Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 29.11.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Štvrtok 34. týždňa v Cezročnom období | Lk 21, 20 - 28

separator.png

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu. Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov. Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie."

separator.png

Pripomeňme si blížiace sa vykúpenie
 

O Bohu vieme, že je večný. Preto nemôžeme hovoriť o Bohu ako včera, dnes či zajtra. U Boha je neustále teraz. Hriech priniesol okrem iného i trest starnutia, čakania konca života. Preto náš život je vyplnený začínaním a koncom. Toto si uvedomujeme i dnes, na konci liturgického roka, keď nám texty dnešných čítaní radia zadívať sa do budúcnosti. Keď sa v našom živote končí nejaká etapa, býva zvykom zhodnotiť túto etapu skôr, ako nastúpime na druhú. Pozerajúc dozadu spočítava sa uplynulé a tešíme sa, keď hodnotenie prináša zisk. Pán Boh však postupuje celkom ináč. Káže nám, aby sme sa neuspokojili so žiadnym pocitom zisku, ale káže nám, aby sme stále napredovali. Nechce nás však strašiť hroznými predpoveďami, ale oznamuje, že jeho príchod bude sprevádzať čosi dramatické. Lukáš to opísal takto: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti...." (Lk 21,25). 

Zastavme sa a dajme sa poučiť tým, čo nám evanjelista Lukáš chce povedať. Dostáva sa nám uspokojujúceho vysvetlenia, o ktorých dramaticky hovorí text a vzťahuje sa na zničenie Jeruzalema, ktorý predstavuje Cirkev uprostred sveta. Sú takí exegéti tohto textu, ktorí v týchto slovách vidia koniec sveta a začiatok Božieho kráľovstva. Iní zasa vysvetľujú tieto slová tak, že ide o pripomenutie, že máme byť stále pripravení na príchod Pána Ježiša, čo chápu pri smrti každého človeka. Aj my si uvedomme tú skutočnosť, že Pán Ježiš raz skutočne príde. A tento čas, ktorý začíname prežívať, má nás na to aj pripraviť.

Čo sa stane, keď tento čas príde? Kto z nás si z celého srdca nepraje veľa úspechu a spravodlivosti? Toto prisľúbil Pán Boh Jakubovi a Jeremiáš to pripomína národu, že Pán onedlho splní svoj sľub. Každý z nás túži po úspechu. Každý sa nazdáva, že mu ho niekto prinesie. Či nie sme svedkami, že sa mnohí obracajú na falošných prorokov, alebo k rôznym prostriedkom, aby konečne zakúsili šťastie? A či nevidíme, ako všeličo vymýšľajú, len aby okúsili radosť? Človek veľmi potrebuje kohosi, kto by mu priniesol radosť, kto by ho viedol, objasňoval mu veci. A tak prichádza Pán, a to preto, že ľudia po ňom túžia, aby z nich vzišiel Spasiteľ sveta. Zároveň nám pripomína, že máme bedliť, pretože svojím príchodom zaskočí mnohých a prestraší ich, nech budú kdekoľvek na zemi.

Lukáš ho nazýva Synom človeka, aby vysvetlil odstup a rozdiel, aký je medzi Synom človeka a nami, aby ukázal, že vlastní všetku moc. Príchod Pána sa predstavuje ako dramatické spojenie a rýchle stretnutie človeka s Bohom. Toto zjednocujúce stretnutie človeka s Bohom je príčinou vzniku skutočnej situácie, kde vznikne stav uvoľnenia a získanie novej slobody. A či nám nehovoria o tom slová Písma, keď sa spomínajú neobyčajné znamenia? Pod vplyvom autorov, ktorí v Starom zákone hovoria o veľkých intervenciách Boha v histórii, evanjelista Lukáš nám hovorí o kozmických znakoch: o slnku, mesiaci, hviezdach, ale i znakoch na zemi: o úzkostiach národov, vlnobití mora, ale i o smrti zo strachu.

Samozrejme, nikto z nás nebude schopný preskúmať tieto znamenia, o ktorých hovorí svätý Lukáš, predsa máme dojem, že jeho fantastické predpovede sú výsledkom jeho neznalosti, alebo jeho spisovateľskej fantázie. A predsa, povzbudení slovom tohto evanjelia, nemali by sme sa naučiť pozerať na to, čo sa robí okolo nás a snáď by sme vedeli predvídať príchod Pána Ježiša. Dokážme nájsť príčiny všetkých nedostatkov, či sú to choroby, alebo osobné neúspechy, medzinárodné udalosti, alebo prírodné pohromy. Preto akákoľvek pohroma, experiment, predpoveď vojny, revolučné nepokoje, rýchle uragány, alebo oslňujúce blesky boli znakmi Božej moci otriasajúcej svetom, nedovolili by nám zaspať v spokojnej pohode, a preto nám prikazuje napredovať, aby keď príde koniec, túžili sme prijať Pána Ježiša. Keby sme denne žili s Ježišom, potom takéto predpovede by nás neprekvapili.

