Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 29.08.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Streda 21. týždňa v Cezročnom období | Mk 6, 17 - 29

separator.png

Herodes dal Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!" Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti." A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva." Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?" A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa." Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa." Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

separator.png

Kto je Ježiš?
 

Herodesova nedôverčivá duša a zlé svedomie spôsobili, že v Ježišovi tušil Jána Krstiteľa, ktorý podľa jeho mienky vstal z mŕtvych, po tom, ako ho dal popraviť. Taká poverčivosť bola v tom čase celkom možná. Herodes si mohol myslieť, že v tom prípade by bola bývala Krstiteľova poprava zbytočná. Popravený Ján neurobil nijaké zázraky. Ján, ktorý znovu vstal, vedie svojimi zázrakmi celý národ k ešte väčším vzburám. Pre Ježiša to znamená nové nebezpečenstvo, pretože k Pánovým náboženským nepriateľom vnútri židovstva pristupuje ešte i politické nepriateľstvo zo strany štátnej moci, ktorá vidí v Ježišovi politické nebezpečenstvo. O Ježišovi kolujú rôzne názory aj zo strany ľudí. Nevidia v ňom iba znovu prichádzať Jána Krstiteľa, ale aj Eliáša, alebo niektorého zo starých prorokov. Z týchto úsudkov vidíme, že ani jeden z nich neukazuje na Ježiša ako na zasľúbeného Mesiáša. Ježiš vo svojej chudobe a poníženosti sa vôbec nehodil k tej veľkej mocnej a nádhernej predstave, ktorú si Židia utvorili o ,,Mesiášovi".

Kto je pre nás Ježiš Kristus? Za koho ho pokladáme my? Nie je pre nás len nejaká historická postava? Syn akéhosi obyčajného tesára, ktorý dokázal robiť nadprirodzené veci a preto sa stal známym? Nechápeme ho možno ako nejakého politického vodcu, podobne ako ho chápali Židia, ktorý v čase rímskej okupácie vedeli získať na svoju stranu masy ľudí? Alebo nie je pre nás osobou, ktorá sa snažila o dobro a lásku na zemi - a preto založil nové náboženstvo?

Keby sme len takto chápali Ježiša, boli by sme ako tí z dnešného evanjelia. Takáto charakteristika Ježiša iste je v niečom pravdivá. Ale to nie je to podstatné. Kresťan by mal v prvom rade vyznať, že Ježiš Kristus je Boží Syn, ktorý prišiel trpieť na túto zem, aby nás tým zachránil od večného zatratenia, aby nám znova otvoril nebeskú bránu, ktorú sme si zavreli prvotným hriechom.
Ježiš prišiel na túto zem a stal sa človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi. On neváhal za nás zomrieť. A urobil to z lásky k nám, aby nás mohol priviesť naspäť k nebeskému Otcovi. Ježiš nám je vzorom lásky. Láska dokáže naozaj robiť veľké veci. Len si vezmite tú našu ľudskú lásku.

Chlapec, ktorý sa zamiluje..., ako sa hneď zmení jeho správanie - dokáže prinášať aj obety pre tú svoju milovanú.
A aká veľká musela byť láska Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý neváhal za nás zomrieť? Teraz nás čaká v nebeskej sláve, aby sme aspoň maličkou čiastkou opätovali túto jeho bezhraničnú lásku plnením Božích prikázaní, a tak mohli raz prísť k nemu a vidieť ho z tváre do tváre.

Ťažko chorý človek chytil ruku svojho lekára: ,,Bojím sa smrti pán doktor. Povedzte, čo na mňa čaká po smrti? Ako to bude na druhej strane?" „Neviem", odpovie lekár. ,,Vy to neviete?" šepkal umierajúci. Lekár namiesto odpovede otvoril dvere na chodbu. Tu pribehol k nemu pes, vyskakoval naňho a všemožne dával najavo radosť, že vidí svojho pána. Lekár sa obrátil k chorému a povedal: „Všimli ste si správanie psa? Ešte nikdy nebol v tejto miestnosti a nepozná ani ľudí, čo sú v nej. Vedel však, že jeho pán je na druhej strane dverí, preto natešený vbehol dnu, len čo sa mu otvorili dvere. Pozrite, ani ja neviem nič bližšie o tom, čo nás čaká po smrti, ale stačí mi, že môj Pán a Majster je na druhej strane. Preto, keď sa jedného dňa otvoria dvere, s veľkou radosťou prejdem na druhú stranu."

Snažme sa, aby sme nespravili tú najhoršiu zámenu v našom živote. Aby sme nezamenili Boha, ktorý má byť na prvom mieste v našom hodnotovom rebríčku, za niečo úplne iné. Aby sme tak nelipli viac na pozemských veciach, ako na duchovných. Ale aby, keď sa nám otvorí nebeská brána večnosti, sme s radosťou prešli na druhú stranu - za svojim Pánom a Majstrom. Amen.

YouTube | Gloria.tv