Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 05.12.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Sabas, opát | Mt 21,33-43.45-46

separator.png

Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: „K môjmu synovi budú mať úctu." Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: „To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!" Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?" Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu." Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná"? Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi." Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.

separator.png

V každej dobe žije Kristus vo svätých
 

Nielen deti, ale aj dospelí uvažujú tak, že by chceli žiť v inej dobe ako žijú. Dospelí sa vracajú najmä do minulosti. Rozprávajú o tom, že vtedy bol iný život. Poukazujú na väčšiu úctu medzi ľuďmi. Rozprávajú, že vtedy bolo viac pohody, radosti a šťastia. Mladší dnes naopak snívajú o budúcnosti. Dôverujú vede, túžia poznať a zažiť čosi neznáme, chcú žiť v inom prostredí. My, veriaci, máme si pripomínať, že Boh nás pozval žiť ku svojej oslave a našej spáse dnes, v tomto prostredí, v čase a v daných okolnostiach. To neznamená, že nesmieme spomínať a snívať. Máme však splniť svoje poslanie. V modlitbe ku svätému sa modlíme: Večný Bože, kázaním a svedectvom svätého opáta Sabasa, nás pozývaš ku svetlu evanjelia.

Boh je večný. Otec stvoril svet a dal ho do prenájmu ľuďom. Spomeňme si na podobenstvo o robotníkoch vo vinici (por Mt 20,1-16). Ježiš túto myšlienku zdôrazňuje podobenstvom o nájomníkoch vinice (por Mt 21,33-46). Boh cez prorokov oslovuje ľudí k vernosti voči Bohu a k plneniu svojich povinností: „Verný svedok neoklame" (Prís. 14,5). Ježiš pozýva každého z nás ku práci na našom posvätení podobenstvom o robotníkoch vo vinici, ktorých pozýva celý deň: „Čo tu nečinne stojíte celý deň? (Mt 20,6). V Starom zákone učí národ svätosti: „Buďte svätí, lebo ja som svätý" (3 Moj 11,44). Ježiš odhalil tajomstvo nášho napredovania a plnenia povinnosti, čo od nás očakáva Boh: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba..."

boh je stále ten istý – včera, dnes i zajtra. Sme stvorení na obraz Boží. Ako stvorenie Božie, najdokonalejší tvor, obdarený rozumom a slobodnou vôľou, máme splniť svoje poslanie vtedy, keď to chce Boh. Naše náboženstvo nás učí, že žijeme len raz. Nemôžeme sa spoliehať na výtvor ľudskej fantázie, ako to učia iní, že človek žije viac životom. Neveríme na prevteľovanie duší do zvierat a vecí. Neveríme, že za trest budeme žiť ešte raz a budeme musieť znova znášať ťažkosti života. Veríme v jeden život. Náš život sa smrťou nekončí. Smrť je bránou do nového života. Žiť tu na zemi je pre nás čas, ktorý máme využiť na získanie zásluh pre odmenu, ktorú nám sľúbil Ježiš. Náš život je dar, ktorý nesmieme podceniť. To znamená žiť naplno, využívať dobier, radostí, vedieť však prijať aj kríže, tak moje, ako aj pomôcť tým, s ktorými žijeme. Človek má zmysel života jedine v Bohu. Všetko, s čím sa človek stretáva, má ho viesť k Bohu. Boh ku nám najčastejšie hovorí cez ľudí. Čím viac žije človek v spojení s Bohom, tým viac obohacuje aj svoje okolie. Keď prostredie je preniknuté Bohom, tak blahodarne pôsobí aj na jednotlivca. Kristus dnes žije v ľuďoch, ako žil v apoštoloch po jeho nanebovstúpení. Je jeden a ten istý, a hoci my sme iní, aj v nás pôsobí tak ako u apoštolov, keď sa mu otvoríme, prijmeme ho ako Boha. Všetci, tak jednotlivo ako aj celok, sme pozvaní nasledovať Boha. Nasledovať znamená osvojiť si učenie Ježiša Krista. Kristus-Boh žije v každom z nás, keď žijeme v milosti posväcujúcej. Aj tá najbezbožnejšia doba mala svojich svätých. V každej dobe žije Kristus vo svojich svätých. Dnes táto úloha pripadá nám. Dnes nás chce mať Boh na pravom mieste. Pre nás je výhodou, že máme mnoho svätých a tým aj mnoho príkladov. Každý z nás, nech sme v akomkoľvek veku, postavení, muž či žena, môžeme v životopisoch svätých čítať o tých, ktorí dokázali splniť to, čo od nich chcel Boh. Sú to často neznámi svätí.

Medzi nich patrí aj sv. Sabas, opát. Otca mal vojaka. On si však vyvolil život pustovníka. Čo ho k tomu viedlo? Nevieme. Cítil zaiste povolanie takto splniť svoju životnú úlohu. Ako 17-ročný usadil sa v Palestíne a vybudoval tam kláštor pod názvom Mar Saba. Tu zhromaždil okolo seba podobne zmýšľajúcich. Pomáhali pútnikom, ktorí navštevovali posvätné miesta. Po čase prijíma kňazské svätenie, aby mohol lepšie pomáhať bratom a pútnikom. V r. 494 si ho bratia vybrali za predstaveného spoločenstva. Mal veľké zásluhy aj ako odporca bludného učenia, ktoré popiera ľudskú prirodzenosť Krista. Tento blud odsúdil snem v Carihrade r. 451, ale ešte dlho pretrvával.

Boh má dve prirodzenosti spojené a nezmiešané, a to božskú a ľudskú. Vidíme, že sv. Sabas vo svojej dobe splnil svoju úlohu. Pre nás je to povzbudenie počínať si podobne. Boh nás pozýva šíriť jeho učenie. Aj pre nás platia slová: „Iďte a učte všetky národy..." (Mt 28,19).

Aj keď sa nám nebráni snívať, snívajme tak, aby to osožilo našej spáse. Prežívajme svoj čas, svoje poslanie a svoje povinnosti. Boh nás nebude súdiť za nesplnené veci a povinnosti v inej dobe, ale bude nás brať na zodpovednosť za nám zverenú dobu a veci. Keď si budeme plniť svoje povinnosti, Kristus bude žiť v nás. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012