Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 21.11.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Streda 33. týždňa v Cezročnom období | Lk 19, 11 - 28

lubomir_stancek_53.jpg

separator.png

Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: „Obchodujte, kým sa nevrátim! Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: „Nechceme, aby tento nad nami kraľoval. Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. Prišiel prvý a vravel: „Pane, tvoja mína získala desať mín." On mu povedal: „Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami." Prišiel druhý a vravel: „Pane, tvoja mína vyniesla päť mín." Aj tomuto povedal: „Ty maj moc nad piatimi mestami." Iný prišiel a hovoril: „Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial." On mu povedal: „Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial?" prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?" A tým, čo tam stáli, povedal: „Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín." Oni mu vraveli: „Pane, veď má desať mín!" Hovorím vám: „Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!" Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.

separator.png

Znásobujme svoje talenty!
 

S Ježišovým podobenstvom o talentoch, ktoré je z Matúšovho evanjelia, sa stretávame v pozmenenom tvare aj v tzv. evanjeliu Židom, ktoré Cirkev neuznala za Bohom inšpirované evanjelium, ktoré však bolo v prvých stáročiach kresťanstva rozšírené a hojne čítané medzi tzv. žido-kresťanmi, t.j. kresťanmi pochádzajúcimi zo židovského ľudu.

V dnešnom evanjeliu prvý sluha, ktorému pán pri svojom odchode zveril päť talentov, získal pre svojho Pána ďalších päť a bol za to pri jeho návrate pánom pochválený. Druhý sluha, ktorému pán pri svojom odchode zveril dva talenty, zakopal ich do zeme a bol pánom za to mierne pokarhaný. Tretí sluha, ktorému pán pri svojom odchode zveril jeden talent, tento talent premrhal s neviestkami a hráčmi na flautu a stál pred pánom po jeho návrate s prázdnymi rukami. a za túto spreneveru bol uvrhnutý do žalára. Čo viedlo autora tohto evanjelia k Židom k týmto zmenám? Podľa židovského zákona ten, ktorému boli zverené nejaké peniaze, učinil zadosť tejto povinnosti, ak tieto peniaze zakopal na bezpečnom mieste a keď ich potom bolo treba, vykopal ich a odovzdal tomu, kto mu ich zveril. Autor evanjelia k Židom chcel teda zachovať predpis židovského zákona. Pritom mu však uniklo, že pri svojej premene podobenstva narušil jednu z hlavných myšlienok tohto podobenstva: Ten, kto nezužitkuje pánom zverené talenty, je odsúdeniahodný a bude odsúdený.

Pozrime sa bližšie na zmysel podobenstva: Proti komu je toto Ježišovo podobenstvo namierené?

Bezprostredne proti židovským zákonníkom, židovským znalcom Písma v jeho starozákonnej časti. Ježiš im za svojho verejného účinkovania neustále vytýkal, že síce dostali do svojich rúk kľúč poznania, ktorý ľuďom otvára bránu do Božieho kráľovstva, čiže k spáse, ale oni tento kľúč vôbec nepoužili na to, aby ozaj otvorili túto bránu tým, ktorí by sa radi dostali do Božieho kráľovstva. Ježiš hovorí židovským zákonníkom: „...vzali ste kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili" (Lk 11,52).

