Meditácia na 23.08.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok 20. týždňa v Cezročnom období | Mt 22, 1 - 14

separator.png
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!` Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.` Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?` On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.` Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených."

separator.png

Pozvanie na kráľovskú svadbu v nebi
 

Svet a doba sa menia, no čosi zostáva. Narodenie nového človeka a prijatie sviatosti manželstva s patričnou svadobnou hostinou - to sú dva krásne momenty v živote ľudí, ktorí berú život skutočne vážne. A zaiste každý z nás bol už prizvaný k takýmto príležitostiam, alebo aspoň mal možnosť vidieť maličkú kartu, vloženú do svadobného oznámenia, na ktorej je zlatými písmenami vyrytý nápis: Srdečne Vás pozývame...

Aj Ježišove slová sú pre nás všetkých krásnou pozvánkou na každodennú, alebo aspoň týždennú hostinu lásky, ktorou je svätá omša. Každá svätá omša je prípravou na večné stretnutie s Bohom na záverečnej kráľovskej svadbe v nebi. Zaiste vám neunikla myšlienka z podobenstva: „Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu" (Mt 22,8-9). Zdôraznil som: všetkých! Prečo?

Boh totiž chce, aby každý človek dosiahol spásu svojej nesmrteľnej duše. Lenže ako vidíme z evanjelia, nie každý zaujal k Božiemu pozvaniu rovnaké a k tomu ešte kladné stanovisko. Ako boli pozvaní k spáse príslušníci židovského národa. Pretože ho odmietli vlastnou vinou, boli pozvaní aj pohania. Boh necháva slobodu vôle, dáva možnosť slobodne sa rozhodnúť. Lenže prílišná starosť o pozemské veci dokáže človeka tak zaujať, že nemá čas pre vyššie záujmy a stráca spásu, a to len pre nezriadenú lásku k časným záujmom. Dnešný človek mnohokrát v obsadenom rozvrhu hodín nemá miesto pre modlitbu a bohoslužbu. Avšak opravdivý kresťan musí a má mať čas pre Božie veci. Mal by mať lásku a silu k tomu, aby obetoval i materiálne hodnoty, ak je to potrebné, pre Božie záujmy. Ježišovo pozvanie je neodkladné: „Vyjdi rýchle a ... priveď sem..." (Lk 14,21). Pokladáme ho za prvoradé poslanie, my kňazi, vy rodičia a vychovávatelia, pozývať srdečne na hostinu, alebo sme len chladní správcovia vo svojom povolaní? Dokážeme povedať tým, ktorí stoja bokom, že ich tiež pozývame k radostnému spoločenstvu, alebo im azda predkladáme kresťanstvo ako súhrn nepríjemných zákonov a povinností?

Pozor! Pozvanie nie je nútenie! Mylne sa nazdávajú niektorí naivní kresťania, že snáď Boh pošle k jednotlivcom krutých poslov nešťastia, nemocí, veľkých starostí či smrť. Alebo že na svet zošle vojny, zemetrasenia, nákazlivé choroby a iné pohromy, aby prinútili jednotlivcov a svet k obráteniu. Boh týmito znakmi vždy varuje a napomína, niekedy trestá, ale nikdy nenúti! Azda hlavnou chybou z našej strany pri zanedbávaní spásy je prevrátené poradie životných hodnôt. Je to zanedbávanie vyšších Božích darov preceňovaním nižších vecí Božieho stvorenia. Neposlušnosť k slovám Pánovým: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo... a toto všetko dostanete navyše" (Mt 6,33) je trestuhodným prehliadnutím Boha a jeho pozvania. Keď Boh volá, musí ustúpiť všetko ostatné, i dobré, i bohumilé svetské veci. Koľko výhovoriek som doteraz vyhľadával, aby som len mohol odmietnuť Božie pozvanie k modlitbe, k pokániu, k Eucharistii, k dobročinnosti?!

Do ktorej z týchto piatich kategórií ľudí by som sa asi zaradil? Dobre rozlišuj!

1. kategória: Ľahostajní kresťania
Nie sú zásadne proti Cirkvi, ani proti náboženstvu, ale vraj, nemajú čas a záujem o „také veci". Majú iné starosti a k tomu toľko práce s rodinou, obchodom, so starostlivosťou o zdravie, o odpočinok... V dnešnej dobe ustavičného zhonu je to veľmi početná skupina.

2. kategória: Povrchní kresťania
V podobenstve sú označení ako mužovia bez svadobného rúcha (por. Mt 22,11-13). Títo sa nestarajú o opravdivé vnútorné presvedčenie. Patria k nim tzv. nedeľní kresťania, ktorí sa vo všedné dni chovajú ako pohania. Sú suchými ratolesťami na viničnom kmeni Kristovom.

3. kategória: Bojovní bezbožníci
Sú to nešťastní a výslovní nepriatelia Cirkvi, ktorí sú zobrazení ako vrahovia hostiteľov v podobenstve (por. Mt 22,6-7). Evanjelium je podľa ich presvedčenia ópium ľudstva. Kresťanská mravouka je zasa oslabovaním národných síl. Viera je vraj mocenským prostriedkom tmárov pri udržiavaní ľudstva v područí vládnúcich vrstiev. V boji proti náboženstvu je im každý prostriedok dobrý: klamlivé slová, tendenčná tlač, proticirkevné zákony, polícia. Ich hlavnou metódou je rozleptávanie cirkevnej jednoty a dôvery k predstaveným Cirkvi prostredníctvom kresťanských kolaborantov a taktického striedania korbáča a zhovievavosti. Ich cieľom je likvidácia kresťanstva.

4. kategória: Ľudia - kresťania túžiaci po spáse
Sú to ľudia milí Bohu i ostatným ľuďom, ktorí sú si vedomí vlastnej nehodnosti a vďačne prijímajú Božie pozvanie. Napríklad v koncentračnom tábore si väzni podávali tajne počas práce sv. prijímanie zabalené v odpadových papieroch, či v krabičkách od acylpyrínu. Riskovali korbáč, samotku, hlad a možno i život. Prečo sa neodvolávali na právo uchovať si život či zdravie? Prečo idú v niektorých mestách na rannú svätú omšu robotníci z nočných smien, hudobníci, šatniarky, vodiči autobusov a vlakov, čašníci i policajti a iní noční zamestnanci, hoci by sa mohli ľahko ospravedlniť, že potrebujú nutný odpočinok? Preto, lebo pochopili slová Písma: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v kráľovstve Božom!" (Lk 14,15).

5. kategória: Šťastní ľudia - kresťania
Je to posledná skupina ľudí bohatých na lásku a pripravených k svadobnej hostine... 

Zjednoťme sa teda v správnom pohľade na Ježišove pozvanie a zoberme na seba úlohu stavebného lešenia, ako o tom hovorí pápež Benedikt XVI.  Lešenie nie je síce cieľom stavby, ale bez lešenia nemožno postaviť veľkú budovu. Niet teda žiadneho dôvodu, aby boli jednotlivé časti lešenia pyšné a ctižiadostivé. Oni musia slúžiť a nič iného. Jedine takto budeme schopní zaujať správny postoj k Božiemu pozvaniu na kráľovskú svadbu v nebi. A keď budete niekedy držať v rukách kartičku so slovami: Srdečne Vás pozývame..., spomeňte si na slová z evanjelia: „Svadba je pripravená..." (Mt 22,8) a neodmietnite pozvánku na záverečné posedenie, lebo to bude fakticky jediné a večné stretnutie so všemohúcim Bohom. Amen.

YT | GTV