človek nemohol dovolať spravodlivosti. A keďže ľudia a spoločnosť nevie, hoci sa viac alebo menej o to usiluje, zabezpečiť dokonalú spravodlivosť, v duši človeka sa vynára naliehavá požiadavka po vyššej spravodlivosti.

Nám veriacim Božie zjavenie prináša uspokojivú odpoveď na túto túžbu: Boh je nanajvýš spravodlivý, a preto on môže rozriešiť každú nespravodlivosť. Môže vyniesť nielen spravodlivý súd, pretože je všemohúci, ale má aj moc realizovať rozsudok svojej spravodlivosti. Môže zaslúžene odmeniť, ale i potrestať každého. Jeho spravodlivosť sa prejavuje už v našom pozemskom živote, ale v plnej miere a dokonalosti sa jeho spravodlivý rozsudok naplní a uplatní vo večnosti.

Pán Ježiš hovorí azda viac o láske, dobrote a milosrdenstve nebeského Otca, ako o jeho spravodlivosti. Ale predsa celkom zrejme vo viacerých podobenstvách nám hovorí o Božej spravodlivosti. Aj dnešné podobenstvo o nájomníkoch vo vinici nám túto Božiu vlastnosť - spravodlivosť celkom jasne objasňuje na príklade.

Hospodár si vysadil vinicu, ohradil ju, obrobil, zhotovil lis a postavil strážnu vežu. Potom prenajal vinicu vinohradníkom. Keď však od nich žiadal nájomné, odmietli mu ho dať. Nedodržali slovo, na ktorom sa dohodli. Dokonca spôsobovali mu ďalšie neprávosti a krivdy. Zabíjali, zhanobili jeho sluhov. Napokon zabili aj jeho jediného syna a tým dovŕšili svoju neprávosť. Sami Ježišovi poslucháči vyslovili spravodlivý rozsudok nad nimi, keď sa ich Pán Ježiš opýtal: „Keď potom príde pán vinice, čo urobí vinohradníkom?" Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu" (Mt 21,40-41). Poslucháči Pána Ježiša - veľkňazi a starší z ľudu vedeli, že sa to vzťahuje na nich, ale nemohli odpovedať Ježišovi, ak mali zmysel pre spravodlivosť.

A Boh skutočne má zmysel pre spravodlivosť a spravodlivo vezme na zodpovednosť každého, kto koná neprávosť a spravodlivo ho potrestá. Ale jemu neujde ani to najmenšie dobro, ktoré človek urobí. Ani pohár vody, podľa slov Pána Ježiša, podaný z lásky neostane bez odmeny.

My si však želáme, aby boli potrestaní tí, čo nám ukrivdili. I to si prajeme, aby žiadne, ani skryté dobro, ktoré sme urobili a urobíme, neostalo bez povšimnutia a bez odmeny u Boha. Ale skúsme byť spravodliví do dôsledku a nezabudnime pri uvažovaní o Božej spravodlivosti aj na tú skutočnosť, ktorá nám už nie je taká príjemná a po ktorej už tak netúžime. Boh netrestá iba iných za konanie zla, ale potrestá spravodlivo aj nás. On bude brať na zodpovednosť aj nás. A tiež aj za dobro bude odmieňať nielen nás, ale všetkých, čo ho konajú. Aj tých, ktorým nedoprajeme, alebo na ktorých sa hneváme.

A tak môžeme povedať, že Božia spravodlivosť je akoby dvojsečný meč, ktorý nás chráni, za nás bojuje, ale aj nás trestá a proti našej nespravodlivosti a krivde bráni iných. Je to palica, ktorá má dva konce. Preto nás pravda o Božej spravodlivosti má na jednej strane napĺňať pokojom a istotou, že všetky dobré skutky, ktoré urobíme v skrytosti pred ľuďmi a pred svetom v tajnosti, aj ten malý, priam nedostihnuteľný dobrý skutok, neostane bez zaslúženej odmeny.
Na druhej strane tá istá pravda o Božej spravodlivosti má nás napĺňať bázňou a viesť k tomu, aby sme sa vyhýbali zlu a báli sa vykonať - dopustiť sa aj toho najmenšieho vedomého hriechu. Z toho môžeme urobiť záver: Boh je spravodlivý, ale nie je krutý, ani nemilosrdný. Dôverujme mu!

