Meditácia na 23.10.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Utorok 29. týždňa v Cezročnom období | Lk 12, 35 - 38

separator.png
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. 

separator.png

Aj vy buďte pripravení
 

Čo sa skrýva za slovami "buď pripravený"? Snáď len to, aby sme mali starosť o pozemské veci, úspechy, o svoje záujmy? Áno, aj to sa skrýva za pripravenosťou a bedlivosťou. Chrániť svoje i spoločné záujmy. Naše myšlienky však upriamme nielen k hmotným veciam, ale predovšetkým k duchovným. A v duchovnej oblasti slová - byť pripravený a bdieť - znamenajú mnoho. Ktosi to vyjadril slovami: Kto správne žije, nebojí sa pozrieť smrti do očí. Môžeme povedať, že veľkosť veriaceho človeka spočíva i v jeho pripravenosti na smrť.

Dag Hammarskjold, ktorý bol druhým generálnym tajomníkom OSN, zahynul pri leteckom nešťastí za zvláštnych okolností, keď pre dobro ľudí plnil svoju povinnosť. Tento muž, hoci bol protestant, ale hlboko veriaci, vo svojom živote sa riadil zásadou: Byť pripravený na všetko. Zaiste i neočakávaná smrť ho nenašla nepripraveného.

Kresťan vie, že je stále na ceste do večnosti, a preto nie je na škodu, aby sme si pripomenuli túto pravdu, keď nám Pán Ježiš dáva vážnu radu: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope" (Lk 12,35).

Židia nosili dlhší oblek, ktorý si pri práci a cestovaní museli podviazať, aby im neprekážal v pohybe. tieto slová prirovnania majú byť znakom pracovitosti a neúnavnosti. Zažaté lampy naznačujú stav bdenia a pripravenosti. S prirovnaním k sluhovi sa často stretávame v Ježišových podobenstvách. Nie je to pre nás nič podceňujúce, veď sám Pán Ježiš nám dal príklad pri Poslednej večeri, keď zaujal úlohu sluhu a umýval nohy apoštolom. Verný sluha, ktorého dnes Pán Ježiš chváli, je človek, ktorý žije v stálej prítomnosti a v očakávaní Boha. Tieto slová sa vzťahujú na druhý príchod Pána Ježiša. Pravda, tieto slová môžeme aplikovať aj na smrť, pretože na konci nášho života nasleduje stretnutie s Bohom. Každý z nás bude musieť obrazne vystúpiť zo zástupu a postaviť sa pred Boha. Podľa vysvetlenia Pána Ježiša to bude vážne stretnutie, kde nebude vedľa nás stáť obhajca, ani psychológ, či iný odborník, aby dokazoval, že za svoje činy sme neboli celkom zodpovední.

Tieto slová Pána Ježiša nás teda presviedčajú, že byť pripravený na stretnutie s ním je veľmi vážnou požiadavkou duchovného života. Zároveň musíme konštatovať, že i jednou z najťažších. V živote sú chvíle, kedy nie je ťažké uvedomiť si, že žijeme v prítomnosti Božej, ktorú vtedy aj cítime. Je to počas sviatkov, dojímavých slávností, sv. prijímaní, birmovke, polnočnej sv. omši, či počas slávenia vzkriesenia. Pre niekoho to môže byť i niekoľko dní po dobrej svätej spovedi, pre iného je to náhla smrť drahej osoby. Toto všetko vie silne zapôsobiť na človeka, aby si uvedomil existenciu Boha i vlastnej duše. V takýchto chvíľach si dáva človek silné a krásne predsavzatie, protiví sa mu zlo a má pocit, že už nikdy nedokáže vedome a dobrovoľne zhrešiť. Láka ho modlitba, vie priniesť obety, rád koná dobré skutky.

No prichádzajú všedné dni, vyprchávajú silné dojmy, opadne nadšenie a človek ani nezbadá, ako sa dostáva do starých koľají. Zabúda na predsavzatie, na Boha a dušu, večnosť i spásu, všetko sa stane vzdialeným, a bežné záležitosti života sa stanú dôležitejšími. Nesmieme však konštatovať, že taký je život, alebo že tak sa správa väčšina.

