Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 03.10.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Streda 26. týždňa v Cezročnom období | Lk 9,57-62

separator.png

Ako Ježiš a jeho učeníci šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš."
Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť."
Inému vravel: „Poď za mnou!"
On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca."
Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!"
Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou."
Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo." 

separator.png

Odmietnutý Ježiš
 

V živote každého človeka sa odohrá, alebo práve odohráva udalosť, že človek je nepochopený, nech sa snaží čo najlepšie, ľudia ho nechápu, nechcú pochopiť, ba stáva sa, že tí, od ktorých to najmenej čakal, mu hádžu do cesty polená, strpčujú a znepríjemňujú život.

Dnešné evanjelium je zvláštne tým, že evanjelista Lukáš opisuje odmietnutie Ježiša v istej samaritánskej dedine a zároveň Ježiš iného odmieta slovami vtedy, keď sa ponúkne, že chce byť jeho učeníkom: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť" (Lk 9,58). A hneď vzápätí hovorí: „Poď za mnou!", ale on odmieta a hovorí: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca" (Lk 9,58-59).

Z týchto slov cítime upozornenie na skutočnosť, že každý človek bez rozdielu má určité, Bohom dané poslanie. Aj Ježiš má svoje poslanie. Má navrátiť ľudstvo späť k Bohu Otcovi.
Za odmietnuté dobro musí prísť veľká láska, ktorá vráti späť odmietnutie. Ježiš ide priamo v ústrety utrpeniu, smrti a zmŕtvychvstaniu, aby najprv neslávne odmietnutý svetom, rodákmi, ba dokonca aj apoštolmi, potom slávne zakončil svoju púť na zemi v Jeruzaleme nanebovstúpením.

Ježiš na ceste do Jeruzalema musí prejsť cez nepriateľské územie Samaritánov. Ak sa cestujúci priznal, že cestuje do Jeruzalema, vystavil sa nebezpečenstvu. Neraz sa stalo, že Samaritáni takýchto okradli, ba i zabili. Samaritáni nenávideli Jeruzalem a všetko, čo s ním súviselo. Po Šalamúnovej smrti tak znenávideli a odmietli Izraelitov, že prestali chodiť do Jeruzalemského chrámu a svoje obete prinášali v Samárii na vrchu Garizim.

Ježiš nechce nikoho odmietnuť. Spomeňme si i na ženu Samaritánku, ktorej Ježiš ponúkol vodu života.
A teraz jeho poslovia sa vrátili smutní. Apoštoli zúria pre odmietnutie. Jedni Ježiša oslavovali a títo Samaritáni ho odmietajú. Najviac sú podráždení synovia Zebedejovi - „Synovia hromu" - „Boanerges", ako ich pomenoval Ježiš už pri ich vyvolení.
Toto odmietnutie si vysvetľujú ako urážku Majstra a táto vec si zaslúži potrestanie. A tak im zišlo na um, že prednedávnom dostali moc od Majstra vyháňať diablov a robiť zázraky. Preto sa dožadujú, aby im povolil použiť túto moc za odmietnutie nad Samaritánmi. Ježiš však zamieta horlivosť apoštolov. Sú malicherní, fanatici, zmýšľajú pozemsky. Ide im skôr o pomstu než o spravodlivosť.

Prvá podmienka pre Ježišovho učeníka: Mať trpezlivosť pri neúspechu.
Odmietnutý Ježiš odchádza, aby vzápätí on odmietol. Prečo? Ježiš odmieta preto, lebo v slovách tohto človeka: Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš, je len chvíľkové oduševnenie, a nie výsledok zrelých rozumových úvah. Ježiš ho však neodmietne v pravom slova zmysle. Hovorí mu to tak, aby porozumel. Lebo ten, kto ide za ním takto, rýchlo vytriezvie.

Druhá podmienka pre Ježišovho učeníka: Naučiť sa boriť s prekážkami.
Život Ježiša je plný chudoby a nepohodlia. Vlastní rodáci ho vyhnali z Nazareta. Nemal miesta, kde by sa narodil ako normálny človek, ale odmietnutý narodil sa v maštali. Vie, že ho odmietne národ a dožije sa najväčšej potupy svojej doby, a to smrť na kríži. A teraz mu odmietli i pohostinstvo v samaritánskej dedine.

Ježiš ti v tejto chvíli šepká: U mňa je to často ťažké. Nebudeš mať pre mňa často ani strechu nad hlavou, dokonca ponúknem ti len tie isté ťažkosti, ako mám ja teraz. Aj teba možno budú odmietať.

Preto sa Ježiš prirovnáva k zvieratám: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky svoje hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť" (Lk 9,58).