Kľúčom poznania je slovo Božie, a to slovo, ktoré vyvolenému židovskému národu a tým aj všetkým ľuďom povedal Boh v Písme. Čo však konkrétne urobili títo židovskí zákonníci s týmto zjaveným slovom? Urobili z neho srdcia otvárajúce poznanie pre trpiacich chudobných a nemocných? Obmäkčili srdcia hriešnikov? Alebo vytvorili z neho len akýsi plot, ktorí ich oddeľuje od Boha a tým umožnili uzavrieť sa im do svojej vlastnej „spravodlivosti", ktorá im dovoľuje povedať v Božom chráme: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nepoctivci alebo ako tento colník. Čo treba urobiť s Božím slovom? Sú to vážne slová. Vážne preto, lebo Boh je nepodplatiteľný Sudca, ktorý sa bude presne každého pýtať, čo s Božím slovom, ktoré mu bolo zverené, urobil. Ježišovo podobenstvo bolo, pravda, adresované v prvom rade starozákonným židovským zákonníkom, ale zachováva si, bratia a sestry, svoju aktuálnosť aj dnes, keď nás už dávno nezaujímajú Ježišove spory so židovskými zákonníkmi. Slovo Božie bolo zverené kresťanskej Cirkvi. To znamená každému človeku tejto Cirkvi, a to rôznym spôsobom. Bratia a sestry, slovo talent prešlo do všetkých moderných európskych rečí. Pochádza z gréckeho slova – talanton a v moderných európskych rečiach znamená – nadanie, vloha. Dnes si ani neuvedomujeme, že slovo nadanie, vloha poukazujú na Boha, ktorý človeku niečo dal, ktorý do človeka niečo vložil. Slovo talent pred kresťanstvom znamenalo iba váhovú alebo peňažnú jednotku. Jeho význam ako nadanie, vloha, dostala táto váhová jednotka práve v kresťanstve, a to na základe toho podobenstva, ktoré sme počuli. Podobenstvo rozlišuje medzi talentom a schopnosťou človeka. Aby sme lepšie pochopili, čo to znamená. Talentom sa tu myslí obrovská suma peňazí. Tak podľa najnovších štúdií jeden talent je mzda 16 dobre zarábajúcich robotníkov tej doby za jeden rok. Podľa miery svojich schopností dostávajú sluhovia talenty do svojej správy. Je tu zdôraznená myšlienka, že nám je niečo zverené a že máme s tým niečo urobiť.

A to je pre nás aj Božie slovo, s ktorým sa my, kresťania, stretávame v Ježišovi Kristovi. Ono nám dáva pevné stanovisko a smer, ktorým sa má náš život uberať, ale súčasne z nás robí poslov a svedkov jeho pravdy pred ľuďmi. Pre ozajstného kresťana nie je možné kochať sa vo svojom kresťanstve a nezaujímať sa pritom o svoje okolie a o jeho problémy. Kresťania nemôžu byť rovnakým spôsobom činní. Sú tu rozdiely jednak v schopnostiach, ktoré dostali do vena pri svojom narodení a budú tu aj rozdiely v chápaní, poznaní obsahu viery, ktorá sa im dostala do vena pri krste. Od každého kresťana sa vyžaduje, či už mal väčšie alebo menšie schopnosti, aby sa angažoval vo svojom okolí aj v riešení problémov. Každý kresťan sa môže a má možnosť každý deň vždy znova a znova angažovať. O čo tu vlastne Ježišovi ide, snáď najlepšie vystihol jeho veľký učeník Pavol, keď píše vo svojom Prvom liste Korinťanom: „Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. A od správcov sa vyžaduje, aby bol každý verný" ( 1 Kor 4,1-2). To, čo hovorí Pavol sám o sebe a tiež aj o svojich spolupracovníkoch, platí o všetkých kresťanoch bez výnimky. „No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd. ani sám seba nesúdim, lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca.

Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha" (1 Kor 4,3-5). Tieto slová platia o biskupoch, kňazoch, ale aj o rodičoch a vychovávateľoch, vôbec o každom kresťanovi. Každému z nich je zverené slovo Božie, nie však pre nich samých. Každému z nich je položená na plecia zodpovednosť za slovo Božie. Boh nám zjavil svoje slovo, a to znamená, dal nám každému slobodu, aby sme hľadali cesty, aby sme ho praktizovali aj v živote. A každý z nás podľa vernosti, s ktorou plní túto povinnosť, bude sa raz zodpovedať Bohu a bude súdený Bohom. Iste sú tu rôzne spôsoby tejto služby. Ja ako kňaz som na to, aby som toto slovo Božie študoval a vám ho primeraným spôsobom vysvetľoval. Vy ako veriaci ste povolaní na to, aby toto slovo Božie ste odovzdávali ďalej vo svojom bezprostrednom okolí, a to podľa miery svojich schopností. A tu, bratia a sestry, na mňa ako kňaza, ale aj na vás ako veriacich padá otázka: Čo ste urobili a čom som urobil ja, aby som odovzdal ďalej vhodným spôsobom slovo Božie, ktoré mi bolo zverené? Čo urobili napríklad naši katolícki rodičia preto, aby odovzdali slovo Božie svojim deťom? Koľko rozmýšľali o vhodných cestách, aby svoje deti priviedli k Ježišovi Kristovi, k jeho láske? Bratia a sestry, nechcem dnes nikoho karhať, ale koľko máme rodín, v ktorých rodičia si sťažujú na deti, že nie sú už kresťanmi. Čo urobili títo rodičia s Božím slovom, ktoré im bolo zverené, aby svoje deti udržali pri Ježišovi Kristovi? Mám dojem, že mnohí rodičia sa uspokojili s formálnym plnením si kresťanských povinností vo svojom živote a naháňali svoje deti, kým boli malé, do kostola. A to bolo všetko. Čiže vybudovali plot okolo svojho kresťanstva a oddelili sa od druhých. To je ten najhlbší zmysel tohto podobenstva. ak sme slovo Božie, ktoré nám bolo zverené ako kresťanom, neodovzdali vhodnými cestami, nad ktorými sme si lámali hlavu vo svojom okolí, budeme sa podľa toho podobenstva za to veľmi ťažko zodpovedať. Čiže toto podobenstvo, na pohľad veľmi jednoduché, kladie pred každého z nás veľmi vážnu otázku:

