Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 04.12.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Ján Damascénsky; Barbora, mučenica | Mt 10,21-24

separator.png

Ježiš v tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť." Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli."

separator.png

Vytrvalosť v dobrom
 

Nemusím sa modliť, nemusím chodiť do kostola, nemusím pristupovať ku sviatostiam a môžem byť dobrý. Takto a podobne od Krista až po dnešný deň a až do konca sveta zmýšľajú ľudia. áno, nie každý kto sa modlí, chodí do kostola alebo pristupuje ku sviatostiam, je dobrý človek. Sami na sebe vidíme mnoho nedostatkov. Na druhej strane môžeme poznať ľudí, ktorí sa skutočne nemodlia, nenavštevujú bohoslužby, nepristupujú ku sviatostiam a sú dobrí ľudia. Pán Ježiš nám povedal: „Nesúďte, a nebudete súdení..." (Mt 7,1). Nemôžeme nikoho odsudzovať. Pán Ježiš prišiel, aby spasil všetkých ľudí. Zomrel za každého z nás. Svätý Pavol píše: Boh nás stvoril bez nás, ale nás nespasí bez nás. Keď sme uverili v Krista ako svojho Pána a Boha, keď sme prijali sviatosť krstu, máme si uvedomiť to, čo pochopili dnešní svätci: „Kto vytrvá až do konca, bude spasený!" (Mt 10,22).

Život Ježiša, ako ho môžeme sledovať v evanjeliách, je celý v tom duchu, že nám dáva príklad, ako získať spásu. Od jeho príchodu na svet v Betleheme až po smrť v Jeruzaleme ukazuje nám, že chce len to, čo si praje Otec: „Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane." Nezanevrie na ľudí, že sa musí narodiť v maštali. Ľudia nemajú pre neho miesta vo svojich bytoch. On má pre každého miesto vo svojom srdci: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení..." (Mt 11,28). Keď zomiera na kríži, dáva nám príklad.... Keď bozká a napomína farizejov a zákonníkov, robí to pre ich dobro. Chce ich priviesť na cestu spásy. Žene pristihnutej pri hriechu povie: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď, a viac už nehreš."

Celý životopis - Evanjelium Pána Ježiša je pre nás výzvou: vytrvať v dobrom! Ježiš pozná naše slabosti. Sám hovorí: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov" (Mt 9,13). Byť dobrý neznamená sa len usmievať, mať len bezstarostnú tvár. My kresťania vieme, že náš život tu na zemi je len dočasný. Je to čas skúšky, kedy sa máme osvedčiť. Pán Ježiš nás učí, že nebo sa dobýja násilím a len násilníci sa ho zmocnia. To je výzva neustále napredovať v živote tak, aby sme obdržali odmenu od Krista: „Kto vytrvá do konca, ten bude spasený" (Mt 10,22).

Mnohokrát sme začali so zmenou života a po čase sme zabudli, rezignovali a vzdali sa svojho zdokonaľovania, posväcovania a duchovného rastu. V tejto adventnej dobe na ceste k Bohu nám môžu v mnohom pomôcť dnešní svätci.

Ján pochádza z Damasku. Rodičia boli Arabi. Boli však kresťania. Ján spoznáva, že od Boha dostal literárny dar písať a skladať. Uvedomuje si, že tento dar musí rozvíjať. Pracuje na sebe, študuje, znova a znova píše, premýšľa, pozerá okolo seba, pýta sa. Je to ťažká doba pre Sýriu. Začína nový útlak kresťanov na dvore kalifa. Ján veci zváži. To nie je nerozumné počínanie, že odchádza. Volí si miesto a stav, kde si môže zachrániť dušu, rozvíjať svoj talent a pomáhať iným na ceste k Bohu. Stáva sa rehoľníkom v kláštore sv.Saba blízko Jeruzalema. Rozširuje si teologické vedomosti. Dáva sa vysvätiť za kňaza. Takto pracuje nielen na svojej spáse, ale ako radca mnohých biskupov pomáha vytrvať v dobrom aj iným. Mnoho píše. Už nie sú to len svetské veci, ale hlboké teologické diela. Vidíme, ako Boh si vedie Jána po cestách života. Ján sa často zamýšľa nad tým, čo chce od neho Boh a ochotne plní vôľu Boha.

Tak dnes máme v Cirkvi o jedného doktora Cirkvi viac. Prečo? Pretože sa snažil prežiť svoj život v zhode s vôľou Božou.

Podobný príklad vidíme u sv. Barbory. Jej život je popretkávaný legendami. Čo je pre nás dnes oslovujúce? Cirkev ju znázorňuje na veži s mečom a palmou v ruke. Meč hovorí o jej vernosti k sľubu, ktorý dala, že bude žiť ako čistá žena-panna len pre Boha. Keď vypuklo prenasledovanie kresťanov za cisára Maximiliána (305-311)., otec-pohan ju núti zriecť sa sľubu. Keď nepochodí, sám udá dcéru. Tradícia hovorí, že ju uväzní vo veži, pokiaľ sa nezriekne sľubu a sám otec prijme pri smrti svojej dcéry funkciu kata. Zelená palma v jej ruke je symbolom víťaza mučeného za vieru. Svätú Barboru si ctia najmä baníci, vojaci a väzni. Na jej príhovor boli mnohí uchránení od istej smrti.

Boh nám dáva aj cez svätých svoje milosti, aby sme zmenili svoj život, zanechali cestu ľahostajnosti a povrchnosti vo viere. Život každého z nás je dar od Boha. Našou snahou má byť túžba, aby sme vytrvali v dobrom až do konca života.

Boh nás bude súdiť, a preto nesúďme iných. Aj keď sú medzi nami neveriaci, ktorí sú dobrí ľudia, my čo sme uverili v Krista, posilňujme sa modlitbami, účasťou na liturgii a pristupovaním ku sviatostiam, aby sme vytrvali v konaní dobra až do konca. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012