Uvažuj: Situácia učeníka nebude lepšia ako situácia Učiteľa. Nevieme, ako to dopadlo, Ježiš však ďalšiemu hovorí: „Poď za mnou!" (Lk 9,59). Ten však prosí Ježiša, aby mu dovolil pochovať si svojho otca, ktorý mu práve zomrel. Ježiš mu to nedovoľuje, hoci prosí len o odklad na niekoľko dní. „Nech, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj božie kráľovstvo!" (Lk 9,60).

Čudujeme sa, čo sú to za spôsoby, že človek sa nemôže ani naposledy rozlúčiť s otcom. Veď to je ľudské a prirodzené! A čo veci po pohrebné? Treba dať všetko do poriadku. Užialená matka, súrodenci...
Požiadavka je oprávnená, a predsa ju Ježiš odmieta. Ježiš vie, že tento by sa zaplietol do zbytočných starostí a on ho volá inde. Práve preto žiada takúto obetu a nestrpí nijaký odklad.
A tretiemu priamo do očí povie, že sa nehodí pre Božie kráľovstvo. Nie je na to súci. Ježiš vidí priamo do srdca. Ježiš povoláva a chce, aby mu povolaný slúžil, zdieľal s ním radosť i žiaľ. Ježiš je prísny.

Videl som v niektorej postave sám seba?
V správaní Samaritánov, ktorí Ježiša odmietli prijať, alebo skôr sme prehnane horliví na všetkých, ktorí škodia Cirkvi a chceme na nich zvolávať smrť, pohromu, chorobu? Nebuďme malicherní, nezmýšľajme pozemsky.
Alebo chceme ísť za Ježišom slepo?
Nie, Ježiš nechce slepú lásku. Ježiš nás neodmieta, keď nám do cesty stavia prekážky. Ježiš si nás vtedy pripravuje na ťažkosti spojené s vyznaním jeho učenia. Ježiš chce celé naše srdce. Preto všetkých volá: Poď za mnou!

On nás v tejto spoločnosti, v tomto storočí dnes chce za apoštolov, poslov pokoja, pravdy a Evanjelia. Nechce, aby sme sa obzerali späť, keď sme už raz položili ruky na pluh. Na povzbudenie si pripomeňme Ježišove slová: „a každý, kto pre moje meno opustí ... otca a matku ... dostane stonásobne..." (Mt 19,29).
Neodkladaj svoju činnosť apoštola - až budem na dôchodku, potom už budem chodiť... Potom už budeš chorý, nevládny a kto ti zaručí, že sa dožiješ zajtrajšieho dňa, nieto staroby?! Nikto nemá právo povedať Ježišovi ani to, že sa necíti, nechce, nemá talent. Proste a dostanete, hľadajte a nájdete - to je odpoveď na tieto problémy.

Máme veľa príkladov v Cirkvi, na ktorých sa môžeme poučiť. Ján Fischer, biskup a mučeník, ale i Tomáš Morus, kancelár, sudca, učenec, filozof a nakoniec i mučeník. Poznáte udalosti okolo týchto mučeníkov - mužov viery z knihy U m r i,  b l á z o n!

Obaja žili za vlády anglického kráľa Henricha VIII. Jeden bol jeho vychovávateľ a učiteľ a druhý jeho kancelára najvyšší sudca krajiny. Keď kráľ podľahol rozmarom žien, ktoré skončili násilnou smrťou tak či tak, títo nedostanú strach a verne idú za Ježišom. Prečo? Lebo viac im záležalo na cti a sláve Božej, ako na sympatii kráľa, ktorý od nich žiadal verejný odpad, verejný hriech. Neodmietli Ježiša. Do väzenia prišla za Tomášom i jeho vlastná manželka s dcérou a prosili otca, aby aj on podpísal hriech kráľa. Nie, on nezradí sám seba, svoje presvedčenie. On neodmietne Krista, ktorý chce žiť v jeho živote. Dá sa nazvať „bláznom" od skutočného blázna - kráľa Henricha VIII. Za túto tvrdohlavosť 6. júla 1535 bol sťatý.

Uvedomili sme si, presvedčili sme sa, že odmietnutie Krista je najväčší nevďak človeka a najmä kresťana, najväčší nezmysel a urážka Boha. Buďme hrdí na to, že sme kresťania, a preto prijímajme pozvanie - Poď za mnou - aj slovami tejto modlitby:

Pane, hoc celý svet nás nepochopí, ale ty chápeš milujúce srdce. Chceme odprosovať za nelásku sveta, ktorá odmieta lásku Ježiša. Ďakujeme za pozvanie a daj nám síl napredovať bez obmedzenia, výhovoriek, neuvážených otázok a prisilných slov. Amen.

YouTube | Gloria.tv