Pán Ježiš totiž prichádza stále, prekvapuje nás a chce ihneď odpoveď na pozvanie. Iba od nás záleží, či toto stretnutie bude pokračovať večne. Pán Ježiš prichádza a jeho znamenia všeobecne poznáme. Presviedčajú nás, a predsa máme obavu, že nebudeme schopní si ich uvedomiť. Majme na mysli i to, že jeho príchod nás nemusí obdarovať radosťou a spravodlivosťou. Môže nám priniesť aj opak, keď nebudeme počúvať, a preto dnes dostávame dve veľmi vážne rady.

Prvá rada: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neobťaželi" a Lukáš upresňuje čím: „obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život" (LK 21,24). Na väčšinu z nás táto rada sa nevzťahuje. Veď kto z nás sa považuje ha hýrivca alebo alkoholika? A kto z nás neospravedlňuje svoje starosti, svoju situáciu, zdravie, budúcnosť svojich detí tvrdiac o tom, že plní tým len svoju povinnosť? Skutočne je hodné diskutovať nad hodnotou rád Lukáša. Jednako vidíme, že Lukáš nám dáva veľmi hodnotnú radu. Máme si plniť povinnosti každého dňa, máme sa pozbaviť ťarbavosti svojho srdca. Ten, kto má ťarbavé srdce, nedokáže rozpoznať znaky príchodu Pána Ježiša. Zaujatý vlastnými starosťami zatvára sa v sebe samom a zaujíma sa len o seba, a všetky záležitosti, udalosti, ale aj ľudí posudzuje podľa svojho úžitku, aký z nich môže dosiahnuť, a preto nemôže počuť ani oslovenie Pána Ježiša. Nejeden z nás už zažil sklamanie zo svojho uzatvorenia sa do seba samého, muky duchovnej slepoty na všetko, čo mu nepatrí a keď sa chcel z toho dostať, často sa vrhol do víru zábav, aby na to zabudol. Iba ten bude očakávať s radosťou Pána Ježiša, kto očistí svoje srdce, otvorí ho pre Krista a neuzatvorí sa do seba samého!

Lukáš nám ponúka aj druhú radu: „Preto bdejte celý ten čas a modlite sa" (Lk 21,36). Ak je srdce čisté, len vtedy je schopné počúvať, pretože je oslobodené od všetkého, čo by ho robilo slepým a zhoduje sa so slovami Pavla apoštola, ktorý hovorí, ako máme žiť, aby sme sa páčili Bohu. Potom nebudeme mať strach zo stretnutia s Pánom Ježišom, keď sa splnia slová evanjelia: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie" (Lk 21,18). Túto myšlienku stálej prípravy svojsky, ale dobre pochopil aj muž z nasledujúceho príkladu.

Po každom dobrom skutku si opakoval vetu:
"Ďalšie jablko hodené za plot!"
Jedného dňa sa ho istý priateľ spýtal, aký význam majú tieto slová.
Dostal odpoveď: "Nedávno som pozval chlapcov do záhrady a dovolil som im jesť ovocie, koľko len vládali a chceli. Nesmeli si však nič zobrať so sebou, ani schovať do vrecka. Chlapci sa najedli dosýta. Medzitým som však zbadal, ako jeden z chlapcov občas chytil pekné jabĺčko a prehodil ho za plot mojej záhrady, aby si ich potom pozbieral.
A to sa mi stalo veľkým poučením. Začal som takto premýšľať: Rob každému dobre, pretože každý dobrý skutok, ktorý urobíš vo svojom živote, je ako jablko prehodené cez plot. Keď vyjdeš z tohto života, nájdeš pri prechode do večnosti všetky svoje dobré skutky. Oni ti pomôžu dostať sa do blaženého života."

O Bohu vieme, že je večný. My však tu na zemi žijeme len určitý čas. Máme sa osvedčiť, získať čo najviac zásluh, milostí a dobrých skutkov. Využime preto čas života čo najzodpovednejšie. Koniec liturgického roka nám ponúka nový impulz. Pozerajme do budúcnosti s nádejou a buďme si vedomí toho, že to môže byť i posledný raz v našom živote. Môžeme vidieť znamenia i okolo seba, ba môžeme ich cítiť i na sebe samých. Amen. 

YouTube | Gloria.tv