Sme nedokonalí a slabí ľudia. Nik z nás nejde k Bohu priamou cestou. Nemôžeme povedať, že ten či onen sa v živote nepotkol, nezastal, nezakolísal, či nevrátil sa i kus cesty späť. Je potrebné si uvedomiť, čo sa v našom živote často opakuje. Či viac času venujeme Bohu, alebo na neho zabúdame, či si vieme nájsť čas a zadívať sa do seba, zhodnotiť svoj vzťah k Bohu, tiež aj to, ako rýchlo dokážeme povstať zo svojich pádov a omylov. Toto všetko nás totiž vedie k tomu, aby sme plnili slová Pána Ježiša: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté" (Lk 12,35). Naozaj nikto z nás nemá ani tušenia, kedy príde koniec jeho života. Len jedno je isté, a to: že príde a u každého z nás.

U mnohých svätcov na ceste k dokonalosti sa osvedčila táto rada: Čo, keď po tomto hriechu už nebudem mať čas a možnosť odprosiť, oľutovať? Kto má istotu, že Boh ho práve vtedy nepovolá? Koľko ľudí zomrelo v hriechu, keď ho práve páchali? Nikto z nás, kto myslí so spásou svojej duše vážne, nesmie sa spoliehať, že je mladý, zdravý a že mu nehrozí priame nebezpečenstvo. To by bolo pokúšanie Pána Boha. Ktosi povedal, že smrť je jediná istota, a preto sa s ňou nesmie kalkulovať. Človek musí brať do úvahy všetky alternatívy, a to aj tie najnepravdepodobnejšie. Pozrite, človek počíta s tým, že vyhrá prvú cenu v športke a plánuje ako s peniazmi naloží. Škoda, že človek vylúčil smrť zo svojich plánov! Hľa, aký omyl! A keď prípadne na ňu aj pomyslí, aj tak ju odsúva stranou s množstvom výhovoriek. Je správne, keď človek plánuje, ale je chvályhodné, keď myslí aj na svoju dušu a na svoju smrť.

Pred niekoľkými rokmi sa stala vážna nehoda, ktorá sa dotkla nejedného človeka. Bol to mladý a ambiciózny muž. Mal 24 rokov a skvelú perspektívu v odbore, ktorý študoval. Bol si toho vedomý. Aj on si na ten deň všetko dobre naplánoval. Ráno o deviatej promócia. A keď mám najdrahších pri sebe, prečo by som nemohol mať s Jankou hneď aj sobáš? Dobre. Svadbu si naplánoval na úrade na jedenástu hodinu. Z okresného mesta, v ktorom sa tieto slávnosti konali, do jeho rodiska bolo len niekoľko kilometrov. Šli ešte k fotografovi. Zatiaľ sa doma chystalo slávnostné pohostenie. Ale na čosi tento novopečený inžinier a mladomanžel predsa zabudol! Nenaplánoval si haváriu. Popoludní cestou domov a: autonehoda. Smrť nebola naplánovaná. V tom zhone na ňu úplne zabudol. A koľkí práve v ten deň si na to spomenuli!

V minulosti sa zomieralo na choroby, ktoré dnes vieme úspešne liečiť. Vieme však, že sa zomieralo pomaly. Náhle a nečakané smrti boli zriedkavé. Občas niekoho zabil blesk, prípadne sa niekto utopil a podobne. Dnes však v čiernej kronike čítame o častých nešťastiach. A tieto vážne veci a udalosti sa nám stali všednými. Už neotrasú naším vnútrom. Škoda! Bedlivosť je vzácna čnosť. To znamená, že nielen raz ži dva razy do roka máme na to myslieť, ale máme byť pripravení každý deň a potom nebudeme mať strach zo smrti.

Predvídať, byť pripravený je pre nás známa vec aj z oblasti chémie a fyziky: Ruský vedec Mendelejev, keď zostavoval svoju známu tabuľku prvkov, zistil, že existujú prvky, ktoré ešte svet nepozná, ale podľa svojich prepočtov bol presvedčený o tom, že musia existovať. A neskoršie bol skutočne objavený Mariou Courie polónium.

Keď vieme v oblasti vedy predvídať mnohé veci, tým viac by sme si mali uvedomiť aj existenciu svojho konca, svojej smrti. Preto nezabudnime na vážne napomenutie Pána Ježiša. Amen.

YouTube | Gloria.tv

 

Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu