Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 23.11.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Piatok 33. týždňa v Cezročnom období | Lk 19, 45 - 48

separator.png

Keď Ježiš vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a povedal im: „Napísané je: ‚Môj dom bude domom modlitby.` A vy ste z neho urobili lotrovský pelech." A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho. Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.

separator.png

Poznaj svoj chrám
 

Pán Ježiš povedal: „Môj dom bude domom modlitby" (Lk 19,46).

S postavou Ježiša sa spájajú väčšinou dobré vlastnosti. Dnes sa ale Ježiš nahneval. Prečo? Prišiel do svätyne - a vidí jarmok. Svätyne Židov boli nádherné. Boli to veľké priestory obohnané múrmi. Bolo tam nádvorie žien, nádvorie mužov, sväté miesto, kde kňazi a leviti obetovali a miesto, ktoré sa volalo svätyňa svätých, kde raz do roka vchádzal veľkňaz, aby Bohu obetoval kadidlovú obetu. Do nádvoria pohanov mohli vstúpiť všetci, aj cudzinci, aj pohania. Celá svätyňa stála na vyvýšenom mieste nad mestom. Ježiš Kristus miloval túto svätyňu. Každý rok tam chodieval ako do domu svojho Otca. No v poslednom roku svojho života, keď vstúpil do tejto svätyne, zaplakal nad ňou, pretože vedel, že bude zničená, že z nej ostane len kameň na kameni. a tak sa aj stalo. A tak je to až po dnešný deň. Zostal z nej len kúsok steny, ktorú nazývajú „stenou plaču", ku ktorej prichádzajú Židia, aby oplakávali svoju dávnu svätyňu.

Ježiš Kristus tak veľmi miloval Jeruzalemský chrám, že do neho vchádzal ako do domu svojho Otca. Potom niet sa čo diviť, keď zbadal predávajúcich a kupujúcich v chráme, že v hneve poprevracal peňazomencom stoly a predavačov vyhnal z chrámu. Či svätyňa nie je domom modlitby? Takýto veľký záujem a horlivosť mal Ježiš Kristus o dom svojho Otca. Všetci ľudia v rôznych časoch chceli uprostred svojich domov vystavať Pánu Bohu najkrajší dom-kostol. Prvé sväté omše obetovali kresťania v súkromných domoch. Stôl bol oltárom. V Ríme sa kresťania zhromažďovali v katakombách, v podzemných cintorínoch a tam v noci na hroboch mučeníkov slávili eucharistickú slávnosť. Keď sa povolilo kresťanom verejne sa modliť, bohatí Rimania dávali svoje pekné domy k dispozícii, aby sa v nich ľudia mohli modliť. Odtiaľ pochádzajú baziliky. Potom prišli hrozné časy, nájazdy barbarských národov a bolo sa treba chrániť. Zhromažďovali sa do kamenných kostolov s malými oblokmi a s vežnou, ktorá bola zároveň aj strelnicou.

Nastal stredovek a veriaci ľudia tých čias, ktorých mená nepoznáme, budovali Bohu také nádherné svätyne, ktoré obdivujeme až doteraz. Tieto nádherné veže upriamujú naše myšlienky a srdcia na Boha. V oblokoch sú farebné vitráže, nad vchodom do kostola nádherné rezby, sochy. Keď prišli po stredoveku nové časy, ľudia začali budovať Bohu aj nové kostoly. Súčasné moderné kostoly už nemajú lomené oblúky, gotické obloky, už nemajú toľko zlata. Pri moderných činžiakoch sa stavajú všade vo svete moderné kostoly. Sú jednoduchými domami, kde býva Boh a ľudia sa modlia.

Kostol sme videli už mnohokrát. Vieme ale, čo znamenajú jednotlivé veci?
Veža nám ukazuje, že máme v nebi Otca.
Zvony pripomínajú, že máme ísť do chrámu a modliť sa.
Pri vchode do kostola je svätenička, v ktorej je svätená voda, aby tí, ktorí sem vchádzajú, sa obmyli, boli čistí.
V spovednici sa dejú divné veci – tajomstvo obrátenia a odpustenia skrze Boha.
Z ambóna počúvame Božie slovo.
Pri krste v krstiteľnici sme sa stali synmi a dcérami Božími.
Najdôležitejšie miesto v kostole je bohostánok, v ktorom sa ukrývajú sväté hostie. Ježiš je uprostred nás a zostane vždy s nami.
Je ešte veľa vecí v kostole: organ, lavice, zvončeky a podobne.
To všetko nám má pomôcť k tomu, aby sme sa tu cítili dobre a mohli sme sa v ňom vrúcne modliť.

Pri svätej omši sa modlíme za tých, ktorí dávajú dary na kostol, aby dom Boží bol pekný, aby bol dôstojným znakom našej viery a viery tých, ktorí tento kostol stavali a udržiavali. Povedz, kde je tvoje miesto v kostole? Ako sa modlievaš v kostole? Si na správnom mieste? Ako sa tu správaš? Vážiš si a máš úctu k modlitbe iných? Nerozprávaš sa, keď sa iní premodlievajú? Vytváraš si denne čas na to, aby si mohol prísť sem, aby si mohol povedať Bohu, že ho miluješ aj za to, že prebýva tu s nami v kostole vo dne, v noci?

Zaželajme si, aby náš chrám bol skutočne naším, aby sme sa v ňom dobre cítili, často ho navštevovali a starali sa oň. Amen.

YouTube | Gloria.tv