Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 30.06.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Sobota 12. týždňa v Cezročnom období | Mt 8, 5 - 17

separator.png

Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí." On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho."
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!` ide; inému: ‚Poď sem!` tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!` on to urobí." Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami." A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril." A v tú hodinu jeho sluha ozdravel. Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho. Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby."

separator.png

Iba pravú vieru môžeme obdivovať
 

Každý z nás bol dieťaťom a aj naďalej by sme ním mali zostať. Ktorý chlapec už nevyskúšal svoju šikovnosť, keď v sebe našiel odvahu, aby sa v hore dostal na najvyšší strom, na ktorom mal hniezdo dravý vták? Stačí sa raz tam dostať. Cesta je známa pre toho, kto sa o to pokúsil, lebo skutočnosť sa nám môže stať trvalým obdivom.

Ak sme zdraví a mladí, nemyslíme na najhoršie, čo nás môže zastihnúť. To nám dáva poznať evanjelium, že v situáciách, v ktorých si ťažko môžeme sami poradiť, obraciame sa s prosbou ako stotník. Počul o Ježišovi a uveril mu. Preto vysiela s prosbou židovských starších za Ježišom, aby mu prišiel uzdraviť sluhu, ktorého si veľmi vážil.
Všimnime si, aké naliehavé sú tieto slová: „Zaslúži si, aby si mu to urobil..." (Lk ,4). A ježiš sa dal uprosiť.

Koľkokrát nás už mnohí o niečo prosili? Boli sme nevšímaví, alebo sme sa museli vzdať, rezignovať, lebo opakované prosby sú silnejšie a tie nás v Ježišovom duchu premáhajú. Slová Ježiša: „Hľadajte a nájdete! Lebo každý, kto prosí dostane..." (Mt 7,7) nás budú premáhať, ale i posilňovať.

Tu sa hneď môžeme stretnúť s pochopením, ktoré zaručuje viera a ktorej skutky zostávajú stále živé. Stačí opäť skúmať, prečo sa Pán Ježiš rozhodol a šiel pomôcť. Či ho neviedla pravá láska pomáhať človeka v jeho biede? A keď už nebol ďaleko od domu, dostane odkaz: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu" (Mt 8,8).
To sú slová viery stotníka, ktorý prejavuje svoju úbohosť a potrebuje pomoc. Nejde len o jeho sluhu, ale aj oňho samotného.

Cítime v tejto chvíli, že skrze vieru nám Pán dáva všetko? Nepotrebujeme v tejto dobe každý z nás naprávať stav svojej viry? Pán hľadí nanašu vieru. Platia aj pre nás slová obdivu: „takúto vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli" (Mt 8,10).

Pripravme svoje srdce na príbeh z Ježišovho života, aby sme ho stále oživovali svojimi dobrými skutkami. Vieru sme dostali, aby sme skrze ňu dostali aj pomoc. Koľkým sa už dostalo, keď svoj život započali s ňou a všetko robili preto, aby sa s vieroul mohli odovzdať Ježišovi, aj keď ich už život opúšťal?!

Už vieme, ako sa treba pripraviť na život? Veď Kristove slová o uzdravení platia len cez vieru. Ubezpečuje nás o nej: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie" (Jn 11,25).
Nevzdávajme sa bez boja! V takomto boji zvíťazil i sv. Augustín, ktorý hovorí, že aj náš život vedie k dôvere, aby sa splnila naša spoločná túžba: - Pripravená mi je koruna spravodlivosti, - a to môže povedať každý z nás, kto uprostred neveriaceho sveta nestratil vieru, ale si ju verne zachoval. Jedine touto cestou sa dá dosiahnuť pravé šťastie. Ak ho stratíme, stratili sme šťastie, ktoré si môžeme zaslúžiť iba vierou. Neraz nám to pripomenuli i dejiny.

Francúzsky učenec Jouroyuthath počas svojich štúdií stratil vieru. Ako strašne trpela tým jeho duša! Spomína:
Keď som stál za tichej noci pri obloku, ponoril som sa do vážnych, ťažkých myšlienok. A zakaždým sa moje vnútro zachvelo. Rozpamätal som sa na uplynulé dni detstva, keď som žil ako veriaci šťastne. A zatúžil som znova po takomto živote, ale nemohol som to previesť, lebo mi chýbala odvaha. Po rokoch som sa vrátil do vlasti, k matke. Ocitol som sa doma, kde som uzrel svetlo a prežil znova detstvo. V kostole, kde som pristúpil k prvému svätému prijímaniu, obetovala sa tá istá najsvätejšia obeta. Na cintoríne sa ľudia modlili s tou istou nádejou za svojich zosnulých veriacich. Všetko sa modlilo, verilo, len ja jediný som odpadol od viery... Všetko čo ma obkľučovalo, malo to isté srdce, tú istú vieru. Len ja, osvietený vedou o svetle, bol som bez svetla, bez pokoja.

Jeden z mnohých a chce nám povedať tak veľa! Duša a srdce sa zháňa za niečím vyšším. Svätý Augustín nás k nemu privádza: - Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Bohu. - Len v ňom máme život a len k nemu nás privádza vierou Ježiš Kristus. Chce nás mať verných, pripravených a dokonalých, aby sme mohli vstúpiť do života s Bohom.

Ďakujem, Pane, že práve tieto tvoje slová viery nám pomáhajú zachovať nás v tejto tvojej láske. Bez nej sme stratení. Chceme, aby si našiel aj v nás takú vieru, ktorá by nás viedla k tvojmu vykupiteľskému dielu. Amen.

YouTube | Gloria.tv