Meditácia na 21.07.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Sobota 15. týždňa v Cezročnom období | Mt 12, 14 - 21

separator.png
Farizeji vyšli von a radili sa o Ježišovi, ako ho zahubiť. Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy." 

separator.png

Na Ježišovi sa plnia prorokove slová
 

Osobnosť Pána Ježiša je významná nielen v čase po jeho narodení do konca čias, ale osobnosť Pána Ježiša ako budúceho Mesiáša bola významná aj pred jeho narodením. Sám Pán Ježiš to potvrdzuje v evanjeliu slovami, keď cituje proroka Izaiáša: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil...." (Mt 12,18). Prečo si tieto slová vzťahuje na seba, vysvetľuje evanjelium: „Mnohí išli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš" (Mt 12,15-17).

Izaiášove slová sú časťou piesne, v ktorej starozákonný spevák spieva o budúcom služobníkovi Pánovom. Katolícki exegéti, ale i mnohí ďalší veriaci učenci, zastávajú dodnes mienku, že služobník Pánov, o ktorom sa v týchto piesňach hovorí, je Mesiáš - Ježiš Kristus. O Mesiášovi vykladali už aj starovekí Židia. Tak ich vykladá chaldejský targúum, talmud, ale aj mnohí iní. Môžeme dnes povedať, že všetko, čo o Sluhovi Pánovom hovoria piesne, dopodrobna sa splnilo na Ježišovi Kristovi. Podobnosť medzi Sluhom Pánovým a Ježišom Kristom je taká veľká, že ju nemožno neuznať. A okrem Pána Ježiša nieto nikoho, kto by mohol stelesňovať osobu, vyspievanú a vykreslenú týmito ťahmi. Osoba Mesiáša je Izaiášovi známa a často nám ju predstavuje vo svojich proroctvách.

Zo života Pána Ježiša však vieme a vidíme, že farizeji chcú Pána Ježiša zabiť. Preto sa Ježiš sťahuje do úzadia, a zároveň dáva príkaz tým, ktorých uzdravil, aby mlčali. Vieme však, že títo robia práve naopak. Preto sa Pán Ježiš dostáva stále do ťažkostí, a to je aj príčina, prečo neskôr žiadajú pre neho výrok smrti od Piláta. Je to zvláštne, že takýto málo závideniahodný život, ktorý musel viesť Pán Ježiš, stal sa stredobodom pozornosti a zmyslu života pre ľudí až do konca čias. Toto všetko však preniká čosi radostné, čomu dávame právom názov Evanjelium - radostná zvesť. Toto počínanie pochopíme, keď smrť a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša chápeme vo svetle Božieho zjavenia.

Čo naša tichosť? Hádame sa s druhými, kričíme na seba? O Ježišovi platia slová: „Nebude sa škriepiť, ani nebude kričať... Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí..." Mt 12,19-20). Cítime, že i toto patrí nám?
Čo naša pokora? Dokážeme vidieť v správaní a v počínaní druhých niečo dobré? Neuhasíme pohŕdaním, odmietnutím u druhého pokus o dobro? Skutočne sme žiakmi Pána Ježiša? Vieme byť aj ticho a vieme aj mlčať? Tieto a podobné otázky mali by sme si všimnúť i v praxi svojho života.

Osobnosť Pána Ježiša bola, je a bude pre nás významnou, ktorú sa oplatí nasledovať, napodobňovať a podľa Ježišovho učenia aj žiť. Amen.

YouTube | Gloria.tv

Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu