Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 11.07.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Streda 14. týždňa v Cezročnom období | Mt 19, 27 - 29 

separator.png

Peter povedal Ježišovi: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?" Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života."

separator.png

Bohu sa páči obeta života


Svätá Zuzana bola sestrou pápeža Kajusa, ktorý bol v rokoch 283-296 pápežom. Skromná tradícia o nej hovorí, že bola veľmi krásna a rozumná. Keď sa stala kresťankou, nemala strach za prenasledovania cisára Diokleciána plniť si povinnosť kresťanky, a dokonca pomáhať iným kresťanom. Za to bola v roku 295 v Ríme sťatá. Nebola v kláštore, a predsa vedela, kde je jej miesto, a čo znamená v tichu dať aj život za Krista.

Peter povedal Kristovi: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou" (Mt 19,27).
Keď Peter položil túto otázku, bol ešte len na začiatočníkom v Ježišovej škole. Peter počas Ježišovej školy videl a počul to, čo inde a u nikoho nemohol vidieť a počuť. O Mesiášovi však mal inú predstavu, aká v skutočnosti v pláne Ježiša bola. Ježiš neprišiel na svet tak, ako si to predstavovali vodcovia národa a ako učili učitelia národa. Národ v tom čase bol pod nadvládou Rimanov, ktorých národ nenávidel. Preto časom vznikol nesprávny názor, že Mesiáš príde ako vysloboditeľ spod jarma Ríma. Ježiš však prišiel s väčším darom. Prišiel na svet, aby svet vykúpil a spasil, čiže pozbavil následkov za prvý hriech, a otvoril veriacim a tým, ktorí v neho uveria - nebo a daroval im stav blaženosti. V tomto duchu chápeme aj slová Pána Ježiša, ktoré vysvetľujú veľkosť obety človeka, ktorý sa rozhodne ísť celkom za Kristom. Veď nie je to maličkosť zriecť sa bratov, sestier, poľa, domu, rodičov... Ježiš dáva prísľub tým, ktorí dokážu pre jeho meno zriecť sa seba, že získajú večný život.

Aj keď mnohým Ježišove slová zovšednejú a už nehovoria to čo obsahujú, pretože človek je slobodný a môže sa dať strhnúť klamstvom sveta, predsa je dnes dosť takých, ktorí uverili týmto Ježišovým slovám a dokázali ich do bodky naplniť.

Medzi také patria i sestry klarisky. Ich zakladateľkou je svätá Klára. Pochádza z Assisi a narodila sa v roku 1194. Rodičia s ňou mali svoj plán. Bola veľmi krásna. V tom čase však v Assisi a jeho okolí začal zvláštny druh života viesť František, tiež rodák z Assisi. Klára uverila čistote slov Evanjelia o chudobe a celkovej vernosti Ježišovi. Na Kvetnú nedeľu v roku 1212 sa s niekoľkými dievčatami zriekla sveta. František im odstrihol z vlasov na znamenie, že chcú patriť už len Kristovi. Prijali akýsi závoj a tu začína duchovná vetva sv. Františka. O niekoľko rokov Kláru nasleduje aj jej sestra Agneška. V roku 1215 pápež Inocent III. túto duchovnú rodinu nazval klariskami. Aspoň jedna udalosť zo života svätej Kláry. Keď Assisi hrozilo zničenie Saracénmi, Klára zobrala z kláštora monštranciu a vyšla oproti vojsku. Blesk, ktorý vtedy za jasného počasia vyšiel z monštrancie, vrátil vojsko späť, a tak Klára zachránila mesto. Zomrela 11. augusta 1253. Náplň práce jej sestier nie je v nečinnosti. Rozjímavá modlitba, vedomá obeta, zrieknutie sa modernej doby, pohodlia, rozkoše a prijatie sľubu čistoty, chudoby, poslušnosti a celkovej odovzdanosti Bohu - to všetko nie je vec zanedbateľná u Boha.

Aj dnes sme svedkami, že duchovná sila a milosti, ktoré tieto komunity vyprosujú, sú bohatstvom Cirkvi.
Tak ako vieme oceniť materiálnu starosť, nemali by sme opomenúť ani duchovnú. Rodičia pracujú manuálne, aby rodine nič nechýbalo po materiálnej stránke, ale dobrí veriaci rodičia pracujú aj duchovne. Modlia sa za svoje deti. A podobne je to aj s poslaním kňaza a všetkých, ktorí sa nezištne dávajú Bohu ako žertva - obeta za hriechy sveta. Uvedomujeme si, že takýto život je dnes aspoň tak potrebný ako činný život, ak nie ešte viac.

"Verím v život večný."
Tak sa nemáme len modliť, ale podľa toho aj žiť. Veď toto práve aj dnes sa stáva impulzom, že mnohí odchádzajú zo sveta blahobytu, rozkoše a podobne, a vstupujú do rádov kontemplatívnych. Je zaujímavé, že dnes práve tieto rády, ktoré naoko nič neprodukujú, majú aj v  zmaterializovanom svete najviac povolaní. Je to riadenie Boha. Boh aj dnes, aj keď mnohí to nechápu, pozýva do ticha, modlitby, uzavretosti a odlúčenia od sveta mnoho svojich vyvolencov.
Až vo večnosti spoznáme, čo títo znamenali pre svet.

Ak pre svet niečo znamená napríklad Kepler, Faraday, Newton a iní, i dnešní vedci a objavitelia, tak aspoň toľko, ak nie viac, znamenajú pre svet askéti, oranti a adoranti v tichých domoch modlitby.

A čo my? Nepripodobníme sa im aspoň nejakým zamyslením sa a malým skutkom? Nezabudnime si nájsť čas na chvíľu ticha, rozhovor s Bohom a na zamyslenie nad doterajším naším životom aj počas letných prázdnin. Aké hodnoty má naše snaženie? Čo tvorí náplň a zmysel nášho života?
...a odpoveď môže priniesť viac, a iste aj prinesie, ako si myslíme. Amen.

 YouTube | Gloria.tv