Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 09.10.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Utorok 27. týždňa v Cezročnom období | Lk 10, 38 - 42

separator.png

Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!"
Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme."

separator.png
 Len jedno je potrebné
 

Marta srdečne Pána Ježiša prijala a hneď si začala robiť veľké starosti s obsluhovaním. Keď na to sama nestačila a videla, že jej sestra Mária iba sedí pri Ježišových nohách a počúva ho, obrátila sa k Ježišovi s otázkou: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!" Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme" (Lk 10,40-42).

Možno si teraz poviete. Tak usilovná Marta sa trápi s prácou v kuchyni, s obsluhovaním pri stole a nakoniec dostane ešte výčitku!
Mária, ktorej sa nechce obsluhovať, výhodne si sadne k nohám Pána a počúva ho, namiesto toho, aby pracovala. A jej sa dostane pochvaly, že si vybrala lepší podiel, ktorý jej nebude odňatý.
Ako je to možné, teda Marta sa musí i naďalej trápiť s jedlom sama, ale jesť budú všetci. Na druhej strane, keby všetci konali ako Mária, kto by sa staral o Pána a jeho učeníkov?
Predsa slová Pána Ježiša nemožno chápať ako pokarhanie usilovných a pochvalu lenivých. Preto sa nad touto Ježišovou odpoveďou musíme hlbšie zamyslieť.
Pozrime sa na poľné ľalie, ktoré sa nenamáhajú, ani nepradú. Spomeňme si na podobenstvo o horčičnom semene. Kristus v ňom prirovnáva Božie kráľovstvo k semenu, ktoré vyrastá a dozrieva samo od seba - bez ľudského pričinenia. Týmto nám dáva príklad odovzdaného života do vôle Božej.
Keď Ježiš karhá Martu, poukazuje tým na prílišnú starostlivosť o mnohé veci, a teda aj o nezdravé preháňanie, ktoré by chcela nanútiť aj iným. Na druhej strane u Márii Kristus nechváli nečinnosť, lenivosť, ale pozorné započúvanie jeho slov. Schopnosť vybrať si v tej chvíli to, čo je najsprávnejšie a najpotrebnejšie. 

Aj my si neraz myslíme podobne ako Marta, že aktivita je najpotrebnejšia. Len robiť, stále niečo realizovať, organizovať. Máme dojem, že čas určený k modlitbe, k rozjímaniu, načúvaniu slova Božieho je kradnutím času, je strateným časom, ktorý má byť vyhradený skutkom. Ako Marta, aj my mnohokrát prikladáme väčšiu starosť tomu, čo vieme urobiť pre Pána a nie tomu, čo Pán vie urobiť pre nás a čo nám vie dať. Rozhodujúcim je teda takéto stretnutie sa s Ježišom, lebo len on nám udelí Božiu múdrosť, Božiu lásku, večný život. Bez tohoto spojenia niet opravdivého náboženstva. Toto spojenie s Bohom v modlitbe, rozjímaní, adorácii a spojenie s eucharistickým Kristom je jediná potrebná vec. Ostatné veci môžu byť iba užitočné.

Veľmi dobre to vystihuje aj tento príklad.

Starý bankár viezol mladého vysokoškoláka na svojom člne. Študent si všimol, že na jednom vesle je napísané „ora" a na druhom „labore". Položil teda starcovi otázku: - Prosím vás, prečo sa potrebuje modliť ten, kto pracuje?
Starec hneď neodpovedal, ale pustil veslo, na ktorom bolo napísané „ora" a vesloval len druhým veslom. Čln sa začal točiť dookola. "Ale takto sa predsa nedostaneme ďalej," povedal študent. "Samozrejme," odpovedal starec, "kto len pracuje a nemodlí sa, nedostane sa nikde."

Možno teraz namietate, že práca, záležitosti, záväzky sú povinnosťou a sú potrebou, ktorej sa nemôže vyhnúť nikto, a preto si treba vyvoliť buď prácu, alebo modlitbu. Nie, takáto námietka neobstojí! Pretože aj modlitbu, aj prácu si treba vyvoliť. Tieto dva pojmy sa nevylučujú, ako si mnohí myslia, a to práve preto, že nevedia ani pracovať, ani modliť sa. V skutočnosti, keď sa pracuje a nemodlí, a keď sa modlí a nepracuje, príde tak či tak k vyčerpanosti. Je teda možné, ba potrebné modliť sa pri práci a pracovať pri modlitbe.
Modliť sa neznamená narozprávať kopu slov. Modlitba je pozdvihnutie mysle k Bohu, a to je možné urobiť aj v továrni, aj v škole, aj na trhu, aj nad operačným stolom, a aj na katedre.

Nuž, bratia a sestry, aké poučenie vyplýva z toho všetkého pre nás? Zaiste to, že aj naša nábožnosť musí mať tiež obe zložky: Musí byť rozjímavá a činná.
Náš život je veľmi preplnený činnosťou, a tak je tu nebezpečenstvo, že nám neostane čas na rozjímavý život. Starostlivosť o svoju budúcnosť, o rodinu, o zamestnanie, o živobytie by nás mohla postupne odcudziť. Preto je veľmi dôležité, aby sme nezanedbávali celkom túto zložku svojej nábožnosti, aby sme vedeli nájsť si chvíľku na modlitbu, rozjímanie, adoráciu a predovšetkým na stretnutie sa s eucharistickým Kristom vo svätej omši. Lebo pravá nábožnosť nie je len v činnosti, ale občas si treba vedieť v duchu i sadnúť k Ježišovým nohám a pozorne počúvať jeho slová, lebo oni sú absolútne nutné ako reč života, ako reč, ktorá má väčšiu hodnotu než všetky ostatné veci tohto sveta - je to reč, od ktorej závisí náš život, aj naša smrť.

Snažme sa to pochopiť a to prosme aj dnes všemohúceho Boha, aby sme boli trocha Martou a trocha Máriu, keď chceme patriť všetci medzi Ježišových priateľov. Amen.

YouTube | Gloria.tv