Čo sme urobili s Božím slovom?
A za to sa budeme raz zodpovedať.

Bratia a sestry, my všetko berieme formálne. Mnohé veci sme v živote už mnohokrát počuli, ale často sme nedomysleli, čo sa skrýva za tým, čo sme počuli. Hádam sme nikdy ani nedomysleli, akú zodpovednosť na seba ako kresťania sme zobrali. Chcel som povedať: Amen. Ale keďže nechcem tieto slová zakončiť tak prísne, chcel by som zakončiť malou prosbou: Nikdy nie je neskoro, aby ste sa nad svojou zodpovednosťou zamysleli. Položím vám otázku. Vám starým už nie, ale mladým, ktorí sú tu. Vidím ich vzadu, ktorí sa skôr-neskôr oženia alebo vydajú: Koľko a čo chcete spraviť preto, aby ste správne vysvetlili Božie slovo svojim deťom, ktoré sa vám narodia? Amen.

separator.png

Denné maličkosti sú naše posunuté zrnká ruženca
 

Tie míny (ktoré iný evanjelista si zapamätal ako talenty) boli valutou najvyššej hodnoty. Síce ten kráľ z Kristovho podobenstva hovorí o „maličkostiach" - ale ako hojne odmeňuje vernosť v týchto maličkostiach: Maj moc nad desiatimi mestami. Teda tá maličkosť nebola v skutočnosti taká malá.

Pretože nič nie je drobné, nič malé - pre skutočnú lásku. V očiach viery a lásky všetko je dôležité, sväté a veľké. Maličkosti sú sťaby zrnká ruženca, ktoré sa posúvajú v rukách; to sú naše každodenné činnosti, ak ich plníme čo naj starostlivejšie; to sú naše každodenné záležitosti, prežívané v duchu viery a lásky; z nich vyrastá naša ľudská veľkosť a nesmrteľná sláva. Maličkosti - to sú drobné kvapky Božích milostí, vďaka ktorým každý deň a každá činnosť sa stávajú hodnými odmeny, a to nemalej odmeny.

Tie sťaby „maličkosti" nám zveril Boh: zveril nám čas, sily, zdravie, schopnosti srdca a rozumu, a tiež rôzne vrodené možnosti, rôzne šance - a takou šancou, možnože nedocenenou, sú tiež naše utrpenia. Boh nám zveril tieto všetky talenty, povediac: Obchodujte, kým sa nevrátim. Možno sa hrdíme našou vierou v Boha - ale Boh nám skôr uveril a dôveroval, pretože nám zveril nespočetné možnosti, ktoré máme využiť. Obchodujte, kým sa nevrátim. Obchodovať nielen s myšlienkou na našu vlastnú zásluhu a odmenu - ale predovšetkým z lásky k spoločenstvu, v ktorom máme žiť. Obchodujte, kým sa nevrátim. Končí sa cirkevný rok, a naša pozornosť sa obracia k predpovedanému Kristovmu príchodu. Nahlas vyznávame: Kristus zomrel, Kristus vstal z mŕtvych, Kristus sa vráti... očakávame tvoj príchod v sláve. Kiežby toto vyznanie nebolo prázdnou frázou. Ak skutočne očakávame, tak zverené nám míny či talenty treba usilovne rozmnožovať. Nie sú nám dané pre naše ľubovoľné disponovanie s nimi, aby sme s nimi robili, čo sa nám páči, ale sú nám zverené ako kapitál, aby sme ich rozmnožené dali do rúk Kráľa, ktorý sa vráti. Amen.

YT | GTV