Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 22.11.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok 33. týždňa v Cezročnom období | Lk 19, 41 - 44

separator.png
Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia." 

separator.png

Ježiš zaplakal nad Jeruzalemom
 

Kto by sa vo svojom živote nebol stretol s plačom? Od narodenia až po smrť predsa hovoríme, že sa nachádzame v údolí sĺz. Bolesť je trest za naše hriechy. Nie je však plač ako plač. Rozdiel je medzi plačom nemluvniatka a jeho otca. Rozdiel je medzi plačom od radosti a plačom od bolesti.

Tento rozdiel si uvedomujeme i dnes pri čítaní evanjelia: „Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním..." (Lk 19,41).

Príchod Krista na zem bol veľkým prejavom Božej lásky k ľuďom. Pán Ježiš najmä za posledné tri roky, keď o ňom hovoríme ako o Učiteľovi, vysvetlil nielen svoje poslanie, prečo prišiel na tento svet, ale dostalo sa nám poučenia, ako máme žiť tu na zemi, aby sme boli hodní ovocia jeho umučenia a smrti.

Pán Ježiš ako Boh vedel, že jeho cesta tu na zemi sa chýli ku koncu. Vedel, že o niekoľko dní vyvrcholí jeho poslanie, a predsa plače nad Jeruzalemom. Tento plač je oprávnený. Ako Boh vie, že toto mesto neprijme jeho obetu lásky, čiže jeho smrť na kríži. Rovnako neprijmú ďalšie mestá, jednotlivci i národy jeho učenie lásky. Vie, že pre mnohých jeho smrť je zbytočná. Ba vie, že každý človek má moc rozhodnúť o svojej večnosti. Každý človek, ktorý má rozum a slobodnú vôľu, je stvorený predsa na obraz Boží, a teda buď si praje, alebo zamieta večné prebývanie v stave blaženosti so svojím Bohom-Stvoriteľom a Vykupiteľom.
Plač Krista nad Jeruzalemom je pre kresťanov vážnym mementom. Vieme, že roku 70 - ako to zaznamenal historik Jozef Flávius - toto mesto, ktoré ukrižovalo Krista, bolo zničené rímskym vojskom a národ bol rozohnaný do celého sveta. Za dvetisíc rokov národ vymizol z mapy sveta. Žili roztratení po celom svete. Dnes vieme, že národ má znova svoju štátnu existenciu. Ale aj toto všetko má nás upozorniť na vážne pohnútky, ktoré viedli Pána Ježiša až k slzám nad týmto mestom.

Vieme, že Ježiš zaplakal len dva razy. Prvý raz to bolo z lásky k priateľovi Lazárovi, kde prejavil svoju ľudskú lásku, keď mu priateľ Lazár zomrel a druhý raz zaplakal od bolesti nad zaslepenosťou ľudí v Jeruzaleme.
Nezaplakal nad zradou Judáša, ale môžeme sa nazdávať, že slzy nad Jeruzalemom boli súčasne aj slzami nad Judášom. Nezaplakal nad zradou Petra, ale tiež sa môžeme domnievať, že jeho slzy nad Jeruzalemom pochopil aj Peter, veď zaiste si spomenul na svoju zradu. Ale vieme, že Pán Ježiš nezaplakal ani vtedy, keď ho bičovali, tŕním korunovali, keď niesol kríž, a ani keď bol ukrižovaný.
Pán Ježiš plakal len nad tvrdosťou ľudských sŕdc. Plač nad Jeruzalemom je plačom aj nad nami, keď naše srdcia sú tvrdé, pre jeho učenie lásky, keď naše srdcia sa stali skalou, ktorá neprijíma jeho slová lásky, odmietame ho slovami, keď ním opovrhujeme, keď bránime iným, aby naše srdcia patrili Kristovi, keď z nás pochádzajú pohoršenia, zvady, hriechy bez ľútosti, túžby po polepšení a pokání.

Toto je pre nás veriacich jasnou výzvou, aby sme bojovali proti hriechu, proti svojim chybám a nedostatkom; aby sme nezanedbávali konanie dobra, pretože našou povinnosťou je žiť v spojení s Kristom; aby na nás neplatili slová, že Ježiš plakal nad našou ľahostajnosťou a tvrdosťou nášho srdca.

Vieme, ako to bolí otca, keď syn padá pod hriechmi. Syn si často ani neuvedomuje, že otec trpí pre jeho poklesky viac. Až keď snáď sa syn stane otcom, vtedy pochopí, prečo bol otec niekedy pre neho smutný. Predísť smútku a bolesti, predísť slzám, to znamená viac snahy v boji proti zlu a hriechu.

Je rozdiel v slzách a plači. Poznáme aj slzy pokánia. Neuspokojujme sa len so slzami pokánia našich očí, ale precitnime aj k slzám ľútosti v našich srdciach. Amen.

YouTube | Gloria.tv