Meditácia na 17.07.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Utorok 15. týždňa v Cezročnom období | Mt 11, 20 - 24

separator.png

Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe."

separator.png

Vážne slová Pána Ježiša
 

Pýcha je nešťastná a zlá vlastnosť človeka. Ešte horšie je, keď si ju osvojí veriaci človek. Nie sú zriedkavé prípady, keď si povrchný veriaci človek myslí, že stačí ísť na svätú omšu, prípadne ku sviatostiam, ale jeho ostatný život hovorí o opaku.
Nejeden kňaz sa už pozastavil nad správaním sa „zbožných", ktorí dávajú okoliu najavo, že oni sú „naj". Ba niektorí sa odvážia povedať, že majú nebo isté. Áno, snáď sa zúčastňujú viac ako iní na sv. omšiach, ba pristupujú i ku sviatostiam, ale len preto, aby si ich všímali, aby svet i okolie videlo, čo oni sú. A pritom ich súkromný život, ich vnútro je hrozné. Títo sa veľmi ťažko zriekajú mylnej cesty. Pýcha ich robí nešťastnými. A keby ich niekto napomenul, bolo by to hotové peklo.

Akí sme my, také budú i naše mestá a dediny. Pán Ježiš aj v evanjeliu povedal: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida!" (Mt 11,21).

Tieto mestá sa nachádzali neďaleko Kafarnauma.Vieme, že Pán Ježiš sa často zdržiaval v týchto mestách a spravil tu aj mnoho svojich zázrakov. Tieto mestá obývali Židia, ktorí si boli príliš istí svojou spásou. Zakladali si, na tom, že sú Abrahámovým potomstvom, že im Boh cez Mojžiša dal Zákon, a preto neprijali učenie o pokání. Ján Krstiteľ im venoval slová: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo" (Mt 3,2). A inde Ján hovorí: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že môžete povedať: Naším otcom je Abrahám! – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov! A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa" (Mt 3,1-10).
Sám Boh prichádza v osobe Pána Ježiša a zázrakmi dokazuje svoje poslanie. Ani to však nepohlo ich srdcia, ktoré zostali zatvrdnuté. Preto Ježiš ku nim volá: „Beda!"

Musíme si uvedomiť a je to samozrejmé a logické, že čím je Božia milosť väčšia, tým väčšia je zodpovednosť tých, ktorí ju odmietajú, a preto musia čakať aj prísnejší trest. Platilo to vtedy a platí to aj dnes.
Položme si otázku: Kto si dnes robí starosť o spásu svojej duše? Kto sa dnes bojí súdu Pána Ježiša? Mali by sme si uvedomiť a v praxi k tomu i vážne pristupovať, že nám nesmie byť ľahostajné, čo bude nasledovať po našej smrti, že nám nesmie byť ľahostajné, ako využívame dary, ktoré od Pána Ježiša dostávame.
Hovoríme, že Pán Boh je dobrý. Áno, aj dnes nám ponúka svoje dary, ale čaká i na našu odpoveď. To však znamená, aby sme v pokore a v láske plnili si svoje povinnosti, ktoré od nás očakáva. Uvedomme si, že Boh je vševediaci a neznesie len akési pozlátko, povrchnosť. Nesmieme si takýmto spôsobom života premárniť ponúkané a darované milosti. V opačnom prípade právom očakávajme i prísnejší trest a Ježišovo: „Beda!"

Aj v našom okolí vidíme mnoho hriechu, zla, pohoršenia. Niečo je verejné, niečo tajné, ale pre nás je to vážne poučenie, aby sme dobrovoľne robili pokánie za seba, ale i za svojich drahých, za neveriacich, ale i za zatvrdlivých hriešnikov. Možností a spôsobov je veľa. Často sa stáva, že v snahe po dobre sa aj veriaci dopúšťajú nerozumností a zrazu aj to dobro je preč.

Keď si niekto z našich blízkych neplní svoje náboženské povinnosti, či už je to dcéra, manžel, syn... snažme sa, aby sme aspoň my nevyháňali Pána Ježiša z našej rodiny. Modlime sa, ďakujme a odprosujme aj za nich. Nemusíme im to hovoriť. Robme to v tichu a buďme si istí, že Boh bude v našom srdci ako na ostrove.

V ťažkostiach a problémoch je v nejednej rodine ako na rozbúrenom mori. Ale kde sa má človek zachrániť, ak nie práve v rodine?! Problémy a ťažkosti plodia znova a znova len hriech. Aké je to krásne, že v rodine je aspoň niekto, kto to utíši, utišuje bez veľkých slov - v tichu svojej komôrky. Kto spočíta množstvo obrátení, keď ktosi vedľa neho žil v tichu a obetoval sa za neho?! Pre nás by to malo byť samozrejmé, že sme ochotní takto ticho a v pokore pracovať za spásu našich drahých, a tak slovo „beda" aj odďaľovať.

Buďme pred Bohom skutočne zbožní, a to v pokore. Amen.

YouTube | Gloria.tv

Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu