Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 31.07.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Utorok 17. týždňa v Cezročnom období | Mt 13, 36 - 43

separator.png

Ježiš rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli." On im povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!"

separator.png

Rozvaha na ceste k Bohu
 

Rozvaha je vzácna vlastnosť či dar. Potrebujú ju tí, ktorí riadia, vedú a spravujú. Dnes si však pripomenieme, že i veriaci sa má o ňu snažiť. V evanjeliu nás sám Boží Syn, Ježiš Kristus, poúča o zle vo svete. Používa na to podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou. Pšenicou označuje dobrých a kúkoľom zlých ľudí vo svete. Roľník, ktorý pôvodne na svoju roľu zasial len dobré semeno a ešte pred žatvou chcel kúkoľ vyničiť, aby mu nepokazil pšenicu, bol by vlastne dosť poškodil vzrast pšenice.

Poučenie, ktoré z tohoto podobenstva vyplýva, je značné. Pán Ježiš chcel svojím apoštolom povedať, že keď vo svete vidia toľko zla, aby neboli znechutení, lebo svojím postojom by mohli narobiť ešte viac zla. Nech neposudzujú zlých. Nech si uvedomia, že kúkoľ ostane vždy len kúkoľom, pšenica len pšenicou. Zlí majú vždy šancu polepšiť sa a dobrota iných sa môže vyskúšať, aby si zaslúžili väčšiu odmenu.

Toto podobenstvo nám má pripomenúť, ako sa sám Pán Ježiš choval voči tým, ktorí padli. Pán Ježiš prijal i Nikodéma s najväčšou trpezlivosťou a porozumením. Napokon sa z Nikodéma stal Pánov učeník. Môžeme tu spomenúť aj verejnú hriešnicu Máriu Magdalénu. Všetci ju chceli ukameňovať preto, lebo ju prichytili pri cudzoložstve. Nikto Pánovi nepriviedol muža, s ktorým spáchala zlo. Pán Ježiš videl ich podlosť. Nepohrdol ňou. Jej úprimné obrátenie a lásku odmenil tým, že sa stala veľkou sväticou. Jej prvej sa zjavil po svojom zmŕtvychvstaní a ona presviedčala aj apoštolov, že Pán „ozaj" vstal.

Podobne aj Matúš apoštol. Pôvodne bol mýtnikom, ktorým každý rád pohŕdal, lebo veľmi zdieral ľudí. Po stretnutí s Ježišom a po uznaní si svojej viny odškodnil všetkých, ktorým ublížil. Nakoniec sa stal apoštolom a evanjelistom. Pán Ježiš odmietol len tých, ktorí nechceli uznať svoju vinu a tých, ktorí sa pokladali za spravodlivých a inými pohŕdali. Z podobenstva je isté, že Pán Ježiš je Sudca a nikto iný. Posudzovanie iných v očiach Božích je aspoň také nerozumné, ako je vytrhanie kúkoľa spomedzi pšenice. Pán Ježiš nám hovorí: „Nechajte oboje rásť až do žatvy" (Mt 13,30). Preto i súd nechajte Pánovi, ktorý iste príde a bude súdiť živých i mŕtvych.

Pán Ježiš aj nás vyzýva, aby sme sa voči zlu zachovali po kresťansky. V bežnom živote často počujeme poznámky: "Prečo Pán Ježiš trpí zlo? Či nevidí, že kým sa zlým dobre vodí, dobrí pritom trpia?" V prvom rade si musíme dobre uvážiť, že keď takto hovoríme, či my sami sme čistá pšenica. Nechceme si náhodou týmito výhovorkami ospravedlňovať svoje vlastné zlo? Okrem toho by nám malo byť jasné, že ako dobrí kresťania, by sme nemali nikým pohŕdať a nikoho posudzovať. Vieme, že len Pán je najspravodlivejší Sudca. Často zveličujeme chyby druhých, kým Pán vie všetko a je nekonečne zhovievavý. Možno by sme neradi dali niekomu druhú možnosť, aby sa polepšil, ale my iste čakáme od Pána, že nám dá mnohorakú možnosť, aby sme nezahynuli. Veru, keď sa opovažujeme niekoho kritizovať, ako často nám musí Pán výstražne povedať: „Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?" (Lk 6,41).

Svätý Pavol nám radí, aby sme voči zlu boli trpezliví, ako je s nami trpezlivý Pán. Keď predchádzame zlo trpezlivosťou, prídeme na to, že vlastne získavame si pomoc Božiu. Ako dobrí kresťania nijako nemôžeme súhlasiť so zlom toho, kto ho pácha. Musíme ho prijať ako svojho brata, ktorý potrebuje pomoc, ktorú mu nepreukážeme tým, že ho odsúdime, ale tým, že sme s ním trpezliví, že mu dáme príklad dobrého kresťanského života a najmä, že sa za neho modlíme. Vedzme, že Pán pohrdne len tým hriešnikom, ktorý sa nechce polepšiť.

Je pravda, že vo svete je veľa kúkoľa medzi pšenicou. Ak sa ale trochu úprimnejšie nad situáciou zamyslíme, musíme uznať, že aj v nás samých je niečo dobré i zlé, trochu pšenice i trochu kúkoľa. A tak, keď prosíme Pána za seba, aby nám bol milosrdný a milostivý, tak k tomu pridajme aj tých, o ktorých si myslíme, že sú ozaj kúkoľom. Súd teda nechajme na Pána, ktorý nám prízvukuje: „Nechajte oboje rásť až do žatvy" (Mt 13,30). Tam sa vyjaví dobro dobrých a zlo zlých.

Prosme Pána, aby sme našli milosť u neho a dokázali byť tou dobrou pšenicou, v ktorej sa kúkoľ neudrží. Amen.

YouTube | Gloria.tv