Nakoľko nevidíme za hranice tohto sveta a života, preto nemôžeme ani dokonale posúdiť Božiu spravodlivosť, ktorá presahuje tento viditeľný svet a časný život, ale bude mať svoje zavŕšenie po smrti vo večnosti.

Neraz ľudia hovoria, že Boh je nespravodlivý. Poukazujú na konkrétne prípady:
Zomrelo nevinné dieťa - je to spravodlivosť?
Zrazilo ma auto a zničili mi život. Prečo to Boh dopustil?
Celý život som šetril, aby som si postavil domček, a vzala mi ho povodeň. Prečo Boh nezasiahol?
Bol som šťastný so svojou rodinou a dostal som nevyliečiteľnú chorobu - leukémiu. Je to spravodlivé?
Nie je ľahké odpovedať na tieto otázky. Len viera, ktorá presahuje dimenzie prirodzenosti, len viera môže nám dať odpoveď. Viera je Boží rozmer v nás. Božiu spravodlivosť pochopíme plne až vo večnosti.

A predsa, aspoň niekedy môžeme pozorovať aj v tomto živote Božiu spravodlivosť. Niekedy si po rokoch odpykáme za svoje hriechy, chorobu a utrpenie. V starobe za hriechy mladosti. Rodičia znášajú utrpenie od detí. Možno si niekedy spomenú, koľko trápenia oni kedysi zapríčinili svojim rodičom. Nie je tomu vždy tak. Azda je to ten šťastnejší prípad, keď si za svoje hriechy odtrpíme tu, v tomto živote. Spravodlivosť Božia trestá tiež vo večnom zatratení.

V Božskej komédii od Danteho na bráne pekla čítame nápis:

Cezo mňa sa vchádza do trýznivého mesta,
cezo mňa sa ide k tým, čo Boh večne trestá,
cezo mňa sa vchádza do večnej bolesti,
cezo mňa dal Pán priechod spravodlivosti.

Boh však nie je strašiak. Nechce, aby sme sa báli jeho spravodlivosti, ale chce, aby nám bola nádejou, že napriek mnohým nespravodlivostiam tu na svete, konečne zvíťazí spravodlivý Boh a s ním všetci jeho verní. Sme stvorení na obraz Boží. Usilujme sa byť spravodliví aj my voči Bohu i voči ľuďom! Často sa sťažujeme na nespravodlivosť iných. Začnime my so spravodlivosťou. Svet azda nezmeníme úplne, ale budeme mať aspoň čisté svedomie pred Bohom. A to nie je málo. Oceníme to hlavne vtedy, keď budeme mať predstúpiť pred vševediaceho Sudcu na konci nášho života a na konci sveta.

Iste viete, že Tomáš Morus, mučeník za vernosť Rímu v Anglicku, bol nespravodlivo odsúdený a popravený. Keď ho viedli na popravisko, držal v ruke kríž a časom zdvihol pohľad k nebu. Modlil sa. Iba zástup ho chvíľami mýlil. Niektorí, najmä jeho osobní nepriatelia, bezočivo vykrikovali na neho. Akási pochabá žena, ktorá prehrala u neho spor, sprevádzala ho vreskom, že ju nespravodlivo odsúdil. Väzením vyčerpaný a zoslabený Morus zodvihol hlavu, zahľadel sa na ženu a povedal: "Pani, pamätám sa dobre na vašu vec a môžem vám povedať, že keby som mal rozhodnúť o vašej veci dnes, keď sa odoberám pred nášho Sudcu neba i zeme, vyniesol by som ten istý rozsudok."

Konajme aj my v tom povedomí, že sa raz budeme zodpovedať pred Bohom. Keby sme na to pamätali, uchránili by sme sa od mnohých hriechov a zbavili by sme sa strachu pred Božím súdom. Našim poslaním je konať dobro. Zlo a hriech sú nespravodlivosťou voči Bohu i voči ľuďom. Kristus nám hovorí vo verši pred evanjeliom: "... ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo..." (Jn 15,16).

Je preto správne, aby sme si vzali k srdcu výzvu dnešnej liturgie z Listu Filipanom: „Napokon, bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné! Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! A Boh pokoja bude s vami" (Flp 4,8-9). Amen.

YouTube | Gloria.tv